•30•
Corra:
Napriek tomu, že všetky miestnosti sú klimatizované, ako som kráčala k prideľovaciemu asistentovi, mala som zrazu pocit, že je tu neskutočne dusno.
Taktiež som mala pocit, že každý v miestnosti sledoval môj pohyb. Počula som svoje kroky ako som schádzala dole podsvietenými schodmi a cítila som na sebe pohľady.
Už som sa nemohla dočkať momentu, keď sa mi môj čipový náramok dotkne snímaču a pridelia mi trénera. Kto by povedal že sa na to budem tešiť?
Jemne som sa nadýchla, keď sa čip dotkol snímača a zvuk mi naznačil že na obrazovke svieti meno nejakého trénera. S nádychom som sa otočila k obrazovke. Srdce mi búšilo.
Písmená sa mi v tejto chvíli rozmazávali, ale farba sa dala jednoznačne určiť
Modrá farba.
Corra Versace #22
Pridelený tréner: Niall Horan
Moje nohy už neviedli naspäť medzi ostatných tanečníkov, ale hnev vo mne si to namieril rovno východom čo najďalej z miestnosti. Corra ty máš teda šťastie. Pravdepodobne ťa vyhodí po prvom výbere.
Počula som svoje meno ako na mňa niekto z chodby kričí. Nerozoznala som však tento hlas a moja reakcia bola taká, že som si to namierila do hotelovej izby. Skoro som rozbila snímač na dverách kde sa prikladá čipová karta. Za sebou som akurát tak poriadne tresla dverami.
Môj mozog sa vypol, a ja som zaspala.
Ako som kráčala po ulici smerom na námestie, zrazu som nič nespoznávala. Pod mojimi nohami praskali črepiny. V črepinách som videla svoj obraz. Kruhy pod očami, bledá tvár a kostnaté plecia.
Keď zacítim dotyk na mojom ramene, strhem sa. Vidím ženu, ktorá nevyzerá že by mi chcela ublížiť, no necítim sa bezpečne a tak sa mykám zo strany na stranu.
,,Corra! Odpusť mi to!
,,Corra!
,,Corra!" cítim tlak niekoho rúk na mojej hrudi a otváram oči. Stále zmätená, snažím sa rozoznať o koho ide.
Ruky má na tých mojich ktoré sú pritlačené na hrudi, čo mi bráni v mykaní sa. Moc nevidím, čo ma znepokojuje. V mojej hlave mi bije srdce a jediné na čo sa zmôžem, je pomaly sa posadiť. Prudko dýcham, niekdy až zhíknem.
,,Bol to sen, Corra. Nie realita. Snaž sa upokojiť." niekto stojí asi meter odo mňa. Sedím a zložím si tvár do dlaní. Vlasy mám úplne mokré.
Niekoho ruky ma chytia za plecia a nasilu ma oprú o hruď. Moju hlavu si pevne dlaňou pritlačí o rameno.
,,Už je dobre." pohladí ma po chrbte. Dotyk na chrbte spôsobí, že sa mi vráti obraz zo sna.
,,Videla som ju! Videla!" rozkričím sa a rozhadujem rukami. Prudko vstanem. Cez okno svieti mesiac.
,,Upokoj sa!" Niall dáva ruky napred mňa. Donúti ma sadnúť si na postel.
Sadne si vedľa a mňa a podáva mi pohár s vodou. Vezmem si ho roztrasenými rukami, hneď polovicu vylejem.
,,Koho si videla?" počúvam jeho hlas zatiaľ čo moje oči hľadajú hodiny. Pol tretej v noci.
,,Corra, koho si videla?" spýta sa intenzívnejšie.
,,No..." chytím sa za hlavu. ,,Moju mamu... teda nie som si istá ale..."
,,Skús na to nemyslieť dobre? Potrebuješ zaspať." tlačí ma aby som si ľahla. Ani nestíham protestovať a už som zakrytá prikrývkou. Nič nevnímam reálne.. vlastne, možno celý tento dej bol len výplod mojej fantázie.
———
,,Dobré popoludnie."otvorím oči a naskytne sa mi pohľad na ružové vlasy. Ešte len vstávam a už som unavená.
,,Ešte ma nechaj Cash." privalím sa hlavu vankúšom. Počujem ako niečo hľadá ale nereagujem.
,,Chceš aby to prežil?" začujem jej hlas.
,,Kto, Niall? Nie, nechcem." zamrmlem.
,,Niall to prežije ale..." počujem jej úškrn, čo ma donúti obzrieť sa na ňu.
Vidím jej ruku vystrčenú von oknom ako drží môj mobil jedným prstom.
,,Ja ťa zabijem!" leziem z postele neprimeranou rýchlosťou. Bleskovo jej trhám z ruky svoj mobil. ,,Niekedy ťa fakt nemám rada."
