Zara

,,Vtipné, Pattie," zasmejem sa. Je mi teplo. Nato, že už je chladnejšie na mini šaty, je mi veľmi teplo...

,,Tebe ten alkohol vstúpil do hlavy," pokrúti hlavou.

,,Alkohol?" Zasmejem sa. Všetko je vtipné - jej znechutená tvár... Alebo zamračená? No, to je jedno.

Zrazu ma napne.

,,Zar-"

Nakloním sa a celý obsah môjho žalúdka je zrazu v tráve predo mnou. Pattie ku mne pribehne a vlasy mi dá mimo dosahu úst. Pohladí ma chrbte.

,,Hej, to bude dobré. Poď, ideme na izbu."

Potiahne ma smerom k našej budove internátu. ,,Mne sa nechce..."

,,Ježiš, poď už. Zajtra mi budeš ďakovať. Ak si to budeš pamätať..."

,,Hmpf?"

Lenivo kráčam k budove C. Nohy sa mi pletú vďaka alkoholu v hlave, ktorý mi útočí na bunky.

Tá zem na mňa divne pozerá. ,,Ahoj," pošepkám jej.

Všimnem si nechápavý výraz Pattie.

,,No čo, bude to naše malé tajomstvo. Pšššt," dám si ukazovák na pery.

,,Pššt, poď. Nestojíme o pozornosť vrátnika."

,,Ale, Pattie!"

Zrazu sa mi zatočí hlava.

,,Ty mi to vôbec neuľahčuješ," sú jej posledné slová, keď upadám do ríše snov.

●○●

Zobudím sa na nepríjemnú bolesť hlavy.

Lenivo sa prevalím vo svojej posteli. Stisnem k sebe viac vankúš, aby som utlmila bolesť a hučanie v mojej hlave.

Prehrávam si v hlave momenty zo včerajška, ale... Zreničky sa mi odrazu rapídne rozšíria.

,,Doriti!" zakričím na celú izbu.

Niekto po mne hodí vankúš. Pozriem sa smerom, odkiaľ letel - Pattie.

,,Prepáč, ja len... Ouch. Bože. Ja som... Ja? To je absurdné. Ale počas fľaše... A s Harrym? Doriti, Pattie, kde si bola ty?" otočím sa na ňu.

Svoje ruky obráti do vzduchu na obranu. ,,Zlatko, to nevinné flirtovanie s Harrym nič nie je. To Glenn je problém. A prepáč, pomohla som ti neovracať sa."

,,Bože..."

Dostanem zo seba a rozutekám sa na chodbu na záchod, aby som sa vyvracala.

Keď skončím, spláchnem a pozriem sa na seba do zrkadla. Rozmazaná riasenka, až mám strach. Rozstrapatené vlasy na všetky svetové strany. A čo je najhoršie - v ústach to smrdí, akoby mi tam zomrelo stádo kráv.

Mám chuť vracať už z tej úžasnej predstavy, ale udržím sa.

Šuchtavým krokom sa vrátim späť na izbu a schmatnem uterák, veci na prezlečenie (pretože mám na sebe stále tie isté šaty, čo včera) a zubnú kefku spolu s pastou. Samozrejme, aj šampón, sprchový gél a kozmetická taštička spolu s odličovacími tampónikmi nesmú chýbať.

Zabuchnem sa v sprche a vyjdem odtiaľ po hodine a vyzerám konečne ako človek. No, aspoň ako človek s opicou a šialenou migrénou hlavy.

Všimnem si, že aj Pattie zmizla z izby. Iba sa uškrniem a vyberiem si jednu pilulku proti bolesti hlavy a zapijem ju minerálkou.

Hneď nato si ľahnem späť do postele a tvárim sa, akoby sa včerajšia noc ani nestala.

Kiežby.

Ani si neuvedomím, dokedy tam ležím, až do mňa šťuchne rozosmiata Pattie.

,,Ako to robíš?" spýtam sa frustrovane.

,,Robím čo?" oplatí mi rovnakým tónom.

,,Nevyzeráš ako keby si celú noc pila a-"

,,Jaj, toto? Ehm, no... To bude asi tým, že som nepila prvýkrát v živote. A keď už sme pri tom, poriadne si si zvýšila svoj stupienok obľúbenosti."

,,Čo mi ušlo?"

,,Zháňajú ťa. Ľudia o tebe hovoria ako o legende - vraj si ohúrila najprv Harryho a o pár minút aj Glenna. A potom si zmizla."

Začnem sa smiať. ,,Tak legenda, čo?"

