Stále sa rozbiehame, takže so mnou majte trpezlivosť. :D

Zara

Ráno sa zobudím na teplý vietor, ktorý mi prechádza po pokožke. Zvedavo sa pootočím a uvidím biely lístok vedľa mňa na posteli.

S myšlienkou na noc sa neprítomne uškrniem a bruškami prstov nahmatám okraje dopisu, ktorý otvorím.

S Daphne som sa už rozlúčil, dokonca som jej spravil raňajky. Teraz je rad na Tebe. Každopádne, keby dačo, som vždy na telefóne. To vieš. Budem sa ponáhľať, aby som tam nestrávil príliš veľa času.
Neviem, čo pre Teba znamenala táto noc, ale pre teraz to nechávam tak. Premysli si to.
Zatiaľ, Alex.

Pozriem sa na hodinky vedľa mňa. Takmer vyletím, keď zistím, že o polhodinu mám byť v práci a Daphne v škôlke. Neprítomný úškrn nahradí unavený kŕč, cez ktorý na seba hádžem elegantné šaty s opätkami. V kúpeľni sa opláchnem, vyčistím si zuby a v rýchlosti na seba dám make-up. Následne utekám do Daphneinej izby.

Tá už sedí na posteli, s upleteným vrkočom a oblečením na sebe. Spokojne sa usmejem. ,,Daphne, ideme," poviem, aj keď nerada. Dokázala by som tam iba tak stáť a sledovať ju, ako sa hrá s bábikami.

Zvedavo zdvihne hlavu a venuje mi úsmev. ,,Bol tu ujo Alex, mami. Spravil mi palacinky a urobil copík," oznámi mi hrdo. V hrudi sa mi príjemne zahreje.

,,To je fajn. Ale musíme sa ponáhľať, ak chceš stihnúť škôlku a ja prácu." Prikývne a nahne sa pre svoj ruksak.

Spolu zamierime k dverám. Zamknem a som opäť v rannej rutine. Nedokážem uveriť, že som sa s ním zase vyspala. Opäť. A on to berie vážnejšie, než to cítim ja.

,,Mami, minula si škôlku," nechápavo nakrčí čelo Daphne a malým prstom ukáže na míňajúcu škôlku.

,,Doriti," zamumlem a otočím to. Odprevadím ju a bežím na metro.

Cez hlavu mi plávajú útržky vzdychov a niekde tam sa pripletú aj zelené oči Daphne, ktoré patria Glennovi. Uvidím jeho typický úškrn.

Všetko ničí. On je dôvod, prečo Alexa nemilujem, teda aspoň tak, ako to chce on.

Pred firmou stojím päť minút potom, ako sa začala moja pracovná doba. Sama pre seba zanadávam a odhodlane vykročím k firme.

Miniem recepčnú, ktorá sa na mňa zamračí. Usmejem sa na ňu. Zavolám si výťah a vystúpim až na našom poschodí.

Ostanem obarene stáť, keď sa dvere otvoria a v nich stojí Glenn v celej svojej kráse, ktorej rozhodne uberá jeho zamračené obočie.

,,Nevidím v tvojich rukách čiernu kávu a cigarety, slečna Field," schladí ma pohľadom. Zachvejem sa.

,,Ehm... Ja som zabudla, ja totiž-"

Ukáže rukou na znak, aby som mlčala. ,,Fajn. Ešte raz a vyrazím ťa." To by bolo fajn... ,,S tým, že už si v New Yorku neškrtneš." Usmeje sa a otočí sa na päte, aby si odkráčal do kancelárie.

Srdce mi bubnuje v hrudi ako pri oznamovaní budúceho prezidenta spojených štátov. ,,Hajzel," precedím cez zuby.

Opatrným krokom prejdem k svojej kancelárii a neujde mi presklenená stena, ktorá ma delí s jeho kanceláriou.

Tá moja je o čosi menšia, no rovnako honosná a stále dosť obrovská nato, aby som tu mohla robiť pokusy s ozvenou. Sadnem si na stoličku za mliečne sklenený stôl. Na ňom ma čaká notebook a ostatné veci.

Povzdychnem si. Čakám na príkazy, ktorých sa dočkám, keď sa otvoria dvere a v nich sa objaví sám Satan.

Ako som ho mohla milovať? Ako ho niečo zo mňa stále miluje?

,,Zvykni si, že k tebe budem chodiť viac než na záchod," poznamená ihneď na začiatok, ,,takže, pre ujasnenie... Obchod so zbraňami nie je ako predávať suroviny. Áno, tam to môžeš dosrať jedom v balíkoch, čo zabije pár tisícok ľudí, ale pri zbraniach to môže byť aj celý svet. Stačí si zle preklepnúť firmu, ktorá má o náš produkt záujem a sú tu hneď dve alternatívy, o ktorých naozaj nechceš počuť.

Prvá je, že na tom prerobím. Firma si veselo odstúpi a žije si ďalej, ale pri poriadnom obchode nás to môže dostať do krachu.

