Zara

Zobudím sa v pevnom objatí mojej dcéry, na mojej starej posteli. Zažmurkám; mám oči opuchnuté od plaču, s ktorým som zaspávala. Pomrvím sa a opatrne, tak, aby som Daphne nezobudila, si sadnem.

Chytím sa za hlavu. Dnešok vyzerá byť ako pekný, slnečný deň, takže sa musím poriadne prebrať, aby som potom mohla s Daphne navštíviť park, kde som nebola roky.

Je ťažké, zdvihnúť sa z mäkkej postele a šuchtavými krokmi sa dopracovať do kúpeľne. Cítim sa, akoby moje telo vážilo tonu. Kým sa rukami opriem o umývadlo a pozriem sa na seba do zrkadla, udychčím sa.

Zalapám po dychu, keď zbadám svoj výraz. Červené oči, pery popraskané a líca mŕtvolne bledé. „Na toto budeš potrebovať sprchu, nie umelú náhradu," zamrmlem sama sebe a prikývnem. Odpravím sa za závesy a spustím na seba horúcu vodu, aby som si prekrvila telo.

Trvá mi večnosť, než sa usuším a obmotám okolo seba bledosivý uterák. Schmatnem kefku a pastu a začnem si umývať zuby. Takto pokračujem ešte dobrú polhodinu, kým mám celú rannú hygienu za sebou spolu s oblečením, ktoré mám na sebe.

Keďže celý dom ešte spí, rozhodnem sa urobiť raňajky. Myslím, že by bolo celkom príjemné sa zobudiť na vôňu palaciniek, ako do prázdneho a spiaceho domu. Aj tak nemám čo robiť.

Som v polovici pečenia, keď za sebou započujem slabý dych. Okamžite sa otočím a ostanem polapená v očiach svojej dcéry. Od toho dňa sme spolu ani nehovorili. A mrzí ma to. „Dobré ráno, Daph," usmejem sa na ňu a kývnem na stoličku, nech si sadne.

Spraví to, čo jej naznačujem. Mlčí. Pozerá pred seba a v rukách zviera svojho macíka. Zamračím sa. Nikdy nebývala taká tichá. Čo sa stalo?

Položím na tanier palacinku s nutelovou plnkou a šľahačkou. Usmejem sa, sadnem si oproti nej. „Ako si sa vyspala?"

Pozerá sa na palacinku, ako keby váhala. „Dobre," šepne.

„Dobre? To k tomu nič viac nepovieš?" poviem vyčítavo, ale nechcem. Iba sa to zo mňa derie, nemôžem sa udržať.

Povzdychne si. „Vyspala som sa vynikajúco, mami."

Zamrznem uprostred pohybu. „Daph..."

„Mami, ja som si myslela, že si budeme hovoriť všetko. Sľúbila si to. Ibaže my sme u dedka a tety, a nebude to iba na chvíľu. Hovorila si, že sa vrátime k Mikeovi, Sam a tete Pattie, ale my sa tam nevrátime, lebo to nechceš," zasyčí podráždene.

„O-Odkiaľ to vieš?" Otázka je zbytočná, určite nás počula.

„A čo ujo Alex? Čo tvoja práca, mami? Čo tvoj šéf, ten milý ujo na letisku?" zašušle. Premkne ma chlad. Čo Glenn, Zara?

„Daphne, nechápeš ma. Je to pre naše dobro. Pre tvoje dobro." Hovorím čoraz naliehavejšie. Pre koho je to najlepšie? Pre teba, či pre Daphne?

„Mami, snažíš sa utiecť?" Pozrie sa na mňa. Opriem sa o kuchynskú linku. Pootvorím ústa, ale nič z nich nevyjde.

„Skutočnosť je taká, že ťa tvoja matka chráni," ozve sa od dverí môj otec. Hoci hovorí milým tónom a usmieva sa, keď sa pozrie na mňa, prebodne ma pohľadom.

„Dedo!" vypískne nadšene Daph a vyskočí zo stoličky, aby ho išla objať. On jej objatie s nadšením opätuje, ale pozerá sa pri ňom stále na mňa. Jeho pohľad neveští nič dobré.

Keď dokončím všetky palacinky a do kuchyne sa nahrnie aj Rubie, ktorá sa rozhodne kŕmiť Daphne, ktorá sa ničomu nebráni a iba si užíva pozornosť, ma otec odtiahne na chodbu. Aby sa uistil, že nás nikto nebude počuť, zavrie za nami dvere.

„Nehovorila si mi, že si ju vytrhla z jej života a, že si jej klamala," vyčíta mi. Myknem plecami.

„Bola to nutnosť, inak by nechcela odísť! Nemohla som jej povedať: Ahoj, Daphne, tvoja matka uteká pred tvojim otcom, po ktorom túžiš. Oh a ešte sa nikdy neuvidíš s tvojimi kamarátmi. Taktiež sa s nimi nemôžeš rozlúčiť. To nejde, oci."

