Warning! Nesmierne nudná časť, počas ktorej som mala chuť obesiť sa na najbližší strom. Verte mi, nie som z nej nadšená, ale touto kapitolou končí všetko nudné a začne sa nová éra... :D

Zara

Cesta lietadlom je dlhá a únavná, no snažím sa ju skracovať čítaním magazínov, ktoré ma za prvé nezaujímajú a za druhé, aj tak nedokážu zrýchliť čas a zabiť nudu. A tak skončím pri tom, že sa pristihnem, ako sledujem Glenna, ktorý spí.

Samozrejme, že zaspal.

Ani nie desať minút potom, ako sme vzlietli. Ja by som to nedokázala – som jedna z tých osôb, ktoré by to nezvládli. A už vôbec nie, ak som sama na palube s Newholederom. Ten pocit neistoty by mi neumožnil prejsť bránou spánku a snov.

Sledujem Glenna, ktorý má zavreté viečka a ticho pravidelne oddychuje. Vyzerá... zraniteľne. Viem, že by som sa mala otočiť späť do stránok o celebritách a móde, ale nedokážem to. A ani nechcem.

Hnedé vlasy mu padajú na viečka. Obočie má uvoľnené a pery mierne našpúlené, akoby bol stále chlapec. Istým spôsobom ním aj je. Zrazu skrčí nos a niečo potichu zamumle. Nedokážem to slovo identifikovať, aj keď by som ho rada počula.

Sledujem jeho tvár až tak uprene, že si nevšimnem, ako zrazu vystrie plecia a takmer okamžite otvorí oči. Pohltí ma ospalým pohľadom a ja, keďže nie som pripravená, sa nechám pohltiť. Srdce dostane šok a na pár sekúnd prestane biť.

Neuvedomím si to. Ostanem nemo hľadieť do zelených dúhoviek, zatiaľ čo ma ich majiteľ potápa pohľadom. Ak by existovala na toto diagnóza, bola by som ukážkový pacient.

Bez slov sa pozeráme jeden druhému do očí.

„Zara," pohne sa smerom ku mne s vystretou rukou. Pozriem sa na ňu.

„Ja..." zašepkám, no zrazu ruku stiahne späť a zamračí sa na mňa. Čože?

„Prečo ste ma sledovali, slečna?" spraží ma pohľadom. Odolávam nutkaniu prevrátiť oči a tak iba sklopím pohľad do časopisu, ktorý mám položený na stehnách. „Pýtal som sa, prečo ste sa mi pozerali do očí."

„Iba som sa na vás letmo pozrela a zachytila váš pohľad, prepáčte," zaklamem s rumencom na lícach.

„Hm," uprene sa na mňa pozrie a prižmúri oči. Tvárim sa, že nemám periférne videnie a prečítam si náhodný nadpis článku. Zima sa blíži! Pozrite sa, aké trendy budú tento rok!

Zima sa blíži (WINTER IS COMING – got. Kto si spomenul? :D), naozaj. Cítim to vo vzduchu. Bude november, čo znamená, že ešte mesiac a pokojne môže začať snežiť. Ešte nie som na zimu pripravená. Musím nakúpiť nejaké bundy a svetre, hlavne Daphne, lebo z väčšiny vyrástla.

„Fajn, tak sa na mňa už takto letmo nepozerajte," schladí ma a postaví sa na nohy. Snobsky vystrie plecia a prejde okolo mňa smerom k servisu, na druhú stranu lietadla, kde je letuška. Tentoraz sa mračím ja, ale nie zo žiarlivosti. Iba mi vadí, že... To je jedno.

„Idiot," zamrmlem a hodím časopis na stolík. Nemám naňho nervy.

Započujem divné zvuky zo strany, kam išiel Glenn a tak sa nahnem a dám si slúchadlá do uší. Pustím si nejaké pokojné pesničky a otočím sa na okienko, cez ktoré sledujem oblaky naokolo.

Aj tak započujem trošku hlasnejší vzdych. Ako?!

Naozaj nechcem vedieť, čo tam Glenn s letuškou robia – hoci nie som sprostá a viem to - ale je mi to srdečne jedno. Iba si zvýšim hlasitosť na maximum a snažím sa tváriť, že sa nič nedeje. Po dvoch pesničkách sa Glenn vráti na svoje sedadlo, s úškrnom a mierne rozcuchanými vlasmi.

Rozhodnem sa ho ignorovať a zaryto sledujem všetko, len nie jeho. Hoci som si predstavovala túto cesto hocijako, vôbec mi ma nenapadlo, že ohne letušku za závesom.

Prečo som si len ja blbá nenašla dôvod, prečo sem nejsť?

