Zara

Po prílete sme sa presunuli do vestibulu letiska a zavolali si taxík. Následne sme sa ním presúvali až k hotelu, ktorý sme mali dávnejšie zarezervovaný. No, aspoň Glenn.

Práve teraz sme dorazili na izbu. Glenn sa na mňa usmieva a na mám chuť tiež, ale snažím sa nedávať takú radosť najavo. Možno preto, že sa bojím, že sa niečo stane. Netuším čo - ale stane sa.

,,Zdvihni tie kútiky," prejde ku mne a stiahne si ma do náručia. Silno ma objímne a ústami mi prejde po krku. ,,Teraz si len moja," pošepká mi do ucha. Zdvihnú sa mi chĺpky na krku.

Odtiahnem sa a pozriem sa naňho. ,,Akoby to nebolo reálne," zašepkám.

,,Čoho sa tak strašne bojíš? Som tu; sme tu. Máme pred sebou fva týždne neobmedzenej exotiky, samých seba... Všade naokolo je raj a nikto nikam nedochádza."

Ja viem.

,,Máš pravdu," s ľahkosťou sa usmejem a ukážem aj svoje zuby. Zasmeje sa a pobozká ma.

,,Ani nevieš ako rád by som z teba strhol oblečenie a oš-" priložím svoju dlaň na jeho ústa.

,,A čo ti v tom bráni?"

,,Odkedy je slečna tak perverzná?" podotkne a mne zružovejú líca, ,,navyše, čoskoro zapadne slnko a podľa mňa by bolo fér poprechádzať sa po pláži. To ostatné si nechám na večer," zachrapčí.

,,Fajn. Idem sa prezliecť," uchechtnem sa a prejdem ku kufru, nahnem sa a vyberiem si z neho čierne plavky, ktoré mám ihneď na vrchu. Nezabudnem zavrtiť bokmi a vydať sa smerom kúpeľňa.

,,Hej! A striptíz nebude?"

,,Až večer," cmuknem naňho a so smiechom sa zavriem. Tam ma zrazu pochytí panika a pomaličky sa prezliekam.

Dlane sa ki začnú spotiť a moja pokožka naberá odtiene mŕtvoly. ,,Nebuď padavka, veď ťa predsa už videl..." pošepkám si pre seba.

Ale to bolo takmer bez žiadneho svetla...

,,Veľmi sa to nezmení, je takmer západ slnka."

Vonku je krásny slnečný deň.

Povzdychnem si. Vždy si nájdem výhovorku, ale je to smiešne. Prejdem k umývadlu a studenou vodou si opláchnem tvár. Tlesknem dlaňami a usmejem sa.

,,Tak sa do toho pustime."

Vyzlečiem sa a navlečiem na seba tie štyri kusy látky, čo viac odkrývajú ako zakrývajú a s odhodlaním aa načiahnem za oblečením, keď zistím, že pri sebe nemám kraťase a tielko.

To sa môže stať iba mne. Opatrne otvorím dvere od kúpeľne a zbehnem si do kufra pre oblečenie. Keď odchádzam späť do kúpeľne, počujem niečo mumlať Glenna. Zastavím.

Je na balkóne a s niekým telefonuje. Podľa správnosti by som to nemala robiť. Odpočúvanie. Kebyže to urobí mne, rozhodne sa pohádame, čo môže platiť aj v tomto prípade. Ale je mierne nervózny a takmer kričí a kebyže ma neuvidí...

,,... Nie! Ty nič nechápeš, tak sa do nás kurva nestaraj... Už pre teba nerobím, takže-"

Pootvorím ústa. Ničomu nechápem.

,,Čože?! Kurva, ak niečo urobíš Tobiasovi... Mňa to nezaujíma, so mnou už nerátaj! Nechápeš? Ja už nemám o teba a ani o tvoje peniaze záujem... Grace? Čo by robila Grace? Neboj sa, tá suka dostala to, čo si zaslúžila. A kebyže ma Zara nezastaví, musel by si jej pozostatky vytierať zo zeme."

Viem, že sa Glenn nezmenil. Že je dobrý iba na mňa, ale aj tak. Jeho správanie mi prijde tak hrubé a cudzie, že ho nespoznávam.

Počujem, ako sa jeho kroky približujú k izbe a tak rýchlo pobežím do kúpeľne. Zatvorím za sebou.

Srdce mi bije v hrudi akoby tesne pred infarktom. Už nikdy ho nebudem odpočúvať.

,,Už nikdy, nikdy, nikdy..."

