Zara

,,Kurva."

Dych mi uviazne niekde v krku. Pery sa mi úplne vysušia a práve preto si ich okamžite obliznem. Vidím, ako mu sčerňajú oči. O krok cúvam.

,,Zara?" spýta sa ma. Akoby neveril, že som skutočná. Dotkne sa môjho pleca, až mi prejdú zimomriavky po chrbte. Potom sa odtiahne, akoby sa popálil.

Mlčím. Pozerám sa na jeho tvár, na ktorú som zabúdala. Ešte rok, dva a zabudla by som.

,,G-" začnem, ale uvedomím si, že mu nemôžem dať najavo až toľko slabosti preňho. ,,Pán Newholeder," kývnem.

Prehltnem naprázdno. A nemôže sa nikdy dozvedieť o Daphne. Nikdy. Oh môj Bože.

Nechápavo sa na mňa pozrie. ,,Zar..."

,,Pane, slečna robila rozruch okolo miesta vašej asistentky, ak s ňou máte problém, vaša ochranka už je v pozore," ozve sa spoza môjho chrbta recepčná. Možno ich mala zavolať, v živote by sa totiž nestalo to, čo sa stalo.

Glenn. Je tu, predo mnou.

Moje srdce divoko búši v hrudi. Cítim kvapky potu stekajúce po mojom chrbte. Panebože, panebože, panebože.

Glenn si ma prezrie nečítateľným pohľadom, až napokon preskočí na ňu. Zamračí sa. ,,To nebude nutné, Olivia. Slečna je totiž odteraz mojou osobnou asistentkou."

Pootvorím ústa. To si zo mňa robíš srandu. Toto neurobil. Nie.

,,Pane, ale vy ste predsa-" začne protirečiť. Glenn zatne päste a nasadí veľmi naštvaný pohľad.

,,Kurva, mňa fakt nezaujíma to, čo si myslíš. Práve som prijal slečnu Field." Žasnem. On si pamätá moje priezvisko?

Chytí ma za lakeť. ,,Poď so mnou do pracovne," zamumle. Pozriem sa na jeho dlaň, v ktorej drží môj lakeť. Okamžite ho pustí a kývne k výťahom.

,,J-ja netuším, či vôbec chcem tú prá-"

,,Nasleduj ma, prosím," zavrčí. Z jeho hlasu vyžaruje dominantnosť. Ako mnohokrát za posledných pár minút, mnou prejdú zimomriavky.

Ako poslušný pes za ním kráčam. Rukou sa snažím predĺžiť sukňu, zatiaľ čo sa mi nihy trasú ako práve narodenému teľaťu.

Vstúpime do výťahu.

Všetko zo mňa kričí. Spomienky, spomienky a pocity. Mám s ním dieťa, nevideli sme sa šesť rokov...

Načo som sa to nahovorila? Ja tú Pattie zabijem!

Zatvoria sa za nami dvere. Celý výťah voní jeho parfúmom a ja ho potajomky ňuchám. V živote som nič také dobré necítila. To už svedčí aj o cene.

Otočí sa ku mne. Vyplašene k nemu strelím pohľadom. ,,Čo to robíš... Te." Bože, vykaj mu. Nebuď hlúpa. Tvár sa, že sa s ním nepoznáš. Ha-ha.

Ten bol dobrý.

,,Kurva, Zara. Nehraj sa, že ma nepoznáš," snaží sa so mnou nadviazať očný kontakt. Uhnem pohľadom, čo ho ešte viac naštve.

,,Pane, nie som si istá, či som ochotná prijať vašu ponuku na prácu," poviem mu. Zamračene si ma prezrie.

Robil cez tých 6 rokov aj niečo iné, než mračenie sa a nadávanie? Teda, ak odmyslíme jeho firmu a tak...

,,Pre niečo si ju asi chcela, že? Je vynikajúco platená..." prednese chrapľavo. Nie, nie tým hlasom. (PLZ. :D)

,,Ale to som ešte netušila, že tam budete vy." Je mi proti srsti mu vykať. Potajomky sa modlím, aby sa výťah nezasekol. To by som vážne nezvládla.

,,Ty si fakt blbá. Alebo úplne zúfalá. Vieš, že sa mi bude hodiť oboje?" prejde si ma pohľadom. Začervenám sa. V tom si však uvedomím, že toto určite robil s každou jednou zamestnankyňou a takmer mu vrazím.

,,Prosím, vykajte mi," požiadam ho.

,,Ty," ukáže na mňa prstom, ,,pracuješ pre mňa. Nie ja pre teba. Takže si láskavo skludni hormón a poď so mnou do pracovne. Rád by som sa porozprával."

Odkedy sa z neho stal tak arogantný... ,,Vieš, že si ho zničila?" povie mi Pattie. Možno môj odchod?

Keď sa výťah otvorí, prejdeme do jeho presklenenej pracovne. Zavzdychám od úžasu. Do tej pracovne by sa aj tri krát zmestil náš malý byt.

Glenn ukáže na čierne a kožené kreslo. Stále nemôžem uveriť, že je predo mnou. V smokingu.