,,Nesmej sa. Keď vyjdeš medzi ľudí, čo bude ešte dnes hoci aj násilím, tak to uvidíš. Máš rešpekt, slávu, obdiv a aj nenávisť. Čo viac si môžeš priať?"

,,Či veríš, alebo neveríš, toto všetko by som vymenila za pokoj," odvrknem. Nejako si pomaly zvykám nato, že bolesť hlavy ustupuje.

,,Možno," prikývne, ,,ale vrátenie času neexistuje. A aj keby existovalo, nedovolím ti to."

,,Si strašne zlá," zamrmlem.

,,A ty lenivá. Poď, lebo inak to premeškáš."

,,A čo?"

,,Zatváranie slávnostnej truhle."

Čo?

,,No, taká časová kapsula, povedzme. Každý rok tam druháci a štvrtáci hádžu svoje lístočky. Na konci roku ju otvoria a oni si pripomenú, čo sa zmenilo."

,,Prečo práve druháci a štvrtáci?"

,,Neviem. Možno má riaditeľ úchylku na párne čísla. Bohvie."

Posadím sa. Čo zlé sa môže stať? Pri najhoršom niečo pokazím.

,,Fajn, ale potom pôjdeme niekam mimo tohto."

Nadšene prikývne.

Kým ideme dolu, stretávame sa s náhodnými ľuďmi. Všetko by bolo v poriadku, ale niektorí sa na mňa divne pozrú a niečo si zamrmlú.

Keď odchádzame z budovy C a ideme na ten kúsok umelej trávy uprostred, niektorí dokonca zakričia moje meno.

Ihneď pochopím, akú chybu som to urobila.

A to všetko je iba malá kvapka pred skutočným hororom - pred časovou kapsulou.

Okolo nej sú totiž zhromaždení ľudia. Oprava, nielen hocakí ľudia. Druháci a štvrtáci, poprípade ich kamaráti.

Niekde medzi nimi zbadám Harryho. A zdá sa, že aj on mňa. Na malú chvíľu sa naše pohľady stretnú. Všimnem si, ako sa usmeje. Zrazu sklopí pohľad a niečo načarbe na papierik.

Nie som slepá - je tam moje meno. Zara.

A bodka.

Kývne mi, aby som k nemu prišla. Nasucho prehltnem. A teraz čo?

Lenže potom si pripomeniem, že teraz je toto môj život a mne sa páči. Takmer k nemu utekám, pretože cítim, ako ma mnohí prebodávajú pohľadom.

Keď k nemu prídem, usmeje sa. ,,A teraz chcem, aby si tam napísala Harry."

,,Prečo?"

,,Bude to milé," zašepká mi do ucha.

Zasmejem sa. Šteklí to.

Zara.

A

Harry.

To je všetko, viac na tom lístočku nie je. Rýchlo ho uloží do obálky a na ňu iba načarbe: Harry J.

Potom sa otočí a list položí na kopu ďalších listov, ktoré sú na sebe. Chytí ma za ruku a odvedie preč os ostatných.

Zrazu ma chytí a pobozká ma.

V mojich spomienkach to bol bozk. S pekným chlapcom, ktorý sa vie dobre bozkávať.

Lenže realita je lepšia. Jasnejšie. Chytím ho za zátylok a pritiahnem si ho k sebe.

,,Budova C, tretie poschodie, izba číslo osemnásť," zašepkám mu do ucha a potom sa otočím a odídem.

Keď som dosť ďaleko a pridá sa ku mne Pattie, mám odvahu nato, aby som sa otočila. Stojí tam a usmieva sa.

,,Bacha na úsmev!" zakričím. Pokrúti hlavou a odkráča späť k jeho partii.

,,Wow. Ty si ho vážne pobozkala pred stovkami študentov. A v triezvom stave," zašepká neveriacky.

,,Nie stovkami," začnem, ale keď sa porozhliadnem, vážne na mňa pár ľudí zíza. No, okolo stovky ľudí, aby som bola presná.

Je to približne taký pocit, ako keby ste boli v dave ľudí, ktorí vás sledujú, ktorí o vás všetko vedia.

,,Vážne, to potrebuje odvahu, že?" ozve sa za mnou chrapľavý hlas.

Glenn.

Hello,

1072 slov? Vážne? :D

Táto kapitolka ma vážne bavila. Ale že dosť. Takže, komu sa páči Harry?

A komu Glenn?

Kebyže som ja na Zarinom mieste, je to v... No, ale, zatiaľ vyhráva Harry.

Zajtra škola, takže taká bonusová kapitolka na spríjemnenie. :)

Love,

- Lolik.