Zara

Zobudím sa na izbe, v prázdnej posteli a o to prázdnejšej miestnosti. Prstami si prejdem cez unavené viečka a povzdychnem si.

V mysli mám stále včerajšiu hádku. Nepáči sa mi, keď sa s ním hádam. O to viac, keď to prerastie to takýchto rozmerov.

Ale aká budúcnosť nás čaká?

Pretočím sa na ďalšiu stranu postele, keď pod sebou zacítim papier. Zvedavo sa otočím a bruškami prstov nahmatám okraje papieru a vytiahnem ho.

Išiel som si iba prevetrať hlavu na pláž, pravdepodobne niečo nakúpim. Nevolaj mi, mobil pri sebe nemám. Vrátim sa čo najskôr. - Glenn.

Pousmejem sa. Nezabudol na mňa, nechal pre mňa aspoň odkaz. Viem, že je to málo, ale nezabudol. Predsa len, nie je to stratené.

Šuchtavo vstanem.

Začnem sa vŕtať v kufroch, aby som odtiaľ niečo vytiahla. Keď mám v rukách letné šaty siahajúce tak desať centimetrov pod zadkom pastelovofialovej farby, hygienickú taštičku a spodné prádlo, vstanem s úmyslom pobrať sa do kúpeľne.

Zrazu sa mi však zamotá hlava. Oblečenie a taštička mi spadnú z rúk. Môj žalúdok sa vzprieči a napne ma. S rukou pred ústami pobežím na záchod a tam zo seba dostanem všetko jedlo, čo som konzumovala za včerajšok.

Keď skončím, s nechuťou sa nahnem a spláchnem. Chvíľu iba tak sedím na dlážke a premýšľam nad tým, prečo som sakra tak rýchlo vstávala.

,,Lebo rozmýšľaš nad hlúposťami," povzdychnem si, už opatrnejšie vstanem a dostanem sa aj do kúpeľne. Zoberiem si zubnú kefku, dám si na ňu pastu a vypláchnem si ústa.

Následne skočím pod sprchu. Pustím na seba horúcu vodu a rozotieram si po tele telový krém.

So zatvorenými očami sa nahnem za uterákom, ale narazím do tela. Zvriesknem. Umlčí ma až Glennova dlaň na ústach a jeho pobavená tvár.

,,Je milé vedieť, že ma čakáš," uchechtne sa. Pozriem sa na jeho nahé telo a sčerveniem. Prstami mi prejde po líciach.

,,Stále hanblivá."

,,Stále arogantný. A zase sa snažíš o sex," podotknem podobným tónom. V očiach mu potemnie. Pristúpi ku mne jedným krokom, ja odstúpim. Takto to pokračuje, až narazím na stenu za nami.

Vzdychnem. V tom si spomeniem nato, že som pred pár minútami vracala.

,,Kam ideš?" zachrapčí, keď sa snažím vymaniť z jeho zovretia.

,,Nikam... Len, prišlo mi zle a pri prudkom pohybe ma naplo. A ani nie pred pár minútami som-"

,,Chápem," prikývne. Zabiják romantiky, gratulujem, Zara!

,,Aspoň sa umyjeme, nie?" Venuje mi Hollywoodský úsmev s bielymi perličkami. Vrátim mu ho.

Zatvorím za nami dvere od sprchového kútu.

●○●

,,Vážne ma to mrzí," zašepká.

,,A čo?" zvedavo nadvihnem obočie. Celý deň až do poobedia sme spolu ležali v posteli a smiali sa. Rozprávali sme sa... A hlavne vyvarovali tým témam.

Aj keď raz prídu.

Práve teraz ležíme na súkromnej pláži, kde sme len my dvaja. Netuším, ako to vybavil a odkiaľ má tie peniaze, ale neriešim to. Aj keď, niečo zo mňa tvrdí, že to môže súvisieť s tým telefonátom...

,,Tie hádky. Viem, že vzťahy sú o..."

,,Kompromisoch," našepkám mu, pretože ostane ticho pozerať na vlny, ktoré prichádzajú a odchádzajú.

,,Kompromisoch," usmeje sa na mňa, ,,ale jednoducho... Pochop, že som nikdy od vzťahu s Grace nemal žiadny normálny. Ona odo mňa nič nechcela. Brala to, čo prišlo."

,,Ale ja taká nie som," zašomrem si popod nos. Očividne to počuje, lebo sa nahne a palcom prejde po mojej spodnej pere.

,,Ja to viem. To jediné ti zatiaľ musí stačiť."

Snažím sa to brať také, aké to je.

,,Ideš?" Zdvihne sa a kývne smerom k moru. Opäť zapadá slnko. Prikývnem a vstanem, aby som prijala jeho ruku. Potiahne ma k vlnám.

,,Spoločný kúpeľ?" Zasmejem sa.

,,Niečo také, babe," uškrnie sa. Zachvejem sa, tá prezývka vo mne vyvolala niečo divné. Nepoznané.

,,Babe?"