●○●

„Pane, madam," podá nám recepčný kartičky od našich izieb. Čo ma teší, je, že máme každý vlastnú izbu. Tá menej potešujúca správa je, že hneď vedľa seba; hoci na poschodí je šesť izieb.

„Ďakujem," milo sa usmejem na recepčného a otočím sa chrbtom Glennovi, aby som chytila kufre do svojich rúk. Poberiem sa smerom k jednému z dvoch výťahov, ktorý privolám.

Keď doňho vstúpim a stlačím piate poschodie, na ktoré idem, do výťahu vstúpi Glenn s nezaujatým výrazom. Totálne ho ignorujem, no neubránim sa zasyčaniu.

„Snáď ste si nemysleli, že pôjdem iným. Hlavne, keď bývame vedľa seba a na tom istom poschodí." Slovo vedľa a poschodie zvýrazní dostatočne nato, aby som pochopila, že to tak zariadil on sám.

„Možno som naivne dúfala, že sa tam zdržíte," zamrmlem.

„Čo máte za problém?" prehovorí. Dvere sa s cinknutím zatvoria.

„Žiadny."

„Tak prečo ste otrávená? To máte svoje... Huh, svoje dni?" uškrnie sa. Vrhnem naňho nazúrený pohľad.

„Nie, nemám svoje dni. Ale keby som aj mala, čo vám je do toho? Prosím, nechajte ma na pokoji," zasyčím. Výťah zasvieti na čísle päť a ja viac než s radosťou vystúpim.

„Sme vedľa seba, nezabúdajte," takmer zakričí, „a ako bonus nás o dve hodiny čaká spoločná práca, Zara!"

To nemyslí vážne, že nie? „My o dve hodiny pracujeme? Pretože cesta bola unavujúca." Ani nie som unavená, len chcem mať svätý pokoj a v Glennovej prítomnosti to rozhodne nebude.

Mykne plecami. „Mali ste si zdriemnuť v lietadle. Bolo nato dosť času."

Zavrčím a šklbnem kartou, aby som si otvorila dvere. Zelený gombík a mierne cvaknutie mi naznačí, že som ich úspešne otvorila a tak vtrhnem dovnútra čo najrýchlejšie. Započujem nejaké jeho slová, niečo v zmysle, že mi miesto napíše do správ.

Je zbytočné namietať.

Rozvalím sa na obrovskej posteli a privriem viečka. Dnešný deň sa vôbec nevyvíja tak, ako chcem. Dúfam, že prácu myslel iba papiere a nie stretnutie sa s klientmi niekde v meste. Nato sa vážne necítim, ibaže ako poznám Glenna...

A moje domnienky sa potvrdia ako náhle mi príde správa s adresou luxusnej reštaurácie a popisom: Obleč sa elegantne a sexy.

Hello,

idem si tu vylievať svoje srdiečko. :D

Tak, chcela by som sa ospravedlniť, že dlhšie nebola kapitola. Jeden z dôvodov je, že som nejako vedela, že táto kapitola bude nudná. Neplánovala som do nej vložiť sex, ale má to svoj dôvod. :P A vďaka tomu som sa kapitolu snažila spraviť čo najmenej nudne, no vážne moc sa ospravedlňujem. A berte to vážne, lebo ja sa málokedy ospravedlňujem. :D

Po ďalšie, rada by som upozornila na jednu vec, čo ma strašne naštvala a tak trochu som mala zo seba zlý pocit, to preto táto kapitola tak dlho stála. Jedna fanúšička – alebo ako to nazvať – mi napísala a to kopírujem a vkladám (:D): To bola docela nudná časť 😀 nič v zlom už by mohla povedať tomu glenovy že je jeho to decko 😀

A ja musím verejne zareagovať, lebo toto nebol ojedinelý koment s takouto tématikou.

Tak hneď za prvé, písala som, že ma strašne mrzia nudné časti. Ale nemôže byť v každej jednej časti len sex a sex. Ak človek chce len sex v každej božej časti, prosím, zapnite si radšej porno. Alebo si prečítajte 50shades ak chcete knižnú formu, výsledok je rovnaký. :)

Po druhé, pozrime si na Zarin pohľad na vec. Keby to Glennovi vybafla, že je to jeho dieťa, to by vôbec nemusela 2 séria vôbec vzniknúť a hoci to vyzerá, že je to naťahované ako guma v trenkách, ste na omyle. Zara sa bojí. Je predovšetkým matka. Matky milujú svoje deti a vraždili by, len aby ich ochránili.

Zara síce nevraždí, ale klame.

No klamať sa nedá navždy. :D

Po tretie, nikomu nekážem nasilu to čítať. Ak vás to nebaví, môžete odísť a čítať príbehy len o sexe bez žiadneho deju, s lacnou zápletkou a basic postavami/ charaktermi.

Amen.

♥,

 - Lolik.