Btw, práve pre toto milujem dubstep. 

Zara

Všade je tma.

Ležím v posteli, ale nie som sama. Vedľa mňa leží Alex, zahrabaný pod prikrývkou. Prevrátim sa nabok a zakryjem sa perinou, aby mi nebola zima. Zrazu však pocítim rozhorúčenú dlaň na mojich bokoch. Udivene sa tam pozriem.

Alexova ruka prechádza po mojich bokoch tam a späť, krúživo opakuje svoje pohyby.

„Alex..." zašepkám, kým rukou prechádza nižšie a nižšie, až sa dotkne lemu mojich nohavičiek. Stuhnem.

„Shh, užívaj si to," zašepká mi to kľúčnej kosti. Zohne sa a zahryzne sa mi do mojej pokožky tak, aby sfialovela. Momentálne mi je to jedno, hoci viem, že zajtra tam budem mať cucfleky.

Nakloní sa a palcom mi prejde po mojom strede. Zakňučím.

Zacítim príjemne známu vôňu. Nakloním sa za ňou a pery sa mi stretnú s jeho perami. Sú tvrdé a žiadostivé, úplne odlišné od Alexa. Obkusujú mi spodnú peru, láskajú jazykom, až sa stretnú s tým mojim.

„Užívaj si to," zadychčí Glenn do môjho ucha a následne ho skusne. Prevráti nás tak, aby bol nahore a začne si vytvárať mokrú cestičku bozkov od mojich pŕs k podbrušku a nižšie. Cukám sebou; chcem niečo viac.

„Prosím..."

Pozrie sa na mňa. „Vážne to chceš?"

„Viac než čokoľvek na svete," prezradím mu. Usmeje sa. Počujem ho zašepkať niečo vo zmysle čo si princezná praje a potom... Ho v sebe ucítim.

S trhnutím sa prebudím.

Po čele mi steká pot a cítim, že nohavičky mám celé premočené. Zalapám po dychu. Bezradne si stiahnem z tela perinu a šuchtavým krokom vojdem do kúpeľne. Venujem si dlhý a spýtavý pohľad do zrkadla. Čo sa to so mnou deje?

„Doriti," zamrmlem, keď po stiahnutí nohavičiek zistím, že som totálne celá mokrá. Okamžite sa vyzlečiem donaha a skočím do sprchy, kde na seba pustím ľadovú vodu. Na prebudenie.

Keď skončím, zababuším sa do huňatého uteráka a bosá sa vrátim do svojej izby. Oblečiem sa do pracovného oblečenia čo znamená sukňu a blúzku a nalíčim sa. Hodiny mi prezradia, že je šesť hodín ráno a tak mám more času.

Viac než čokoľvek na svete, viac než čokoľvek na svete, viac než... Prečo sa mi to snívalo? Prečo som v tom sne povedala také veci? Nič k nemu predsa necítim...

Upečiem palacinky a pripravím niečo na raňajky. Vôňa palaciniek zobudí Daphne, ktorá docupitá do kuchyne.

„Dobré ráno," pozdravím ju. Kývne hlavou, pretože ráno nejako extra nehovorí.

Neviem, po kom to má, ale ráno rozhodne dlho nerozpráva. Začne niekedy na ceste do škôlky, ak nie rovno v škôlke. Položím pred ňu tanier s palacinkou a na stôl Nutelu a džem. Ja sama si svoju zoberiem a sadnem si oproti nej. Zapnem ranné správy v televízore.

„Mami?" prehovorí potichu, keď svoju porciu zje. Zvedavo nakloním hlavu. „Áno?"

„Je naozaj pravda, že môj ocko je mŕtvy?"

Zabehne mi. Odkašlem si, zhltnem sústo a zapijem ho limonádou. Zažmurkám, aby mi zmizli slzy. „Zlatko, prečo sa pýtaš?" Prosím, nespomeň Glenna.

„Vtedy na letisku... Ten ujo, ktorý je tvoj kamarát," zašušle a ja si ju starostlivo prezriem, „mi pripadal ako môj ocko. Vyzeral ako ja, mami."

„Nevyzeral ako ty. Zdalo sa ti to." Mám pocit, že žijem v zlom sne.

„Mami... Mal oči, aké mám ja!" zvýši hlas a rozčúlene dupne nohou. Pootvorím oči a ústa. Nikdy na mňa nezvýšila hlas. Nikdy sme sa nepohádali.

Ibaže ako náhle spozná Glenna, spraví to. Ale je všímavá a na svoj vek veľmi bystrá. A má pravdu, pripomenie mi podvedomie. Prevrátim oči.

„Milióny ľudí na svete majú zelené oči, Daphne," protirečím jej. „Nie, on mal presne také isté oči ako ja." Zakrúti hlavou.