,,Páči sa ti to, babe?" zopakuje to, zatiaľ čo ma sťahuje dolu a dolu. ,,Áno."

Pustí ma a pobozká ma. V sekunde sa mu obmotám nohami okolo pása ako kliešť. Potopí nás.

Vynoríme sa až keď v sebe ani jeden z nás nemá kyslík. Zhlboka sa nadýchnem.

,,Ďakujem," zašepkám mu do ucha.

Dlaňami mi pevne stisne zadok. ,,Za čo?"

,,Za dovolenku, za šancu spoznať ťa naozaj. Za všetko, čo mi nedal nikto iný," za to, čo mi nezobral nikto iný, ,,za teba. Milujem ťa." (😍😍)

,,Ja mám ďakovať, Zara." Zamračí sa. Potom zavrie oči a pritiahne si ma do objatia.

Pokrútim hlavou. ,,Nie, to ja. Ďakujem."

●○●

,,Kam sme sa to dostali?" Ryan, sediaci vedľa mňa riadi auto. Netuším, kam ideme.

,,Kam sme sa mali dostať?" vrátim mu otázku. Pozerám sa na miesta, ktoré míňame, ale vidím len bielu šmuhu.

,,Všetci sme sa zmenili. Všetci. Alex je horší, než kedykoľvek za svoj život. Glenn ťa miluje a tak sa iba snaží zmeniť a hoci robí malé krôčiky, mení sa. A ty si sa vďaka nemu zmenila tiež. Si žena," povie a usmeje sa na mňa. Zamračím sa. Žena?

,,Ako to myslíš? A kde si ty...?" Ničomu nechápem. Usmeje sa.

,,Nezabudni, áno? Nikdy sa nevzdávaj. A keď ti Glenn ublíži, nedovol mu zničiť ťa," v jeho očiach sa zaligocú slzy.

Stavím sa, že sú aj v mojich. ,,Ryan! Čo sa deje?"

Stiahne ma do objatia. Auto sa riadi samé. Pozerám sa nato a nedáva mi to zmysel. Doslova ma drví v objatí.

,,Ryan, prosím, povedz mi čo sa deje..." zašepkám zmučene. Daruje mi bozk do vlasov.

,,Nič. Som stále tu," po líciach sa mu kotúlajú slzy. Vypleští oči. ,,Niečo z teba je aj tak dievča, stále," pousmeje sa.

,,Čo-"

,,Nemám veľa času. Ale hlavne na mňa nezabudni, áno? Milujem ťa," pousmeje sa. Počujem dážď. Jeho slová sa v ňom strácajú.

,,Miluješ aj svoje auto," uškrniem sa. Prikývne.

,,Máš pravdu, ale to auto mi nikdy nenahradí teba. Prepáč." Keď dopovie posledné slovo, začne kašľať.

,,Ryan. Čo sa deje?"

,,Prepáč. Prosím, prepáč..."

Bieloba sa zmení na reflektory kamiónu. Ryan zanikne v daždi. Vydesene sa pozriem na prázdne sedadlo vedľa mňa. A v tom narazíme.

Zobudím sa.

Vo vzduchu je počuť stále môj výkrik. Glenn ma drží v objatí a šepká mi slová útechy. Plačem.

,,Je to dobré, Zara," povie. Vidím, ako má v očiach slzy. Bojí sa o mňa?

,,R-Ryan. O-On bol v tom sme tak skutočný a-a... Ja neviem čo sa stalo," zašepkám a rozplačem sa. Takto plačem ešte pár minút. Napokon sa Glenn odtiahne.

,,Idem ti spraviť len čaj, dobre?" pousmeje sa. Váhavo prikývnem a utriem si slzy do rukávu. Ten sen bol tak skutočný.

Moje srdce ešte dávno bije splašene, ako keď som sa zobudila.

,,Je v poriadku," zašepkám si pre seba.

Zazvoní mi telefón. Zvedavo sa naňho pozriem, ešte stále s červenými očami od plaču.

,,Alex?" Počujem, ako sa v pozadí ostro nadýchne. Glenn prestane miešať čaj s lyžičkou a opatrne vkráča do miestnosti.

,,Mrzí ma to."

,,Alex... Čo?"

,,Stalo sa to v aute. Nemohol som nič robiť, prepáč."

,,Nie," zašepkám. Po líciach sa mi opäť kotúlajú slzy. ,,Nie."

,,Prepáč."

,,Nie!" zvriesknem na plné pľúca. Glenn ku mne ihneď priskočí. Schmatne telefón do rúk a okamžite sa Alexa pýta, čo sa stalo. Jeho hlas ku mne prichádza z ďaleka.

,,Prepáč," zašepká mi v hlave Ryan. Opäť ma objímne.

A nechá ma tu samu.

Hello,

kto mi verí, že som pri tejto časti mala na mále? Aby som sa nerozplakala?

Ryan. :/

Komu je jasné, že dovolenka sa skončila, nech zdvihne ruku. Ja osobne som práve teraz zvihla prst stále so slzami na krajíčku. :D Vyzerám ako magor.

♥,

- Lolik.