Corra

Zobúdzam sa na šteklenie ranných lúčov slnka a podivného zvuku. Načahujem sa pre mobil, no nenájdem ho vedľa seba. Ako je to možné? Veď keď idem spať, vždy si ho položím na stolík.

Okrem toho, som oblečená v nejakom voľnom tričku. Veci ktoré som mala včera na sebe, sú hodené na stoličke. Nespomínam si že by som sa prezliekala. Dúfam že to čo si myslím... nie je pravda.

Pobozkala som ho? Naozaj alebo nie?

Jedna strana vo mne horí a vraví áno a druhá kričí že asi šaliem, najmä po všetkom jeho chovaní.

Je možné že ho milujem? Alebo som sa len v zúfalosti po všetkom v tejto akadémii proste uchýlila na nesprávnu osobu?

Môj mobil spustil budík. Hmm veľmi skoro, fakt. Letím do chodby, aby som si ho mohla vypnúť. Je päť hodín? Naozaj vstávam tak skoro? Hej. Veď to hovorili. Prvý deň pred nami.

Obliekam si voľné tričko a legíny a beriem si mikinu. Zatiaľ čo chcem zísť po sklenených schodoch namiesto výťahu, aby som sa aspoň stihla prebrať, započujem že niekto ide oproti mne po schodoch. Zdvihnem hlavu, no neskoro.

Zacítim jemné stlačenie mojej dlane a keď sa obzerám aby som zistila kto to bol, vidím už len čiernu kapucňu ako ide ďalej hore schodmi. No predsa z tej kapucne vytŕčajú blonďaté vlasy.

Prekvapene pokrútim hlavou a pokračujem dole schodmi. Mohol to byť Niall?

Chvíľu zarazene stojím na presklených schodoch vedúcich do jedálne hotela. Napokon sa aj tak rozhodnem zísť na raňajky.

Vchádzam dovnútra kde ma ovanie vôňa čerstvo upečených croissantov.
Avšak, nikde tu nevidím nikoho z akadémie.

,,Ako si sa vyspala?" otáčam sa na povedomý hlas ktorý patrí Harrymu. Jeho ranná tvár vyzerá unavene a kučery mu poletujú do všetkých strán.

,,Dalo sa." myknem plecami a napravím si mikinu. ,,Takže, kde sú všetci?"

,,Hm, v jedálni ?"

,,Nikto tu nie je."

,,Ale nie, naša jedáleň je tamto." pokývne smerom k preskleným dverám ktoré premietajú nápis VIP.

Jasné, prečo ma to nenapadlo hneď?

Harry sa dostaví k dverám a mykne rukou na náznak aby som šla za ním. Neisto sa za ním vydávam zanechajúc za stolami hostí hotela.

Keďže dvere pred sebou majú skener na karty, vytiahnem ju a zasuniem. Sklené dvere sa automaticky otvoria a Harry je mi v pätách.

Za bohato vyzdobený stôl si sadnem hneď vedľa Cashmere. Moje oči hľadajú Nialla. Sedí za stolom ktorý je prakticky oproti tomu nášmu. Sleduje ma celý čas. Aj keď si sadnem, aj keď sa pohnem, mám taký pocit že meria aj moje nádychy. Snažím sa ho ignorovať.

,,Si nejaká nesvoja." drgne do mňa Cashmere.

,,Čo? Nie." snažím sa zamaskovať svoju nervozitu. ,,Len nie som príliš nadšená z Bio šalátu a celozrnných tyčiniek s proteínmi na raňajky."

,,V skutočnosti je táto strava dosť drahá." Cashmere sa snaží zdvihnúť mi náladu. Obe vypukneme do smiechu.

,,V tej miestnosti predtým." hovorím zatiaľ čo žujem šalát. ,,Boli čerstvo upečené croissanty."

,,Myslíš na to čo ja?" šibalsky zdvihne obočie.

,,Cashmere to by sme nemali." lomcuje vo mne pocit viny, no aj pokušenia.

,,Si blbá? Ty si tyčka. Úplne chudá. Keď to na niekom zistia, budem to ja." pohladí si brucho.

,,Sprostá." žartovne ju šľahnem.

Než chcem namietať, Cash ma už ťahá za ruku preč z našej jedálne. Na to že je tu celý môj tanečný tím, zdá sa že si nás nikto nevšimol. Azda to nie je až tak moc zlé.

Najhoršie na tom však je, že na sebe cítim Niallove oči. Toto nemôže dopadnúť dobre.

V momente keď vkročíme do normálnej hotelovej jedálne ma Cashmere pustí, ja ostanem stáť pri dverách, no ona sa už hrnie za stolmi s croissantmi.

Už jej chcem zakričať niečo uštipačné, no som zdrapená niekam do chodby. Niečia ruka ma silno drží za pás, tá druhá je na mojich ústach.

Šklbem so mnou a snažím sa vytrhnúť zo zajatia. Mám pocit že taký silný stisk môže mať len Niall no za chrbát si nevidím a asi mi v to len ostáva dúfať.

Keď stisk uvoľní, automaticky sa prirýchlo a vyplašene otáčam za tým človekom.

Jasné, modrá mikina, korenistá vôňa a blonďavé vlasy vyčesané dohora.

,,Baví ťa si dokazovať akú silu máš nado mnou?" vystrašene si pošúcham lakte.

,,To ešte nič nebolo." uškrnie sa, a nebezpečne blízko sa priblíži. Aj by som chcela cúvnuť ale stena je príliš blízko a tak nemám kam. ,,Počkaj si na to v posteli." šepne.

Silno sa zapriem rukami o jeho hruď.

,,Si nechutný. Ani ma ešte nepoznáš."

,,Ale áno."

,,Ak rátaš to že sleduješ každý môj krok tak ti vravím, ja ťa vidím tiež." provokačne sa priblížim aj ja, a šepnem mu to priamo do tváre.

Chvíľu si ma premeriava pohľadom, potom mi z tváre odhrnie pramienok vlasov a prilepí svoje teplé pery na tie moje.

____________________

Je tu ešte niekto kto už ukončil deviaty ročník ? Ja práve pred chvíľou a tie moje trdlá mi budú neskutočne chýbať :,( neviem ako to budem mať na strednej ale už teraz mi chýbajú :/

Btw mám vás všetkých moc rada<3 a ďakujem za neskutočnú podporu:)
Xx N Xx