Chcem ešte niečo podotknúť, ale preruší ma zvonček od dverí. Daphne sa na mňa chladne pozrie a naberie si ďalšiu palacinku. Vstanem a prejdem k dverám. Nenapadne ma pozrieť sa cez nakúkadlo, takže rovno otvorím. Pred dverami ostane stáť Alex.

„Ah-„

Nahne sa a venuje mi bozk. Udivene sa naňho pozriem. „Čo to bolo?"

Nevinne mykne plecami. „Hlúpy bozk, Zara, nerob z toho vedu." Nerob z toho vedu?!

Chytím sa za hlavu. Za posledné dni toho na mňa bolo dosť. Glenn, sny, Daphne, Alex... Mám pocit, že mi všetko padne na hlavu. Vlastne ani netuším, čo ma drží a prečo sa to ešte nestalo. „Alex, mohol by si hodiť Daphne do škôlky? Prosím. Potrebujem sa prejsť a potom ísť do práce," venujem mu svoj naliehavý pohľad. „Teda ak nemáš nič iné," dodám.

„Samozrejme, že môžem."

„Ďakujem," zašepkám. Vojdem späť do bytu. Prejdem okolo Daphne, ktorá sa stále mračí a zoberiem si kabelku. Obujem si topánky na opätku a oblečiem si sako.

„Daph, túto tému uzatváram. Idem do práce a teba do škôlky odvezie ujo Alex." Slovo ujo zvýrazním. Vážne by som nechcela zažiť ten moment, keď by povedala Alexovi otec. To by som sa ho nezbavila. Nič proti nemu, ale... Beriem ho ako kamaráta.

Spala si s ním, pripomenie mi podvedomie.

„Ahoj," zašepkám svojej dcére. Bez slova sa venuje svojim raňajkám. Ľútostivo sa na ňu pozriem a potom vyjdem z bytu. Mrzí ma, ako sa k nej správam. Hlavne keď viem, že má pravdu. A že chce otca. Ale Glenn nie je tá správna voľba.

V najbližšej trafike kúpim nejaké cigarety a balenie kávy. Dám si ich do kabelky. Rozhodnem sa celú cestu prejsť metrom.

Ľudia sa na seba ako vždy tlačia a je ich okolo mňa snáď milión, no napriek tomu sa cítim viac opustená ako inokedy. Akoby podrazená. Mám aj prečo – moja vlastná dcéra by sa bola ochotná so mnou pohádať, len aby som jej dokázala, že je Glenn jej otcom.

Viem, že chce iba moje potvrdenie. Taký istá som aj ja. A to je to desivé.

Ak má toto po mne, čo má po otcovi?

Vo firme sa akoby všetko spomalí. Recepčná nikde nie je a tak sa nemám komu pozdraviť, takže iba vojdem do výťahu. Je tu ľudoprázdno?

Ani Glenna nevidím v jeho kancelárii, ale on si chodí, kedy chce. Veď mu to aj patrí, takže prečo nie. Pripravím mu kávu do šálky, ktorú položím na podnos. Nato dám cigarety na jeho žiadosť a následne mu to položím na stôl.

Presuniem sa do svojej pracovne. Zlým pohybom omylom zhodím svoj zápisník dolu, takže sa preňho nahnem. Keď sa však zdvihnem, ucítim za sebou niečo tvrdé. Takmer cítim, ako sa mi rozšíria zreničky.

„Skurvene ťa potrebujem," zašepká mi do ucha zamatový hlas.

Srdce mi takmer vyskočí z hrude. „Glenn?"

Prudkým a rýchlym pohybom si ma k sebe otočí a vydýchne mi do tváre. „Chcem počuť pravdu. Kedy naposledy si mala sex?"

„Ja..."

„Pravdu," upriami na mňa svoje oči. O čo mu ide? Možno by som nato prišla, ale to by sa mi nemohol pozrieť svojimi dominantnými očami do tých mojich očí.

„Dávno." Pripadám si lapená v pasci. V jeho očiach mám pocit, že nič neexistuje. Niekde na okraji je stále moje dieťa, ale čím ďalej, tým viac mi to pripadá istým spôsobom správne. Zvrátené, ale správne.

„A chcela by si ho mať hneď teraz a tu? Odpovedz mi," nalieha na mňa.

Áno? Alebo nie? Spomeniem si na svoj sen. Viac než čokoľvek na svete.

„Zara..."

„Áno."

„Áno čo, Zara? Hlasnejšie."

„Áno, chcem s tebou mať sex práve teraz."

Hello,

áno, áno, áno!

A práve pre toto píšem od piatej od rána. Lebo sa nudím a jediné východisko je napísať ďalšiu časť. :D Ale nie... Už sme potrebovali zápletku a wuala, tu je!

Ach, ten sen na začiatku... :D A ten koniec... :D

A to pokračovanie... :D

Kto z vás počúva 20syl? :D Podľa mňa je úžasnýýý. 

Užívajte leto. 

♥,

- Lolik.