•27•

Ak v tejto časti niekde nájdete nejaké poznámky tak to je môj debilníček :'D pardon, neviem ho nájsť ak som ho už nevymazala ⬇️

,,Kde si prosím ťa bola? Zatiaľ čo si niekde zmizla, stihla som ochutnať všetky príchute croissantov." Cashmere sa zasnene pohladí po plochom bruchu.

,,Keby ma niekto uniesol tak si to ani nevšimneš." odvetím.

,,A uniesol?"

,,Nie." odpovedám no v duchu viem, že by sa to kľudne dalo rátať za menší únos.

,,Tak vidíš."

,,Potrebujem si dojesť ten šalát." ťahám Cashmere za ruku do jedálne. Prevráti očami, no ide so mnou.

Rýchlo do seba natrepem čo sa dá, a už sa všetci hýbeme smerom do telocvične.

Môj deň by sa dal opísať celkom za normálny. Nič extra.

Posilka, zabehnuté koliečka trvajúce kilometre, kritika, teória, náročné kaskadérstvo pri ktorom som si silno natiahla lýtkový sval pri dopade... bola to dosť veľká bolesť. Bolesť sa začína takým istým písmenom ako Bazsalle. To mi povedala jedna trénerka. Zlaté no nie?

A teraz sedím na izbe zatiaľ čo za chvíľu bude večierka. Prikladám si na sval vrecúško s modrou tekutinou a ľadom. Nenávidím chlad.

Zaujato sa otočím k dverám na ktoré práve niekto zaklopal.

,,Ďalej." odpoviem pretože sa mi nechce vstávať.

,,Ako sa má noha?" Niall si v chodbičke dáva zo seba mikinu a automaticky vchádza do mojej izby.

,,Hej, veď kľudne vojdi do MOJEJ izby." prevrátim očami. ,,Čo keby som mala na sebe len spodné prádlo?"

,,Skôr by ma nadchlo keby si ho na sebe nemala." odbije ma.

,,Tak som to nemyslela. Nemám tu žiadne súkromie. Vojdeš si tu kedy chceš." vstávam aby som si vymenila ľad vo vrecúšku.

,,Ja ti ho vymením." Niall ma zatlačí dlaňou do pleca takže znovu sedím na posteli. Zoberie si vrecúško a z ľadu ktorý mi dal Harry, mimochodom ľad ktorý je vlastne na šampanské, mi pchá do vrecúška.

Už, už mi ho chce priložiť na lýtko, ale rozoženiem sa rukami.

,,Ja sama."

,,Nie, nechaj ma to urobiť Corra." tvrdohlavo odtlačí moju ruku.

Začína sa preťahovanie s ľadovým vrecúškom. Ja si ho beriem do svojej ruky, no Niall je tvrdohlavec a chce mi ho priložiť sám takže ho ťahá zase k sebe.

Keď ľadové vrecko pristane v mojej ruke, s celou silou ho šmarím Niallovi na stehno.

Keďže ľad na koži nie je príjemná záležitosť, tvári sa nepríjemne a zarazene. Možno aj urazene, že som vyhrala boj.

Ihneď ma silno zatlačí do rebier tak, že pristanem na posteli a ja sa nemám ako brániť keďže mi drží ruky za zápästia.

,,Nevieš zniesť porážku, Niall?" šepnem mu keď sme si blízko tvárami. Uškrnie sa a ešte viac mi zatlačí ruky do mäkkého matracu postele.

Chcem sa brániť no jeho stisk je silnejší a tak ležím pod Niallom ktorý si vychutnáva to, že tentokrát vyhráva on.

Vo chvíli keď je nebezpečne blízko, začínam byť znepokojená a chcem ho rukami zastaviť. No on ma ešte väčšmi chytí za zápästia a keď chcem zakričať nech ma pustí, umlčí ma vášnivým bozkom. Nepríde mi to že sa bozkávam s tým Niallom Horanom ktorý má vždy arogantné poznámky, uráža ma, a najradšej ma vidí ako prehrávam.

Chcem mu dokázať že nie som tá, s ktorou sa môže zahrávať.

Jemne ho odsuniem nohami do hrude, (Ok to vyznelo dosť divne, nevedela som ako to napísať :D ) no on sa na mňa zvalí celou váhou, a tak moje plány na hocijaký pohyb sú zamietnuté. 

Jeho pery putujú dole po mojom krku, a mne nabehne husia koža. Zvlieka si tričko a odhodí ho niekam za posteľ. Znova sa na mňa zvalí tentoraz na sebe cítim jeho nahú, vypracovanú hruď. Jeho ruka sa mu spúšťa cez moje brucho až na moje stehná a putuje čoraz nižšie.

Zrazu ma prepadne pálivá bolesť ktorá ma donúti vystrieť sa tak prudko že aj Niall prestane a pozorne sa na mňa díva.

,,Čo sa deje?"

,,Nič, nič to len... to lýtko." pošúcham si bolestivé miesto.

,,Prepáč." pošúcha si čelo a zvalí sa na moju posteľ. ,,Asi by sme... teraz nemali keď máš boľavý sval. Veď vieš."

,,Ty si ku mne vždy úprimný." vystieram sa. ,,Tak budem aj ja."

Nastane dlhé ticho.

,,Nevyspala by som sa s tebou. A ani sa nikdy nevyspím." snažím sa postaviť no bolesť ma skoro zrazí na zem. Niall ma dochytí tesne ponad ňu.

,,Tak to sa ešte uvidí." zašepká mi tesne do ucha a pohladí ma po bokoch. Potom si oblečie tričko a odíde.

__________________

Písala som túto časť keď som šla 8 hodín z Talianska a nešli mi pesničky !!! Arghhh! Ale asi by som ju aj tak napísala. Predsa je to len 8 hodín :D a trošku som pospala po Kinedryle takže tak :DD
Užívajte si prázdniny, krásnu dovolenku a dodržuje pitný režim.
P.S. Akoby som počula svoju mamu <3 :DDD
Xx N Xx

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top