Prosím, celú časť čítajte na vlastnú zodpovednosť. A nezabite ma. :D

Zara

Áno.

Ako malá som raz spadla do jazera, pri opekačke. Celá rodina bola zaneprázdnená grilovaním kusov kuraťa, zatiaľ čo ja som sa topila. Mala som okolo osem rokov, nedokázala som plávať. No pamätám si to dodnes.

Srdce mi šprintovalo neuveriteľnou rýchlosťou, no mala som pocit, akoby prestávalo biť. Cítila som ho v mojich žilách, v mojej hrudi, ale mozog mi hovoril Už nebije. A zatiaľ čo ja som plávala na dno viac a viac, zatiaľ čo riasy pohlcovali moje telo, v mojom tele sa odohrával boj. Chcela som to vzdať. Viac než čokoľvek na svete.

Stratila som vedomie. Vzdala som to, ale niekto iný nie. Ryan ma vytiahol a poskytol prvú pomoc skôr, než mi odumrel mozog. Lenže teraz... Ma nemá kto zachrániť, jediný človek, ktorý to môže napraviť, so mnou padá na dno.

Cítim sa ako vtedy. Zbavená dychu, neschopná prijímať kyslík zo vzduchu a srdce mi ide roztrhať rebrá, no zároveň akoby ani nebolo.

Zoberie ma na ruky. Prejde do svojej pracovni, všetky veci zhodí zo stola a položí ma naň. Pozerá sa mi celý ten čas do očí. Dokonca aj vtedy, keď rukou putuje po mojej hrudi smerom nadol. A ja mu vychádzam v ústrety. Zavzdychám.

„Chcem, aby si kričala až tak, aby ťa bolo počuť na druhej strane skurveného New Yorku," zavrčí. Strhne zo mňa blúzku a sukňu zo mňa pomaly stiahne. Chce ma týrať?

Má viac dôvodov, než ktokoľvek. Ale týra sa sám, obidvaja to vieme.

Okamžite mu stiahnem nohavice a dlaňou prejdem po jeho penise. Zacítim čoraz viac tvrdšiu hrču v boxerkách. „Chceš ho uvoľniť?" pozriem sa naňho spopod mihalníc. Ako omámený prikývne. S radosťou mu stiahnem aj ten posledný kus a venujem mu posledný pohľad, až svoje pery priložím okolo neho.

Zavzdychá a chytí sa stola. Usmejem a začnem ho uspokojovať.

Po čase mu asi moje tempo nestačí, pretože ma podvedome chytí za vlasy a potiahne ma. Začne ma čiastočne dusiť a môj dávivý reflex sa ozve. Po mojich lícach stekajú slzy od toho, ako moje žalúdočné šťavy zadržujem. Až napokon zacítim jemné cukanie a tlak z vlasov povolí.

„Zhltni to," prikáže mi. Hovorte si, čo chcete. Ale on bol v tej chvíli ten dominantný a ja tá submisívna. A navyše, chcela som ho ochutnať.

Sledujem ho, zatiaľ čo sa mi urobí do úst a ja to zhltnem. Ako pes.

„Vieš, čo ťa teraz čaká, že?" prejde okolo mňa ako okolo koristi. „Možno," zašepkám.

Usmeje sa. Nahne sa a bruškom prstu mi prejde po spodnej pere. Nahne sa k môjmu uchu. Keď začne chrapľavo šepkať, po celom tele sa mi rozšíria zimomriavky. „Ošukám ťa tak tvrdo, ako nikto nikdy nikoho nešukal."

„Tak to sprav," vyzvem ho. Začudovane si ma prezrie a pokrúti hlavou.

„Teraz," upriamim to, čo od neho chcem. Chcem jeho. V sebe. Hneď teraz, lebo inak umriem túžbou. A poznám presne tie slová, ktoré zvoliť, aby som dostala to, čo chcem. „Alebo ostaneš len pri slovách, Glenn?"

Jedno jediné naklonenie hlavy.

Zbadám v jeho očiach plameň. Rozopne si košeľu a mne rozopne podprsenku. „Budeš plakať," varuje ma.

„Je mi to skurvene jedno." Bum-bum.

