Kapitoly vznikajú nejako často. Všimli ste si? :D No, to sa nestáva tak často, nezvykajte si! :D

Btw, kto ide v piatok na ocenenie Tatarku na východ? Idem tam aj ja, so... Keby náhodou, rada si pokecám. ♥♥

Napíšte mi do správ, ak náhodou!

No a teraz k tomu, čo chceme všetci. Zara a pán sexy šéf. :D

Zara

Chytím do rúk malý leták a pozriem sa, kedy približne a kde sa koná koknurz o miesto asistentky.

Naozaj to chceš urobiť? spýtam sa sama seba. Nemám inú možnosť.

Povzdychnem si a rukou si vojdem do vlasov. Poťahám si za vlasy až tak, že ich niektoré vytrhnem.

Leták položím na stôl a idem sa pozrieť do detskej izby. Robím pomalé a tiché kroky - Daphne už dávno spí. Celý deň sa hrala s Michaelom, celú oslavu spievala a napokon otvárala darčeky. K večeru bola už taká unavená, že zaspávala postojačky.

Teraz je niečo okolo polnoci. Všetko obklopuje tma a neustály New Yorský ruch. Občas počujem aj smiech.

Opatrne otvorím dvere a idem sa na ňu pozrieť. Zo spánku sa jemne pousmieva a stíska svoj vankúš v rukách. Pousmejem sa.

Vrátim sa späť do obývačky a zapnem si notebook. Celý ten čas si hryziem do pery. Podmienkou pre tú prácu je vek do tridsať rokov.

Síce to nechápem, ale spĺňam to.

Riaditeľ vyžaduje určitú prax. Kebyže neukončím vysokoškolské vzdelanie kvôli Daphne, mám aj tú.

Tu už moje šance klesajú, ak nie úplne zmiznú. Možno to zahovorím.

Vyžaduje miernu atraktívnosť.

Moje oči vyletia dopredu a nadvihnem ovocie. ,,Na čo by ti to bolo?" spýtam sa sama pre seba.

Spĺňam aj to.

Prečítam si posledný riadok. Všetko doplniť životopisom.

Povzdychnem si, ako už druhýkrát za posledných päť minút. Otvorím si v notebooku World a začnem písať svoj životopis.

Keď som hotová, pozerám sa na všetky odpovede a hovorím si, aká som obyčajná. Vždy som aj bola.

Ale on si to nemyslel. Myslel si, že si výnimočná, dostatočne nato, aby ťa miloval.

Zavriem oči. Keď ich otvorím, zatnem päste a vytlačím si celý životopis. Notebook následne vypnem, plagát aj ostatné tlačivo položím na stolík a odoberiem sa spať.

Čo ma upokojí je to, že zaspím celkom rýchlo. Bez snov.

Ale s Glennom v myšlienkach, ako každý večer od toho dňa.

●○●

,,Daphne! Poď, meškáme!" zakričím na malú v rannom zhone. Obujem si topánky a cez plecia si prevlečiem obyčajné sako.

Pohľad mi padne na vysoké topánky na opätku. Už dlho som na nich nestála, takže moja chôdza je vážne labilná. Ten fakt stupňuje aj to, že mám na sebe krátku obtiahnutú sukňu dvadsať centimetrov lod zadkom čiernej farby, blúzku zastrčenú do sukne bielej farby a červené sako.

Chvíľu na to zízam a premýšľam, či to nie je príliš vyzývavé. Už-už sa odhodlávam prezliecť sa, ale niečo sa dotkne mojej ruky.

Takmer vyskočím z kože. ,,Mami?"

Zakoktám sa. ,,A-áno?"

,,Spravíš mi vlasy? Potom môžeme ísť," zašušle a poťahá ma za sako. Rýchlo prikývnem a mávnem rukou, aby sa otočila.