Pri druhej je to problém zvaný konkurencia. Na trhu nie som jediný, kto je tak úžasný génius, no som stále na vrchole. Čo sa toho týka, zlá firma rovná sa problémy. Tvojou prácou bude preverovanie si ich a bla bla, plus mi budeš rozvrhovať celý môj denný program a doprevádzať ma na akcie."

Pootvorím ústa. Tak dlhý monológ som počula naposledy veľmi dávno. Zatiaľ tam nevidím nič vážne na to, aby som to nezvládla.

Nahne sa a prstom mi ústa opäť zaklapne. Venuje mi úškrn a potom mi na stôl hodí nejaký diár. ,,Toto je odteraz celá tvoja práca. Starať sa o mňa, riadiť mi život a pomáhať mi."

Prikývnem. ,,Čo všetko bude ešte mojoi povinnosťou?"

,,Hlavne zdvíhanie telefónov za mňa. A následne prepájanie. Choď za Miou, tá ti ukáže, ako nato. Ja ti to ukazovať nebudem, nie som tvoja pestúnka, ale zamestnávateľ."

,,To si veľmi dobre uvedomujem, pán Newholeder."

Bez slova sa stratí vo svojej pracovni. Niekedy približne v tom momente ku mne príde vysoká čiernovláska, s gigantickým výstrihom. Podá mi ruku.

,,Som Mia, mojou úlohou je ti dnes predstaviť celú firmu a v konečnom dôsledku, naučiť ťa rozlišovať medzi dobrými firmami a zlými. Teší ma."

Váhavo jej ruku prijmem. ,,Moje meno je Zara, tiež ma... Teší." Nechápem to. Všetky zamestnankyne sú krajšie, než ja?

Zazvoní telefón. Na rinčanie sebou šklbnem a započujem jej smiech. ,,Tak prvý zákazník, ide sa do toho," pousmeje sa na dodanie mi odvahy.

Napokon prevráti očami a zdvihne ho sama. ,,Newholeder's agentúra pre výrobu zbraní, pri telefóne je Mia, ako vám môžem pomôcť?"

Dá to na reproduktor, aby som hovor mohla počuť. Ďakovne sa na ňu pozriem.

,,Naša firma by mala záujem o prezentáciu novej x-7, ktorú nám sľuboval osobne pán Newholeder," oznámi chlapík. Z hlasu z neho čiší charizma.

,,To nebude možné, pane-"

,,Dwietrowski. Ale ore vás len Tobias, slečna."

,,Takže, pane Dwietrowski," ignoruje jeho žiadosť, ,,nemôžem vám dohovoriť termín. Prepáčte, ale v rámci našich záujmov nepodporujeme vaše firmy."

Pomedzi hovor si Mia naťuká do počítaču Dwietrowského. Vyjde nám starý chlap s pár úspešnými firmami na konte. Nechápavo sa na ňu pozriem.

Vyzerá fajn, jehi firmy sú v poriadku. Tak prečo nie?

,,Slečna, rád by som sa osobne porozprával s pánom New-"

,,Pane, to nebude možné. Ďakujeme, že ste sa obrátil práve na našu firmu. Prajem vám príjemný zvyšok dňa," silene sa usmeje a vypne hovor.

,,Vyzeral byť v poriadku," zamračím sa na ňu. Pokrúti hlavou.

,,Musíš si prejsť databázu, pretože inak nebudeš vedieť, čo x-7 vlastne je. A len tam v rýchlosti, je to nová zbraň, ale pre verejnosť ešte nebola oznámená žiadna prezentácia. On," ukáže na telefón, ,,to teda nemal odkiaľ vedieť. Takýto ľudia to vedia zvnútra. Od Newholedera nikdy. On totiž nemá žiadny dôvod deliť sa o informácie o svojich nových zbraniach. On jediný vie, o čo pri tej zbrani pôjde. Čisto teorericky, je génius a ty máš sakra šťastie, pretože si jeho asistentka."

Mám chuť vyprsknúť do smiechu. ,,On? Génius?" hovorím potichu, aby ma náhodou nepočul.

Mia si poupraví podprsenku. ,,Áno. Génius v zbraniach, Boh v sexe. Takto ho pozná celý svet a aj firma." Zaiskrí sa jej v očiach.

Zrazu mi príde nesympatická. A moje nadšenie opadne.

Hello,

Jesus! :D

Zajtra píšeme poslednú prácu z MAT a ja namiesto toho, aby som sa učila, píšem. :D to nie je normálne so mnou, čo všetko pre vás spravím... :D

Mám otázku, kto býva v TRNAVE?

Vlastne ich mám dve. :D Kto má skúsenosti s Trnavským útulkom pre psov? :D Chcela by som sa totiž stať dobrovoľníčkou, takže nech približne viem, do čoho pôjdem. :)

Vopred ďakujem za odpoveď. ♥♥

Btw, ďakujem za úžasné čísla pri BB?HK. a mojom profile, keďže čoskoro budem oslavovať rovných 500 followerov!

Milujem vás!

♥,

- Lolik.