Najprv to trošku zhrniem. Keď sme zachránili Bakuga od Ligy Záporákov sa už nič moc neudialo.

Teda až na naše páry v našej triede. Niežeby by neboli v poriadku, to nie ale urobilo sa ich strašne moc.
Ako prvý si vyznali lásku Jiro a Kaminari, potom Uraraka a Asui a podľa báb najviac kawai pár, Bakugo a Kirishima.

Pýtate sa prečo je syn toho ohnivého debila stále singel?
Poviem to narovinu. Som gay a mám crush na Midoriyu ( neviete niekto ako sa to má skloňovať? ). A nie, ešte som mu to nepovedal ale, kedže sa blíži Valentín rozhodol som sa že mu to pomocou darčeka poviem.
A ešte raz nie, není to sex. 

Pred chvíľou som sa zobudil lebo niekto je až moc hlučný, možno až tak ako Bakugo keď ho chytí jeho nálada. Dokonca som si musel dať špunty do uší. Mal by som sa začať chystať, lebo nám dal Aizawa-sensei doučovanie...? Skrátka, po dnešnom vyučovaní si mňa a Midoriyu odchytil a povedal nám aby sme sa za ním zastavili za dve hodiny. Už prešla asi hodine a pól, z čoho som väčšinu spal a tak som vstal z postele, stále s špuntami v ušiach, a zamieril k svojmu šatníku.

Zo skrine som si vytiahol uniformu a prezliekol sa. Obul som si tenisky, a vyrazil späť do našej triedy. Po ceste som si vytiahol špunty z uší a nahradil ich slúchatkami.

Vypočul som si obľúbené pesničky ktoré mám v playliste, zložil slúchatká a posadil sa na moje mieste vzadu a otočil hlavu aby som sa mohol pozerať von oknom. Možno si teraz hovoríte že však máš ešte pól hodiny čas, plus kým sa Aizawa dotrepe v jeho žltom spacáku...

Lenže, niaky čas mi zobralo obliekanie, taktiež cesta z koľaje do školy tiež niečo trvá. Momentálne mám ešte zo pár minút k dobru za čo som rád.

O pár minút už stojí udýchaný Midorija ktorý ma hľadá pohľadom. Keď ma uvidel na tvári vyčaril ako vždy, žiarivý úsmev ktorý ma dostáva do rozpakov. ,, Yah, Todoroki-kun!" pozdravil ma a sadol si do lavice vedľa mňa. ,, Yahho Midoriya " odzdravil  som naspäť ako vždy monotónne a bez záujmu.

Toto je jediná vec za ktorú z časti ďakujem svojmu otcovi- skrývanie emócií. ,, Som rád že tu ešte není sensei, lebo trochu meškám" flustrovane sa zasmial. ,, Myslím že je ešte v zborovni, lebo zaspal v tom spacáku a za chvíľu si spomenie že nás sem volal, a začne sa presúvať ako húsenica" pousmial som nad tou predstavou.

Midoriya po mne zrazu len tak začal pozerať ako na zjavenie. ,, T-ty s-si sa u-usmial? " Jemne som zčervenal a odvrátil od neho pohľad. Našťastie pre mňa sa už dotrepal Aizawa-sensei, postavil sa pred katedrálu a spustil:
,,Takže, zavolal som si vás sem aby ste splnili zopár úloh, alebo ako to vaša generácia nazýva- challenge. Na katedrále máte obálku a v nej zadania. A teraz sa idem venovať svojej predošlej činnosti" a už ho nebolo. Doteraz nechápem ako sa môže v tom pochybovať.

,, Asi by sme mali pozrieť čo je v tej obálke" povedal Midoriya po chvíli ticha keď už kráčal k stolu nášho učiteľa aby sme vedeli čo za zadania nám Aizawa-sensei zadal. Ak to bol vôbec on. Midoriya opatrne otvoril obálku a po pár minútach čítania pre seba mi to v krátkosti zhrnul:

,, V obálke spolu s týmto listom sú ešte lístočky s úlohami. Máme si ich postupne otvárať a tak plniť jednotlivé úlohy. Ak nám to bude až moc nepríjemné nemusíme odpovedať. To je všetko tak by sme mohli začať" koniec až priam zašepkal. Taký zlatý~ Midoriya zatiaľ rozložil na katedrálu lístočky, ktorých bolo päť. Natiahol som sa po náhodný lístoček, roztvoril ho a začal čítať: ,, Opíšte toho druhého."

,, To je jednoduché. Milý,uzavretý, občas trochu flegmatický ale zároveň, keď si získa niekto tvoju dôveru i priateľský" keď to dopovedal venoval mi ten najžiarivejší úsmev, ktorý by mu závidel i All Might.

,, Úprimný, starostlivý, dobrosrdečný a jedinečný" toto bola jedna z viet pri ktorej som sa i trošku zasekával.
,,Toto máme, takže ďalšia otázka alebo úloha je... Orientácia. Tak, ja žačnem. Som gay."

V duchu som už búchal ohňostroj a rachal šampus. ,, Tiež " na nič iné som sa nezmohol. Midoriya na mňa pozeral kým som neprečítal ďalší papierik. ,, Objatie." V tu chvíľu ma objal akoby som mal poslednú minútu života. Objatie som mu opätoval. Takto sme boli, kým sa neodtiahol čím si odo mňa zaslúžil jemné zamrnčanie ktoré našťastie nepočul.

Naslepo vybral predposledný papierik. ,, Aký máte medzi sebou vzťah, a aký by ste ho chceli mať?" Obidvaja sme sa na chvíľu zamysleli. ,,Tak sme kamaráti a som za to rád... asi by som nemenil" odpovedal, ale nie s tým nádherným úsmevom ktorý mu patrí, tento bol skôr rozpačitý. Keď som už dlhšiu dobu neodpovedal, Midoriyovi došlo že už ani neodpoviem.

Natiahol som sa pre poslednú úlohu. Prečítal som ju a bol som červený že by ste nerozoznali na ktorej strane mám popáleninu. Kým som sa snažil upokojiť podal som zelenovlasému chlapcovi papierik, vďaka ktorému bol červený až za ušami.

Pozreli sme sa na seba a obidvom sa v hlave prehrala naša posledná úloha-
,,Pusa"

Obidvaja sme sa rozhodli tú úlohu splniť. Už sme boli od seba ani nie centimeter a ....

A prebudil som sa?!!!

Sadol som si na svoju posteľ a pretrel si oči. Takže to bol len sen? No nič musím sa poponáhľať aby som to ozajstné doučovanie stihol.

Nakoniec to bolo iba normálne doučovanie z angličtiny od Present Mica ( ako sa to skloňuje?😅😂). Škoda že to bol len sen... Kto vie, možno to prekvapenie všetko zmení...

Konečne!!😊 Prepisovala som to dva dni😅Tak dúfam že i takýto slabý príbeh páčil a zase u ďalšieho príbehu😝

Vicky