Oblečiem na seba kraťasy a tielko, skontrolujem sa v zrkadle a vstúpim do obývačky. Glenn sedí na posteli, je taktiež prezlečený a lenivo upiera svoj zrak do obrazovky displeju. Kebyže si nezabudnem oblečenie, ani by som ho nepodozrievala.

Ale z čoho? Pre koho pracuje...?

,,Už si hotová?" usmeje sa na mňa.

,,Áno. Už," skloním svoj pohľad k zemi. Snažím sa svoje myšlienky preorientovať na niečo iné, akoby mi ich mohol prečítať.

,,Tak môžeme vyraziť," oznámi mi a vstane. Opätujem mu úsmev a vykročím k dverám.

Páči sa mi predstava pláži a slnka. Cítim v nose soľ a počujem smiech ostatných ľudí, vlny rozbíjajúce sa o skaly. Ale čo predo mnou skrýva?

Čo predo mnou skrývaš?

●○●

,,Som tak rád, že si súhlasila s dovolenkou," zamrmle Glenn, keď si sadneme na lavičku pri brehu mora. Ľudí je tu plno, ale čím sa blíži noc, ich počet klesá.

,,Aj ja," opriem si hlavu o jeho plece.

,,Vlastne som rád za všetko, s čím si súhlasila."

Aj ja. ,,Niektoré veci by som zmenila," podotknem, ,,napríklad ten vzťah s Harrym. Alebo by som sa viac stretávala s Pattie. A rozhodne by som ti vynadala v tú noc, keď si ma chcel pobozkať a zrazu si na mňa nadával."

,,V tú noc som sa nemal chovať ako kokot."

Obidvaja sa naraz zasmejeme a prepletieme si prsty. Povzdychnem si. Pred očami mám budúcnosť.

,,Čo vidíš v budúcnosti, Glenn?"

,,Nás. V Chicagu. Obidvaja študujeme a, no-"
,,Nikdy som nechcela ostať v Chicagu. Je to tam na mňa príliš rušné, radšej by som sa presťahovala niekam do dediny..."

,,Nechcem sa presťahovať do dediny," protirečí mi. Zvedavo sa naňho pozriem.

,,Kde si nás predstavuješ o, čo ja viem, dva roky?"

Zavrie oči a vydýchne. ,,Vážne sa tu budeme baviť o našom vzťahu a budúcnosti? Ja viem, západ slnka - romantika. Ale to doriti neznamená, že na mňa musíš vyliať tisíc otázok a chcieť kdo mňa sračky typu Spoločná budúcnosť, tri deti a manžel."

,,Nechcem tei deti a manžela. Ja nechcem ten stereotyp, kde sa zobudíš o siedmej ráno, pripravíš deťom desiatu, vypiješ si kávu a odídeš do roboty. Nie, Glenn, ja chcem teba. Ale čo od nás očakávaš, keď si nevieš predstaviť budúcnosť?"

,,Neviem, ale chcem ťa mať pri sebe a čo príde..."

,,Ja by som chcela odísť po výške niekam do dediny, možno si založiť rodinu a zamestnať sa, ale to až neskôr. Zatiaľ chcem spoznať svet a-"

,,Je to hovadina a vieš to sama. Nikto s tebou nebude chcieť manželstvo a deti sám od seba. To len vy ženské si chcete budovať rodiny a-" nadýchne sa, aby pokračoval, ale ja ho preruším.

,,Neprerušuj ma. Prosím. Len mi povedz, čo očakávaš?" Chcem to príliš zúfalo. Môj tón sa začína zvyšovať a hlboko dýcham, pretože som veľmi nahnevaná. On od nás nič nečaká?

,,Ja- Pozri, mala si byť jedna noc. Zamiloval som sa do teba, ale to neznamená, že s tebou chcem automaticky rodinu, vieš?"

Stratím slová.

,,V poriadku?" pousmeje sa a vstane. Ponúkne mi rameno. Slnko dávno zapadlo.

A romantická prechádzka sa zmenila na omyl.

,,Uhm, fajn. Ja len... Ale nič. Ideme na izbu?" Venuje mi jeden z významných pohľadov, až napokon prikývne.

Hello,

celé sa nám to rozpadá. Glenn nemá víziu o budúcnosti a Zara to nevie vstrebať a.. No, tak trochu sme na dovolenke. :D

Btw Glen na fotke. ♥.♥

Koho by zaujímalo interwiev so mnou, skočte na profil Dallasia a na jej Rozhovory s wattpad spisovateľmi. ♥♥

Ak sa mi dnes podarí, pridám ďalšiu časť. :D Uvidíme.

♥,

- Lolik.