Zara

Uhladená, biela blúzka s čiernou priliehavou sukňou. Make-up zakrývajúci všetko možné, od prípadnej červeni v mojich lícach po zahanbenie. Mám pocit, že jediné, čo z tej masky srší, je odhodlanosť. 

Odhodlanosť prežiť dnešný deň - a každý iný v Glennovej prítomnosti.

A každú jednu narážku.

Vysadím malú v škôlke a dorazím do práce. Všetko robím mechanicky, no na svojom okraji. Časti zo mňa sa obávajú toho, čo príde. Normálny človek by sa nemal báť, napomeniem sa. Lenže ja nie som normálny človek.

„Slečna Field," kývne hlavou na znak pozdravu jedna z recepčných. Pousmejem sa.

Klopkajúc naprieč celou halou prejdem k výťahom a jeden zavolám. Zrazu sa vedľa mňa objaví Mia. Zamračím sa – nevyzerá nejako... Extra zakrytá. „Ahoj," pozdraví sa s radosťou v očiach.

„A..."

„Slečna Field," vyjde z úst Glenna, keď sa postaví vedľa Mii. Pozriem sa na Miu, ktorá sa usmeje a pohľad sklopí na zem. Začervená sa.

Nie. Oni spolu spali?

Vy spolu už nič nemáte, ani nikdy nebudete mať... Ale...

„Pane," prikývnem. Mám vážne nutkanie z nich vyklopiť, čo sa stalo. Ale to ani nemusím, Mia to dáva dostatočne najavo. Rozžiarené oči a úsmev na perách? Oh a vedľa neho. Nie, oni spolu vážne spali.

Zatiaľ čo ja sa snažím definovať ich vzťah a sex – ak nejaký bol -, výťah zacinká a niekto ma zatlačí dovnútra. Ako lúsknutím prstu sa zobudím a zamerám sa na Glenna.

Prezerá si ma opatrne, pobavene a... Nijako. Neviem rozoznať tú tretiu emóciu. No sleduje ma počas celej cesty výťahom a ja jeho tiež. Periférne videnie mi ukazuje, že Mia si nás zamračene prezerá. Sú snáď spolu?

Ticho. Teba to nemá zaujímať. Tak prestaň vytvárať tieto vojny!

Vstúpim do svojej kancelárie. Vo vzduchu cítim novotu. Pri pohľade na stoličku, stôl a príslušenstvo sa mi to len podarí. Glenn dodržal svoje slovo a všetko mám čisto nové. Jeho kancelária je taktiež nová, najnovšie zariadená do čisto bielej a nie hnedej.

Bez otáčania sa vrhnem na svoju stoličku a zapnem si počítač. Vedľa, pri klávesnici, mám papiere a pár poznámok napísaných ručne. Nie je to jeho písmo.

Chytím ich do rúk a prezriem si ich. S menším povzdychom sa zahľadím na presklanenú stenu, ktorá nás delí a uvidím Miu sedieť na stole a Glenna, ktorý ju pozkáva na krku. Vzplanie vo mne kúsok žiarlivosti.

Preto tu je takáto sklenená stena? Upriami svoj pohľad na obrazovku počítača skôr, akoby si ma Glenn všimol. Zhrabnem poznámky, otvorím Word a pustím sa do práce.

●○●

„Môžeš ísť domov," zjaví sa vo dverách Glenn. Hodiny ukazujú niečo po piatej večer, vonku straší tma – no nie je taká hrozná vďaka neónovým nápisom, svetlám a svietiacim bilbordom.

Vrhnem naňho pohľad. Vlasy má mierne rozcuchané a prvý gombík na košeli rozopnutý. Toto robil, keď zmizol na hodinu? Fantastické. No už by ma to nemalo zaujímať. Mám predsa Daphne a pred Glennom som s Alexom. „Dobre," prikývnem.

Postavím sa a začnem ukladať papiere do šanónov podľa poradia.

„Vieš..." začne, no prestane.

„Áno? Čo by ste chceli, pane?"

Prevráti oči. „Tvoja pracovná doba sa už skončila. Môžeš ma opäť volať mojim sexi menom, Zara."

„Nepovedala by som, že je sexi," podpichnem ho hravo, no zarazím sa a prestanem. Všimne si to. „Ale?"

Zoberiem šanóny sa poličku. Vrátim sa späť k stolu a pozriem sa naňho. „Čo si mi prišiel povedať?"

„Už nič. Vlastne som ťa chcel vidieť, to je všetko," zašepká. Čože?