,,Inak by som ťa nedostala z postele." mykne plecami. ,,Ja sa stavím že nás budú na tých tréningoch chcieť prizabiť."
Zaborím si hlavu do dlaní. ,,Prestáva ma to tu baviť."
,,O tom ani nesranduj, neopovážila by si sa ma tu nechať!"
,,Nie, šla by si so mnou."
,,Blázniš? Veď tu sa dostať to je hotový zázrak." rozhorčuje sa.
,,Hej, zázrak." ironicky sa zasmejem.
Niekto zaklope na dvere. Obe otočíme svoje pohľady k dverám. Cashmere sa postaví a ide otvoriť.
,,Tak... ja vás asi nechám." počujem jej hlas z ďalšej miestnosti a presne viem kto tu je.
Chcem zakričať že nech nejde nikam, ale započujem už iba bachnutie dverí.
,,Zmeškala si rozpis. Tréning je o desať minút. Tak si pohni. Hala A+. Nie som tu od toho aby som ti to chodil pripomínať veci, keď zameškáš rozpisy." Niall namosúrene vošiel, odišiel a bachol dverami.
Moja myšlienka mi padla na noc. Ani som o tom nestihla Cashmere povedať. Aj tak to bol iba výplod fantázie..
Veď, pozri sa naňho, tresol dverami a protivne na mňa rozprával a presne toto je jeho reálna osobnosť.
Nie tá osoba, ktorá ma včera prebrala a upokojila v náručí. Haha, sranda čo si všetko môže ľudský mozog v stave núdze vytvoriť.
Obraz Nialla Horana, ktorý ma ukľudniť zo zlého sna.
Vyprsknem do smiechu.
Nadýchla som sa a začala som si na seba dávať tanečné legíny a tričko s logom Bazsalle. Na nohách mám ešte krvavé odtlaky z tréningov.
Pomaly vychádzam z izby a dotýkam sa aby sa mi otvorili.
Odtlačkom prsta ich za sebou zamknem.
Povedal hala C- ?
Alebo B?
Zrakom si prechádzam po sklených halách s písmenami. Jedna svieti na fialovo, príde mi skôr ako posilňovňa. Ďalšie sú ružové, zelené, červené...
Hala C+ znie dobre, no nie?
Priložila som si čip na snímač na dverách.
'Prístup zamietnutý. Navigujem do haly A+'
Oh, no jasné, bolo to A.
Hala A+ bola kupola vysvietená na modro. Čipové dvere ma vpustili dnu a šla som si odložiť veci do šatní. Len čo som nohou prekročila prah šatne, moju pozornosť upútal hlas.
,,Vitajte Corra. Som virtuálny asistent haly A+. Hala je pripravená. Po zatvorení skrinky vás navediem k dverám do tanečnej miestnosti. Vždy pripravený na pomoc."
Povzdychnem si a otvorím skrinku. Vnútri ma už čaká chladená voda, proteínové tyčinky, náhradný tanečný úbor, osuška a krabička prvej pomoci. Na každej veci je štítok s nápisom Bazsalle.
,,Naozaj to už musia pchať aj na krabičku prvej pomoci?" povzdychnem si.
,,Hľadám slovo pchať v slovníku." ozýva sa asistent.
,,To nebolo tebe, inteligent. Ukáž mi tie dvere do haly." poviem a zatvorím skrinku.
V presklenej chodbe do kruhu kde je asi 5 bielych dverí a na každých je iný symbol, sa rozsvietia tie, so znakom 2 modrých vĺn pod sebou.
Jasné, je to Niallov symbol. Ako tsunami.
Vojdem do miestnosti s bielymi lesklými stenami, podsvietenou podlahou a vysokým stropom.
Miestnosť bola nesmierne priestranná a vzdušná,
všimla som si tu vzduchovody ktoré donášali čerstvý vzduch. Podlaha je vyhrievaná alebo podľa príkazu chladená. Na obrazovkách svietia naše mená spolu s číslami ktoré nám ešte neboli pridelené. Digitálne zrkadlá ukazujú teplotu, počet tanečníkov, časovače a ďalšie informácie. Pod mojimi nohami svietia dlazdičky a s každým mojim krokom sa vytieňuje iná farba.
Hala A+ aréna v komplexe budov určených pre tanečníkov Bazsalle Academy. Vitajte.
__________________
Najskôr by bolo odo mňa fér odpovedať vám na vaše otázky.
Kde je problém s novými časťami tohto príbehu?
No...vo mne.. v kom inom.. totiž navštevujem strednú školu ktorá mi dáva VEĽMI málo voľného času.. ale ja sa naozaj snažím! Aj mne to moc vadí že nemáte prísun nových časti ani tu a ani na Nutella Boy ( ktorý stále opravujem)... prijmite túto novú časť ako moje ospravedlnenie.. ak tu teda ešte niekto je.
❤️❤️Xx N Xx
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top