„Zara," dotkne sa mi pleca. Pripomenie mi jeho výchovné lekcie, počas ktorých ma vždy takto upokojujúco pohladil po pleci, aby mi dal najavo jeho podporu. Tentoraz to však nie je ten opatrné a plné citov, ale istého... Kázania.

„Myslím, že si zaslúži vysvetlenie."

„Nie teraz," pokrútim hlavou.

„Tak kedy? Zara, ona ho potrebuje hneď teraz," zašepká otec.

Zavrčím. „Nie teraz! Nie v tejto chvíli! Teraz sa naje, oblečiem ju a ideme do parku, pretože je pekný deň. Keď sa vrátime bude sa hrať na záhrade, alebo si kresliť. Ale rozhodne jej to nepoviem."

„Kto nie je pripravený? Ty alebo tvoja dcéra?" pozrie sa mi hlboko do očí. Zažmurkám.

Kto nie je pripravený? Ty, Zara. Ty, nie si schopná čeliť pravde, nie si ochotná podvoliť sa a prijať realitu. Ty, ty, ty.

„Ideme von," zamrmlem a vrátim sa naspäť do kuchyne, kde sa hrá s Rubie. Hoci vyzerám pokojne, v mojom mozgu je vzbura. Jedna časť sa delí na tú moju ochranársku, ktorá to nemieni povedať, zatiaľ čo tá druhá, racionálna, mi protirečí.

Otázka je, koho ochraňujem. Kto nie je pripravený?

Môj otec mi dal do mozgu chrobáka a ja si nemôžem pomôcť, nechávam ho zahubiť ma.

Glenn

Meno: Daphne Claire Field

Vek: 6 rokov

Farba očí: Zelená

Farba vlasov: Hnedo zlatá

Farba pokožky: Bledá

Možnosti pobytu: Kdekoľvek

Zdržiava sa: Pri svojej matke, Zara Field

Pripojím k tomu ešte fotku a vytlačím pár kúskov. Jeden výtlačok si zoberiem do rúk a skontrolujem ho. Musím sa pochváliť, je to kvalitná práca. Každý, kto ju uvidí a bude vedieť, kto ju hľadá, sa bez problémov ozve. Prižmúrim oči, niečo mi tam predsa chýba.

Rozhodnem sa pátrať v pamäti, ale na nič neprichádzam.

Pozriem sa na fotku, kde sa nachádza. Vyzerá tam šťastná, usmieva sa, v zelených očiach sa jej trblietajú iskričky šťastia a vo vlasoch má nejakú burinu. Stavím sa, že to pre ňu znamenalo len pár extra fialových poľných kvetov, ale nič viac ako burina to nie je.

Je šťastná.

Nikto s mojim postavením by nerobil špinavú prácu, ktorú robím teraz ja. Vytláčanie dokumentov, nato máme poslov. Lenže toto nie je iba biznis, toto je moja vec. A ja sa na nikoho nemienim spoliehať, nie keď ide o vlastnú krv.

Odmena. Oh, už by som zabudol.

Odmena za akúkoľvek informáciu, vďaka ktorej nájdeme hľadanú (musí sa nájsť): 510 000 $.

Možno je to veľa peňazí, ale ja som viac než ochotný to minúť len kvôli nim dvom. Chcem ich nájsť, nech to bude stáť čokoľvek. Pozriem sa na ich spoločnú fotku, keď sa objímajú. Zara ju miluje viac než kohokoľvek, je to úplne vidieť. Ten spôsob, ako sa na ňu pozerá. Ten spôsob, akým ju ochraňuje.

„Už nie," zašepkám, „už sme na to dvaja."

Pohladím Zarinu tvár na fotke a uškrniem sa. Za toto ešte tá mrcha zaplatí.

Strčím si medzi pery cigaretu. Jednou rukou zatrasiem pohárikom so zlatkavou tekutinou, alebo aj nekvalitnou whiskey zo supermarketu. Komu sa chce ísť do špeciálnych predajní, že áno.

Pohár zdvihnem do vzduchu. „Na všetky mrchy a ich deti na svete. Už som na ceste a nič ma nezastaví, dokonca ani ty," poviem fotke a usmejem sa.

Hoci ma momentálne nemôže počuť, rozhodne si to vypočuje.

Čoskoro.

Hello,

oh maj gáš. I love it! ♥

Celý vzťah Zary s malou, sladkou Daphne je komplikovaný a nemôže zato nikto iný, než samoľúby otecko. On vedel, čo robí. :D

Už čoskoro sa stretnú, kto je nadšený? O.o *zdvihnutá, prepotená ruka* Btw, umieram od tepla. xD

♥, 

- Lolik.