Pesničku odporúčam pustiť až po ●○●. Ju? :D

Váhavými krokmi vstúpim do svojho bytu. Opatrne si rozviažem mašličku na topánkach a vyzujem sa z nich. Trasľavými prstami zo seba stiahnem bundu a zavesím ju na vešiak, ktorý je na chodbe.

Ruku podržím na chladnej kľučke a povzdychnem si. Keď zatvorím oči, stále tam sú. Všade je tma, okrem jednej lampy. Bože, muselo to byť na mojom stole? A vôbec, muselo to byť?

Dvere sa otvoria aj bez mojej pomoci. Prekvapene zažmurkám a čelím Pattie, ktorá si ma doprodobna prezerá. Podľahnem starému zlozvyku a začervenám sa.

,,Tak? Ako bolo?" začne.

,,Uh... No..."

,,Kde sú papiere? Zara? A vysvetlíš mi už konečne, ako to s tvojou prácou je? Kto je tvoj šéf?"

Vstrebávam jej otázky a opatrne prikývnem. Už teraz viem, že je to moja prvá chyba. Totiž, za tento večer ich bude minimálne sto.

,,Daphne spí?" spýtam sa na začiatok.

,,Áno. Budem ticho, neboj sa. Ja len chcem vedieť pravdu." Lenže tá pravda bolí, tak trochu.

Presunieme sa na gauč. ,,Tak spusti," vyzve ma Pattie a unavene si ma opäť prezrie.

Nadýchnem sa. Ako to mám sformulovať? Hovoríme predsa o Glennovi, ten je špecifický už sám o sebe.

,,Glenn je majiteľ ten firmy. Ja som jeho osobná asistentka alias poslušný pes. Ja... A dnes? Našla som ho v mojej kancelárii na mojom stole obrábať dcéru nášho klienta. Prisahal mi, že o mne zistí všetko. A ja sa tak bojím o Daphne," začnú sa mi do očí tlačiť slzy, ,,no viem, že by jej neublížil. No je to Glenn. A sám mi povedal, že je horší než kedykoľvek predtým."

Pattie vypúli oči. Pootvorí suché pery, ale nevydá ani hlásku. Zmôže sa na tiché Dnes?

,,Dnes."

,,Panebože. On je... Neuveriteľný. Nemôžeš dať výpoveď alebo také niečo?"

,,Nie. Vyhrážal sa mi, že svojim vplyvom by zariadil, aby som v NY už nenašla žiadnu prácu. Ani brigádu upratovačky," zarecitujem jehi slová a uškrniem sa. Pattie ma stiahne do objatia. ,,Prepáč. Kebyže som tušila, že je to on..."

,,Je to v pohode. Len, postavím sa mu zajtra ráno tvárou v tvár a bojím sa." Je to pravda. No nebojím sa o seba, ale o to, či už zistil niečo o Daphne. Čo ak toto bol ten zlomový moment? Čo ak... Nie. Nemá ako, zamysli sa nad tým.

,,Bude to fajn."

,,Ako je Harrymu a deťom?" zmením tému. Nadvihne obočie, ale efektívne sa chytí a začne o nich hovoriť. Deti sú jej slabina. Moja je Daphne.

Takto strávime celý zvyšok večera, až dokým neodíde so slovami, že potrebuje odísť domov, lebo je unavená.

Odprevadím ju na ulicu a potom sa vrátim do bytu. Skúsim opäť zapnúť notebook, ktorý už zázrakom ide. Zamračím sa a všetko upravím a napokon spravím. Vytlačené papiere si položím hneď na stolík a ľahnem do postele hneď vedľa Daphne.

Keďže má dvojposteľ, je to ľahké. A dnes v noci potrebujem cítiť jej prítomnosť. Pohľadím ju lo vlasoch a v priebehu pár sekúnd zaspím.

●○●

Každodennú rutinu splním v priebehu hodiny. Všetko ide hladko a bez problémov. Rozhodla som sa siahnuť po blúzke s veľkým výstrihom a čiernou mini sukňou. Úprimne? Neviem, prečo som to spravila.

Možno ešte stále dúfam, že tým Glenna nejako vyprovokujem. Ale ten už toho videl toľko...

Výťah sa otvorí a ja sa ocitnem pred kanceláriou. Keďže je to rovnako presklenené ako včera večer, na plecia mi dopadne ťažký balvan, ktorý sa pokúsim prehltnúť.

Vstúpim najprv do svojej kancelárii. Neodpustím si fľochnutie?, keď uvidím, že stôl a stolička sú nové. Ešte stále zabalené vo fólii.

Hodím tam svoju kabelku a diár. Následne opatrnými krokmi, ktoré neskôr vymením za odvážne (rest in piece nohy :D) vstúpim do jeho kancelárie.

Už sedí za stolom. Vlasy má pohodené na každú stranu, prvé tri gombíky na košeli ležérne rozopnuté. Strácam z neho dych.

,,Vysvetlil by som ti to," prehovorí chrapľavým hlasom a ja si všimnem jeho červených očí.

,,Neviem čo, pane." Prekvapí ma, ako odhodlane môj hlas vyznie. Možno prvýkrát za celý život v správnu chvíľu.