Opatrne si do kresla sadnem. Sadne si oproti mne. No ešte predtým zo šuflíka vyberie akési zmluvy.

,,Mám na teba pár otázok, Zara." Hrá sa s mojim menom na jazyku, ako keby to bola sladkosť.

,,Ak nebudú zasahovať do môjho súkromného života a ak budem môcť opustiť svoju pracovnú pozíciu, pokojne," snažím sa znieť normálne. Zatne päste.

Radšej sa vzdám svojej práce, akoby som ho mala znášať. No, očividne by si ma aj tak vyhľadal.

,,Ty asi nechápeš. Tak ti to vysvetlím. Toto miesto má pár podmienok. Všetky mením a určujem ja. No a odteraz od svojej zmluvy nemôžeš odstúpiť. Môžeš to urobiť až po šiestich mesiacoch, ako si oficiálne nastúpila," uškrnie sa na mňa. Zamračím sa.

,,Ja som ale žiadnu zmluvu nepodpísala a ani nemienim."

,,Myslíš?" nadvihne obočie. Urovná zmluvu a svojim perom ju podpíše. Okopíruje presne môj podpis.

A zrazu je to na mňa až dosť.

,,Čo si o sebe doriti myslíš?" kašlem na vykanie. Mohla by som ho pokojne nahlásiť.

,,Že som úžasný a vy ostatní ste len sračky," usmeje sa na mňa.

,,Ty parchant!" skríknem a nahnem sa, aby som mu dala facku, ale zastaví ma. Povzdychne si.

,,Stále mušia sila."

Pripomenie mi to sprchu na dovolenke, keď sme tam boli obaja nahí a... Očami mu prejde pobavenie. Očividne myslí na to isté, na čo ja.

,,A teraz buď taká láskavá a polož svoj zadok do kresla. Ešte som neskončil." Pustí ma a poupraví si oblek.

,,Nenávidím ťa," vypľujem naňho. Usmeje sa a ukáže na mňa. ,,Bingo! Ďalšia otázka. Čo sa kurva stalo pred 6 rokmi?"

,,Musíš do každej jednej vety hodiť nadávku?" Som podráždená, frustrovaná, naštvaná.

A bojím sa o moje tajomstvo.

Mykne plecami. ,,Nerieš pičoviny. Tak?"

Je to drzý a namyslený parchant. ,,Iba som od teba odišla."

,,... Asi minútu potom, čo si mi sľúbila, že to neurobíš. Toto robia obvykle mrchy, vieš? Ak si chcela byť s Alexom, stačilo povedať. Mohol som si ušetriť nervy po smrti tvojho milovaného Reila."

,,Ryana," precedím cez zuby. Drzo sa usmeje.

,,Takže o tom to celé bolo? Chcela si sa kurvi-" Bože, daj mi trpezlivosť.

,,Ježiš, Glenn! Nie! Musela som odísť a môže ti byť u riti, kde som bola a s kým! Nič nevieš! Do môjho života sa ani trochu nepleť, keď ho ani len trochu nepoznáš... A ani doňho už nepatríš," prehovorím naňho. Som na pokraji nervového zrútenia.

Prikývne. ,,Máš pravdu."

Do očí sa mi tlačia slzy. Som zahnaná do kúta.

Glenn si povzdychne a načiahne sa po krabičku cigariet. Zapáli si a drzo si vyloží nohy na stôl.

,,Pracovná doba je od siedmej do tretej poobedie. Niekedy skončíš neskôr a niekedy skôr. Vždy ale začneme od siedmej. Budeš aspoň desať minút predo mnou v práci, čiže okolo trištvrte na sedem. Chcem mať na stole čiernu kávu a cigarety. Samozrejme, aj papiere. Svoju kanceláriu máš hneď vedľa, prepojenú s tou mojou. Keby čokoľvek, prídem za tebou," povie pomedzi ťahy.

Všetko vstrebávam do mozgu. ,,Nemôžem tu byť pred siedmou."

,,Prečo?" Daphne.

,,L-Lebo... By to bolo strašne ťažké a-"

Mykne plecami. ,,Zariaď si čo chceš a ako chceš, ale budeš tu."

Prejde okolo mňa. ,,A ešte dve veci. V živote si sem nezoberieš nohavice, nech by boli akékoľvek elegantné. Nosia sa tu iba sukne. A po ďalšie, dúfam, že nemáš žiadne iné záväzky typu brigády a ostatné blbosti..."

,,Mám."

Významne sa na mňa pozrie. ,,Tak odteraz nemáš, pretože sa o svojich zamestnancov nedelím. Čakám od ich stopercentný výkon."

,,Nemôžem tu pracovať, ja-" Prevráti oči.

,,Poviem ti len jedno. Nech som akýkoľvek bastard na škole, teraz som ešte väčší. A aj kebyže tu napriek falošnému podpisu nebudeš pracovať, zariadim, aby si pokojne aj v celom NY nedostala čo i len brigádu upratovačky."

Dostanem z neho strach. ,,Nenávidím ťa," zopakujem. Pousmeje sa.

,,Aj ja sa milujem."

Hello,

omfg, milujem ho. ♥♥

A nevzdám sa ho, takže ticho!

♥,

- Lolik.