Pätnásta


Harry

Kráčam po zablatenej ceste. Zase pršalo.

Je to už dva dni, čo som tu a Zara mi nevolala. Neviem, čo od nej čakať. Možno iba nemá moje číslo... Alebo na mňa zabudla.

Občas si vážne myslím, že celý náš vzťah bol iba podvod. Myslím tým, že ja a ona vôbec môžeme mať niečo spoločné. Sme tak rozdielni. A ja viem, že sa jej Glenn páči viac ako ja. Ja nie som jej typ.

Vlastne nepoznám nikoho, koho typ by som bol. Jedine... Ach, je tu ona. Ona jediná sa o mňa zaujíma a vie, kde naozaj som.

Zapípa mi sms-ka.

Chýbaš mi.

Napísala by toto niekedy Zara? Napísala by mi to vôbec niekedy? Teda, určite by mi to napísala, ale určite by to nemyslela ako ona.

Usmejem sa. Ty mne viac.

Takmer ihneď príde odpoveď.

Si múdrejší Harry, než oni. Držím ti palce. Kiežby si tu bol už teraz.

Ďakujem. A prídem o tri dni.

Budem ťa čakať na letisku.

A ja s radosťou prídem.

Odložím mobil do vrecka. Chýba mi. Vážne mi chýba. Možno je to divné, ale chýba mi viac než Zara.

Vymeníme si ešte pár správ, než jej napíšem: Mám ťa rád.

Aj ja teba.

Zara

Nasucho prehltnem. Ignorujem náhly výbuch smiechu na Alexovej tvary. Pred očami mám iba Glenna a to, ako opakuje, že ho chcem.

,,Mu-Musím ísť na vzduch," zamrmlem.

Ryan sa zamračí a Alex si ma starostlivo prezrie. ,,Ja som to myslel zo srandy. Ryanovi by som nikdy nepretiahol sesternicu. Navyše, mám priateľku."

,,Aj tak. Je mi teplo..." vyjdem preč.

,,Čo si jej doriti povedal?" Zasyčí potichu Ryan, keď som na chodbe.

Rýchlo odtiaľ odídem. Potichu za sebou zatvorím dvere.

Ovanie ma teplý septembrový vánok. Pritiahnem si k sebe kabelku, aj keď mi vôbec nie je zima. Sadnem si na schody.

V hlave sa mi prehrávajú útržky zo spomienok.

,,Hah, keď tu robia takéto mini porno mám pocit, že si niekoho zoberiem a potom dotyčnú poriadne ošukám." Glenn na párty.

,,Teba sa to netýka, Zara." Glenn pri hádke s Harrym.

,,Dávam jej mesiac, viac nie." Glenn... Pri pohľade na mňa. Tá znechutenosť z neho bola doslova cítiť.

A potom tá chvíľa ticha pri tej mojej tichej otázke, čo bola vlastne myšlienka. Ale keďže mi alkohol prúdil v krvi, všetko išlo mimo moju kontrolu.

,,Ty žiarliš."

,,Čo? Kurva, jasné, že nie. Iba sa s tebou nechcem vyspať a zajtra dostať na držku od tvojho priateľa."

Prehltnem prichádzajúce slzy. Bože, Glenn, čo mi to robíš? Chudák Harry. Teraz... Je preč. Ale potom príde. Nedokážem sa mu po tom všetkom pozrieť do očí. Proste nie.

Budem sa pokúšať zabudnúť na to. Na Glenna, na prvú cigaretu, proste na celú existenciu človeka, s ktorým som mala svoj prvý sex. Potrebujem ho vymazať.

A čo je na to dobré?

Alkohol.

Ale vždy, keď som sa doňho zamotala, prišiel on a bolo po zábave. Nie. Na to mu ja kašlem.

Postavím sa vkročím do domu.

,,Bože, ty si fakt sprostý, Alex!" zavrčí Ryan rozzúrene.

Vkročím tam a zamierim k pultu s alkoholom. Myslím, že ma Ryan zastaví - a myslím správne.

,,Čo-. Zara, nebudeš si do seba liať whisky," zastaví ma.

Zasmejem sa.

,,Počuj, myslel som to zo srandy. Žiadna urážka o ktorej som nevedel," ozve sa spoza mňa. Obrátim sa na Alexa, ktorý venuje významný pohľad na Ryana.