„Toto nerob," upozorním ho, „netvár sa, že je všetko v poriadku a nerozprávaj takéto veci. Dal si mi sľub."

„Dal. No nemyslím si, že veta ,Chcel som ťa vidieť' je niečo viac. Nemysli si, že je to niečo viac, keď to niečo viac nie je." On sa mi posmieva?

Zatvorím oči. Hlavne nepovedz niečo, čo by si neskôr ľutovala. Poznám sa. V horlivosti by som bola ochotná povedať veci, ktoré nechcem povedať, či prezradiť. „Fajn. Tak ja idem domov, Glenn."

„Pozdravuj Alexa," počujem ho zamrmlať a potom zmizne. Čože, čože a čože? Som zmätená a to nie je dobré. Rýchlo si zoberiem všetko, čo potrebujem a rozhodnem sa zmiznúť.

Glenn mi nikdy nemotal hlavu len tak pre nič. A vlastne by mi ju nemal motať vôbec, nie po tom sľube.

Moje kroky ako každý deň smerujú do škôlky, kde mi povedia, že ju zobral domov otec. „Ako prosím?" vyhŕknem na učiteľku.

„Pred asi polhodinou ju zobral váš priateľ, madam," prisvedčí druhá učiteľka s vráskami na čele. Ovládne ma panika. Čo ak to bol Glenn?

Čo ak mi ju zobral?

Učiteľka sa na mňa s ľútosťou pozrie. „To nebol váš priateľ, madam?"

Svet sa začne točiť. Čo ak ju má Glenn? Predstava toho, ako mi ju zoberie je hrozná.

Zradné slzy sa mi natlačia do očí, keď mi zrazu zazvoní mobil. Okamžite to zdvihnem bez toho, aby som sa pozrela, kto to je. „Ahoj, Zara," pozdraví sa mi pobavene Alex.

„Zobrali mi Daphne, Alex," prehovorím s chrapľavým hlasom od toho, ako sa snažím zadržať slzy. Na druhej strane ostane ticho.

„Zara, ukľudni sa. Ja mám Daph a sme spolu u teba doma. Hlavne sa upokoj..."

„T-Ty ju máš? Bože Alex, vieš ako si ma vystrašil?" V hlave mi to vôbec nedáva zmysel. Prečo by sa vydával za jej otca? Prečo by mi ju zobral a ako, dočerta, sa dostal späť do NY?

„Pokoj, príď domov. Čakáme ťa." Zloží.

„Ako to teda je?" vyzvedá učiteľka.

„Prišiel pre ňu môj kamarát, no nie je otcom. Prosím, nabudúce mi dajte vedieť, keď budete moju dcéru dávať nejakému otcovi, áno?" tlačím na ňu. „Samozrejme."

Nabudúce by to mohol byť Glenn a mohol by mi ju pokojne zobrať...

Vyjdem odtiaľ autom a zaradím sa do premávky.

Keď som pred domom, vypnem motor a rýchlo zamknem auto. Takmer bežím a v rýchlosti si otváram, následne vtrhnem na chodbu a zavriem za sebou.

„Daph? Daphne?" zakričím. Počujem malé a šuchtavé kroky, než ju uvidím vo dverách deliacich chodbu s obývačkou.

„Mami? Prečo si vystrašená?" V rukách drží svojho macka a usmieva sa. Vlasy má zapletené vo vrkočoch, ktoré vie vytvoriť jedine Alex. Silno ju objímem.

„Ale nič, to len... Mala som ťažký deň." Nechcem ju zaťažovať. „Nakreslíš mi nejaký obrázok?" spýtam sa jej. To jej odvedie pozornosť zaručene.

„Alex?" zavolám ho na chodbu. „Zara," vyjachtá a nahne sa, aby ma objal. Uhnem sa.

„Prečo si to spravil, Alex?" Obidvaja vieme, že to nie je iba tým, že ju zobral zo škôlky. Je to aj tým, že sa predstavil ako jej otec.

„Nespravil som nič iné než to, na čo som mal nárok."

Hello,

hádajte prečo nebola kapitola 4 dni? No pretože mi spadol mobil do vody a nešiel. A ja píšem výlučne na mobile. :D

Gratulujem ti, Lujza, teraz už vieš, prečo máš o tri týždne narodeniny... :D

Trošku nudnosti, ale návrat Alexa a tak trochu vystraešná a žiarlivá Zara plus Glenn s Miou. :D Kto si myslí, že im všetkým hrabe? :D

Užívajte leto! xx

♥,

- Lolik.