Pokúsim sa o jednoduché vrkoče na pravej a aj ľavej strane. Namiesto sponky jej tam dám čierne stuhy. Usmeje sa na mňa a prejde k dverám s malým ruksakom, kde má všetko, čo chce a aj potrebuje.

Skontrolujem, či mám kľúče a všetko naokolo a potom vyrazíme z bytu.

Škôlka je o dve ulice ďalej, kam nás doveziem našim pick-upom. Rýchlo ju tam hodím a potom ho odparkujem k metru.

Takmer utekám, aby som stihla metro, ktoré tam smeruje. Podarí sa mi to.

Ľudia na mňa zazerajú a niektorí ma majú na háku. Ako vždy. Sadnem si na sedadlo a čakám, dokým nezahlásia moju zástavku.

S ďalšími desiatkami ľudí sa vyberieme von. Cestu si musím vytvárať sama lakťami.

Pred očami mám len to, že to nestihnem a práve to ma nakopne. Do firmy bežím na opätkoch. Určite to vyzerá zaujímavo, ale neriešim to.

Keď sa sami otvoria dvere predo mnou, nedokážem polapiť dych. Keď sa mi to podarí, vypleštím oči nad tou elegantnosťou a čistotou.

No, práve si vstúpila do mrakodrapu, čo čakať.

Oprášim zo seba imaginárne smeti a vydám sa napred. Na recepcii ma ani nezaregistrujú, takže im poťukám nechtami po pulte. Vyslúžim si zamračený pohľad mladej recepčnej. Môže mať okolo dvadsať rokov.

To preto bolo v tom letáku ten vek? Pretože tu sú všetci tak mladí?

,, Newholeder's agentúra pre výrobu zbraní, čo by ste chceli?" vykúzli falošný úsmev.

Newholeder? Ako... Ako Glennovo priezvisko?

Pokrútim hlavou sama pre seba. To je len náhoda, len náhoda. Určite sa mi jeho meno v hlave rokmi pomýlilo. Preda len, je to už 6 rokov.

,,Uhm... Prišla som na pohovor," usmejem sa.

,,Bohužiaľ, pohovor sa skončil," vybafne.

,,Ako to, že sa skončil? Veď sa mal začať pred piatimi minútami," protirečím jej. Mykne plecami.

,,Pán Newholeder si už svoju asistentku našiel, slečna..." začne, ale ostane ticho a vetu nechá vyznieť do vzduchu.

,,Field." (Damn, nech to v hocakom jazyku znamená hocičo, je to odteraz jej priezvisko a verte mi, budete sa s tým musieť zmieriť! :D)

,,Ako som spomínala, pán si svoju asistentku našiel, slečna Field."

Pokrútim hlavou. ,,Ale to nie je možné, za päť minút-"

,,Budem vás musieť požiadať o odchod, inak zavolám bezpestnočnú službu." To si robíš srandu.

Nadýchnem sa, aby som protirečila, ale počujem rozprávať veľmi známy a hrubý hlas priamo za mnou.

Kroky smerujú práve sem.

Trhne mnou, akoby mnou prešla elektrina. Je to ako v spomalenom filme; moje srdce zastaví. Cez oči mi prejde snáď milión spomienok.

Skôr, než ho uvidím, zacítim jeho typickú vôňu. Zhlboka sa nadýchnem a prisahala by som, že sa nič nezmenilo.

A potom sa to stane. Uvidím ho.

Nezmenil sa. Rovnaký účes, drzý a vyzývavý piercing v pere, oči rovnaké, ako Daphne. Zaskočia ma jeho väčšie svaly a čierny smoking, v ktorom je.

Pootvorím ústa. Zrak mu spadne na mňa.

Chvíľu - dve až tri sekundy - mlčí. Keď však otvorí ústa a prehovorí tým chrapľavým hlasom, celé moje telo ožije.

,,Kurva," zamumle.

Hello,

autorka sa práve teraz smeje. :D

♥,

- Lolik.