Povzdychnem si. ,,Je mi jedno, aké sračky tu riešite, ja sa iba potrebujem zbaviť Glenna v myšlienkach a alkohol je jediná možnosť. Ja ho preplatím," zamumlem.

Ryan stiahne svoju ruku z tej mojej a uškrnie sa. ,,S tým ti všetci radi pomôžeme."

Usmejem sa. Alex mi podá malý pohárik. Nahnem sa a prvý poloplný pohár sa mi rozleje po hrdle.


●○●

https://youtu.be/eJSik6ejkr0

Celý svet je rozmazaný. Musím sa zasmiať nad absurditou samotnej šošovky a zreničky. Načo došlaka sú, keď sa nechajú opiť a uvoľniť hlúpou whisky?

Som opitá.

Alex a Ryan sa pobrali do svojich izieb a nechali ma v obývačke. Zobrali mi zvyšok alkoholu a popriali dobrú noc.

Ale ja potrebujem viac.

Glenn sa v mojej hlave hmýri stále dookola. Povzdychnem si.

Zrazu dostanem šialený nápad - čo takto mu zavolať? Obranné reflexy povolili a mozog prestáva veriť tomu, čo robím. Racionálna a predovšetkým tá ešte trochu triezva časť zo mňa ma prehovára. Vraj to budem ľutovať. Ale komu na tom záleží?

Vytočím ho.

To číslo mám od neho samotného, poslal mi ho v správe po cigaretovom incidente. Ani neviem, odkiaľ má moje číslo...

,,Uh- Zara?" ozve sa rozospalo z telefónu.

,,Glenn!" vykríknem nadšene a započujem buchot zo steny, ktorá prepojuje obývačku a Alexovu izbu.

Zachichocem sa. ,,Musíme byť tíško. Ako mníšky. Ktorou sa ja vlastne nemôžem stať, díki za stratenie panenstva," zamračím sa.

,,Ty si pila?" Jeho prekvapený hlas sa mi ozýva v hlave ako siréna.

Akoby nestačilo, že sa v mojich myšlienkach prakticky nasťahoval nastálo. ,,No nie, ty mudrlant. Inak - baví ťa to?"

,,Kde si?" spýta sa. Z pozadia počujem prekvapený hlas. Patrí nejakému dievčaťu. Hovorí: ,,Glenn?"

Nie som blbá. Určite sa vyspal s ďalšou v poradí. Zafuním.

,,A ja som si myslela, že tá noc niečo znamenala. Glenn. Ty sebecký bastard. Aké to bolo? Aké je, keď sa stále prechádzaš... Keď si stále tu?" Zamrmlem. Nestíham sa kontrolovať.

,,O čom to točíš?" spýta sa vytočene.

,,Uži si to s ňou," poviem so slzami v očiach. Zložím.

Čo som si vôbec myslela? Navyše, som na seba naštvaná. Doriti, prečo som mu volala? Musím zmiznúť. Čerstvý vzduch. Musím prestať toľko plakať. Ja proste musím...

Oblečiem sa a vyjdem z domu.

Všade je tma. Môže byť tak jedna nad ránom, viac nie. Uškrniem sa, keď si pripomeniem, že už ani alkohol nepomáhajú v zabudnutí na neho.

Rozutekám sa.

Ani netuším, kam. Jediné je to, že chcem utekať, aby si ma problémy nestihli všimnúť a keď už aj, aby ma nechytili.

Je toľko vecí, čo by som chcela, ale svet nie je továreň na plnenie prianí (TFIOS). A tak iba utekám. Utekám, zatiaľ čo moje srdce splašene bije do rebier a pľúca ma pália. Pripomínajú mi kyselinu, ktorá mi leptá hrdlo a ja nedokážem dýchať.

Ktovie - možno to tak je.

Nedokážem zastaviť.

Ale niečo mňa áno.

Auto.

Zabliká svetielkami a ja mu vbehnem priamo pod kolesá. Posledné, čo vnímam, je vyplašený krik chlapa, ktorý sa hrnie mi pomôcť.

Nedokážemsi pomôcť. Vidím tam Glenna.

Hello,

no, chúďa Zara. Mala menšiu autonehodu. :(

Chcem len oznámiť, že dnes alebo zajtra pridám ešte jednu kapitolku a potom bude na týždeň veľké nič. Ide o to, že idem na LYŽOVAČKU bez Wi-Fi pripojenia. :(

Takže tak. :D

♥,

- Lolik.





Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top