Dvadsiata siedma
Zara
Vrhnem sa mu na pery.
Neprotestuje, iba na chvíľu zamrzne. Zatiaľ čo iba tak stojí, využijem to. Prisajem sa mu na pery s takou silou, až by ma to osobne bolelo. No on sa nevzpiera. Do sekundy ožije, schmatne ma za vlasy a poťahá ma za ne. Zavzdychám mu do pier.
Presuniem svoju váhu naňho. Jeho svaly sa napnú a len tak-tak ma zachytia, no potom ma začne zvierať ako vo zveráku. Nenásytne mi schmatne zadok a stlačí ho. Zamračím sa – bolí to, no viem, že presne takú tvrdosť momentálne potrebujem. Som zúfala, snažím sa zabudnúť na Glenna.
Na Glenna s nejakou ženou, presne povedané blondínkou, ktorá ho ohmatáva.
Zavrčím a poťahám ho za lem košele smerom k záchodom. Prekvapene sa odo mňa odtiahne a s takmer čiernym pohľadom sa mi pozrie do očí.
„Prečo tak nedočkavá? Nevieš ani len moje meno," povie to ako výčitku, na čo sa zamračím. Načo mi je jeho meno, keď aj tak viem, že to bude rýchlovka? Viem, že to zajtra ráno budem ľutovať, ale momentálne, v tejto chvíli to tak cítim.
Klin sa klinom vybíja, no nie? A Glenna vybijem jedine iným Glennom. No, aspoň tvrdosťou vo mne. Viem, že mi presne tieto kvality môže ponúknuť... Tento chlap.
„Ja ťa potrebujem," odseknem.
Tajomne sa uškrnie a nahne sa k môjmu uchu: „Volám sa Taylor," zašepká a urobí mi menší cucflek na krku. Neodtisnem ho, neurobím vôbec nič. Iba ho potiahnem k tým prekliatym záchodom, nech už je to za mnou.
Tentoraz ma však nezastaví, naopak, vyjde rovnakým smerom, ako ja.
Oblapení spotenými a mladými ľuďmi, ktorých hormóny sa stále búria, na seba narážame a nedávame si pozor na okolie. Dôležité je sa iba dostať na záchody a potom... Zabudnúť.
„Ako to chceš? Tvrdo alebo jemne?" zavrčí mi do ucha, keď ma hodí o najbližšiu stenu. Samozrejme, nie cez celý klub, ale asi keď sme desať centimetrov od steny a obidvaja vzdycháme.
„Tak tvrdo, ako to len pôjde," zasyčím mu na späť a silno ho hryznem do spodnej pery. Pocítim na jazyku kovovú príchuť krvi, ktorá sa šíri mojimi ústami. Pleskne ma po zadku.
Už to nevydržím, prosím, urob to, vyzve ho moje podvedomie. Rozhodnem sa ho výnimočne poslúchnuť a tak pritvrdím a dlaňou mu prejdem po rozkroku. Plánujem ho znovu pobozkať, no zrazu som prerušená a odhodená na zem, ako malé dieťa.
„Čo si to kurva dovoľuješ?!" zakričí niekto nado mnou. Otrasiem sa.
Ako náhle zistím, že tá veta nepatrila mne, ale Taylorovi, ako mi prezradil, postavím sa na nohy a prinútim sa pozrieť na dotyčného, ktorý nás prerušil. Viem, že to je Glenn – kde by on chýbal? Ale keď ho uvidím držať ho za krk Taylora, ktorému s nosu a z úst tečie pramienok krvi, zvriesknem a buchnem Glennovi po pleci. Je to pre mňa šok, vidieť ho biť sa.
„Ešte jeden pojebaný bozk, veta, slovo, jej meno... Či len jedna myšlienka spojená s ňou a osobne sa postarám o tvoju kastráciu!" zahučí Glenn. Prejde mnou mráz.
„Pusti ho!" nariadim mu, ale on ako keby prestal vnímať. Stále drží Taylora vo vzduchu a stále Taylor prichádza o kyslík, ktorý potrebuje.
„J...CHrgggg," započujem slabý hlas Taylora. Glenn sa sadisticky usmeje a ešte pritvrdí. Našťastie, svetlá klubu mi nedovoľujú vidieť fialovú až takmer bordovú farbu na jeho tvári.