„Ako si želáš," zamrmle tesne pred tým, ako do mňa vloží prst. Pocítim pichnutie v podbrušku a zachvejem sa. „A to sme ešte len na začiatku," podotkne.

Začne robiť krúživé pohyby čoraz rýchlejšie a tvrdšie. Nevydržím to. Vykríknem.

„Je mi to ľúto," zašepká mi do ucha. V rukách mi zovrie premene vlasov.

„Ľúto čo?" Celé moje telo je v plameňoch – on to dobre vie. „Že sa dobrý týždeň neposadíte, slečna Field."

Okamžite sa mi rozšíria zreničky. On ten moment využije a celou silou do mňa vtrhne. Zakloním hlavu dozadu a zavzdychám od slasti a bolesti zároveň. Mal pravdu – už pri tomto pohybe sa rozplačem.

Druhý zásun.

Tretí zásun.

Chytí ma pevne za vlasy a poťahá. Je zvrátený, zlý, hrubý... A neklame.

Kričím pri každom pohybe. On sa uškŕňa, vzdychá a mračí sa zároveň, no mám pocit, že sa ešte krotí. Robí to totiž čoraz tvrdšie a surovejšie. Pripadám si ako zviera.

„Zara..." zachrapčí. Zvrátim hlavu dozadu a so zatvorenými očami sebou začnem cukať. „Zara, Zara, Zar-„

„Doriti," vyjde zo mňa na pokraji. Stále búši a búši. Až sa ho v sebe stiahnem, tlak v bruchu sa uvoľní a ja vykríknem tak, ako chcel. Ešte dvakrát sa vo mne pohne, už jemnejšie, kým v sebe neucítim horúcu tekutinu.

Nemal prezervatív.

„Ty... Ty si nemal...?" začnem, ale preruší ma mávnutím rukou.

„Nemal. Ani by nevydržal pri takomto... Tlaku. Zaplatím ti pokojne tabletku PO, lebo pochybujem, že máš antikoncepciu, že?" Hovorí to s ľadovým kľudom a na konci sa usmeje. Začína mi pripomínať... Nie.

„Dostal som ťa opäť do postele, aj keď ťa jebe tvoj Alex..." vysmeje sa mi. Opar orgazmu sa mi zadrhne niekde v krku. Čo to práve povedal?

„Ako..."

„Šukal som ťa na svojom stole tvrdo ako som žiadnu kurvu nešukal, lebo ty si mi poslúžila ako pokusný..."

Vstanem. Slzy v očiach sú skutočné. Toto sa nestalo, nestalo, jednoducho... Nie!

Začnem ho mlátiť rukami, nechá sa. Počas toho sa mi vysmieva a hovorí všetky veci, čo som ochotne robila ani nie pred minútou. Je mi zo seba zle.

„Páčilo sa ti byť mojou kurvou opäť po rokoch?" usmeje sa milo.

„Nenávidím ťa, ty hajzel!" vykríknem a vlepím mu facku. Zabolí ma dlaň aj zaňho, ale to, ako zvraští bolesťou tvár a dotkne sa červeného fľaku na líci, mi prinesie potešenie.

„Som hajzel, ale hajzel, ktorý v tebe pred chvíľou bol," upresní svoju situáciu a ja mám dôvod na viac, prečo ho zabiť.

Zhrabnem svoje oblečenie, oblečiem sa a vyšmyknem sa mu z náručia. Nechá ma ísť, ale smeje sa. Je to hnusný smiech, ktorý ma nechá rozpadnúť sa. Nechala som sa.

„A chcem ťa do hodiny v kancelárii, nemáme nato celý deň!" zazjape, keď opúšťam celé poschodie. V ústach pocítim kovovú príchuť krvi od toho, ako silno som si kusla peru. Nenávidím ho.

Započujem ešte nejaké posmešky, ale to už sa dvere od výťahu zatvárajú. A ostávam iba ja a moje zradne myšlienky.

Hello,

pesnička úžasná, Glenn hrozný, Zara na pokraji samovraždy a autorka bez slov.

A takisto je 0:42 hodín ráno. Takže dobrú noc.

♥,

- Lolik.