,,Zara, nehraj sa na sprostú. A prestaň mi vykať kurva."

,,Pane, moje meno je Field a ja-"

Nevydrží to. Vstane a päsťami buchne do svojho stola až tak, že počujem prasknutie. Zamračím sa.

,,Mám na teba jednu jedinú otázku. Vadilo ti to, čo si videla?" Je pár centimetrov odo mňa.

,,Áno," začnem a uvidím jeho víťazoslávny úsmev, ,,no komu by nevadilo, že mu špinia stôl?"

Jeho úsmev je fuč. Ja sa uškrniem.

,,Si neuveriteľná. Vieš o tom, že za takéto správanie môžeš byť vyrazená?"

,,Áno? Tak to budem robiť častejšie, pane." Táto hra je viac divnejšia a divnejšia. A páči sa mi.

,,Prečo sa nepriznáš, že ti to vadilo?" Vidím čiernotu v jeho očiach, nič viac, než to.

,,Ale ja som povedala, že mi to vadilo. Môj stôl je môj stôl, Newholeder." Pretočí očami.

,,Takže, ak by som sa počas vašej pracovnej doby dotýkal niekoho takto," dlaňou mi prechádza po bruchu a ja cítim známe zimomriavky, no nemám silu sa otočiť a odísť, ,,alebo takto," prstom sa zahákne o môj výstrih a dlaňou poputuje k mojim prsiam, ,,by ti to nevadilo?" Vadilo.

Chceš ma vyprovokovať, Glenn? Fajn. Ja to vyhrám.

Neviem, čo to do mňa vojde. Je to ako na tej párty pred šiestimi rokmi, keď som s ním prišla o panenstvo.

,,A kebyže si ja niekoho vyberiem a on by ma nakladal vedľa?"

,,Pozor na ústa, Zara." Úsmev sa mi rozšíri. Nepovie, či by mu to vadilo, alebo nie. Prejdem k jeho uchu a zašepkám: ,,A kebyže urobí toto?"

Do svojich rúk zoberiem jeho dlane a priložím si ich k prsiam. Počujem, ako zatne sánku.

,,Alebo ja jemu toto?" Prstami putujem po podbrušku až dole a presne tam ho pohladím. Ako každý, nevydrží a otočí ma. Posadí ma na stôl.

,,Pokiaľ neurobí toto, tak bude žiť." Nebezpečne sa priblíži a svoje pery priloží na tie moje.

Cítiť po šiestich rokoch je chuť, je ako keby slepý uvidel svet. V bruchu mi začne vybuchovať ohňostroj. Moje pery nemieni opustiť.

Zrazu viem, kam to speje, keď zhodí všetky papiere na zem a mňa položí na stôl. V rýchlosti mi rozopne blúzku, ktorá skončí na rovnakej kope ako papiere.

Na chvíľu prestane a zapozerá sa mi na prsia v podprsekne. ,,Rovnaké, ako vidím," zachrapčí. Buchnem ho a rozopnem mu košeľu. Pri posledných gombíkoch to nezvládnem a trhnem látkou, takže nejaké tri gombíky vytrhnem. ,,To preplatíš."

,,Samozrejme."

Vrhne sa mi na pery a zapojí aj svoje pery. Presunie sa na kľúčnu kosť a prechádza po krku, kde sa prisaje.

Zamručím.

,,Shh, o chvíľu-"

Roztvoria sa dvere. Okamžite ma Glenn zakryje vlastným telom a moja hlava sa natočí tak, aby som videla, kto to je.

Hale.

V jej očiach sú blesky a prisahala by som, že by ma najradšej zavraždila.

,,Takže pre toto si nedorobil svoju prácu, že? Pre kurvu, ktorá ti na druhý deň ráno dá? Mohol si mať mňa a ty urobíš toto?" vysmeje ho.

Glenn si odo mňa odstúpi. ,,Nie je kurva."

Diabolsky sa usmeje. Vrhne na mňa významný pohľad. ,,Samozrejme, že nie je. Kurva nemá decko."

Vystrašene sa pozriem na Glenna. Zamračene si ma prezrie a otvorí ústa do veľkého O.

,,Kurva," zašepkám.

Hello,

aj ja som diabol. Ešte neviete, aký! :D

Kto si myslel, že sa spolu vyspia? :D Nemalo to byť v pláne. :/ Hale. Mrcha. :D Tam sa sťažujte.

Teraz k tomu, čo som hovorila pred xxx kapitolami. Hovorila som o zmene, kto si pamätá? :D

Vôbec to zatiaľ nie je pekné a na fotke to vyzerá horšie ako v realite (v realite je to pekné ♥). :D No, je to oficiálne, mám tetovanie! ♥♥

Takže aj preto nebola pár dní kapitola. Mojou hlavnou náplňou bolo dávať si mastičky a fólie na kožu.

Otázky do komentov, no vopred upozorňujem - nie, nebolelo to. :D Ja som sa iba smiala a prirovnala by som to k skôr k páleniu...

Btw, niektorí z vás si pýtali v správach nejaké sociálne siete, takže majme to za sebou po tejto slohovke.

Instagram:Lol1k

Ostatné nedávam, pretože sú tam moje real mená atď. :)

♥,

- Lolik.