„Glenn! Už ho pusti!" zavzlykám. Nie, naozaj nechcem mať na svedomí mŕtvolu.
„Doriti, Glenn! Čo Zara, čo ona?!" skúsim naposledy. Moje meno ho snáď privedie späť do reality. A nemýlim sa, do sekundy sa na mňa otočí a zamračene si ma prezrie. Už je tu.
„Glenn, pusti ho. Okamžite. Nemôže za to sám, aj ja som..." Jedno žuchnutie po stene a chrčanie spojené s lapaním po dychu. Nemôžem sa na chudáka Taylora ani pozrieť, Glenn mi svojim telom bráni vo výhľade.
„Ty," ukáže na mňa nazúrene prstom, „čo si si vo svojej skurvenej hlave myslela, keď si sa s ním plánovala vyspať na záchodoch? To si už načisto prišla o mozog, alebo ti ho už stihol vyšukať z hlavy?!" zrúkne na mňa.
Opar alkoholu, zase je preč. A to som si myslela, že na dnešok zabudnem a aha... Nič sa nedeje.
„A čo tvoja blondínka? Čo ona? Už ti stihla dať?" zavrčím, o niečo pokojnejšie.
Výsledok je Glennova zmätená tvár, ktorá sa začne rozjasňovať. „Ty si pre žiarlivosť išla roztiahnuť nohy?!"
„Daj mi pokoj, nechaj ma už na pokoji! Choď si za ňou, ak ti už raz dala, tak ti dá..."
Schmatne ma za plecia. „Čo to robíš? Pusti ma...!"
„Ideme späť na hotel a ty sa musíš vyspať, lebo trepeš blbosti."
Nenávistne sa naňho pozriem a snažím sa mu vypáliť do hlavy obrovský a krvavý kráter. Ibaže nie som čarodejnica, som mierne opitá a on ma drží priam nadľudskou silou v klube. Nedokážem mu vzdorovať, aj keby som chcela.
Ako náhle sme v aute, moja hlava sa nakloní. Mám pocit, že mi praskne.
Niekde na kraji vnímam, že som na prednom sedadle, dokonca ja zapásovaná a za volantom je opitý Glenn. Mala som vedieť, že to nedopadne dobre, no poddám sa mojim inštinktom, ktoré mi kážu zatvoriť oči.
Niekde z polospánku ku mne doľahne jeho zúrivý tón hlasu, ako mi nadáva do hlupaní a kritizuje moje správanie. Ale ja nie som tá, ktorá má byť kritizovaná. Iba som chcela zabudnúť. Alkohol mi iba pomohol, Taylor mal byť iba bonus...
Zatrasie mnou. „Musíš vstať a prejsť na svoju izbu."
Zamumlem niečo v tom zmysle, nech si poslúži. Ďalšie vrčanie, moje zdvihnutie na jeho široké ramená a napokon jeho kroky smerujúce cez recepciu. Alkohol mi nedovoľuje cítiť hanbu za to, ako ma recepčný vidí, ale viem, že za pár hodín ma to dostihne.
Asi sa vtedy prepadnem pod zem.
Napokon sa ocitneme na izbe a ja vo svojej posteli. Prestanem vnímať a dokonca si ani nevšimnem, či Glenn odišiel, alebo nie.
Vtedy ma však už nič nedrží a ja sa ponorím do snov plných nenávisti, sexu a Glenna Newholedera.
Hello,
hah, posúvam na ďalšiu kapitolu to, čo som plánovala dnes! :D
Možno to niektorým došlo, možno nie. Klubová scéna sa mi ani nepáčila, no mali ste tam toho zlého Glenna a pár nadáviek, ale to ku Glennovi patrí. :D
Zajtra oslavujem, máme totiž v meste trhy! Ak budete počuť niečo o dievčati, ktoré vypadlo z kolotoča a do týždňa tu nebude kapitola, pravdepodobne som to bola ja. :D
Btw, patrí vám veľká vďaka za 1.3K followerov, ktorých sme dosiahli dnes ráno. Ily!
♥,
- Lolik.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top