Zara

Odopnem si pás.

Pozriem sa na Ryana, ktorý v rukách zviera volant a usmejem sa. ,,Tak ja už pôjdem," zamrmlem.

,,Maj sa," popraje mi. Prikývnem a vystúpim z auta.

Včerajšok (alebo dnešok?) s Glennom mi úplne stačil. Hneď ráno som sa rozhodla vrátiť sa späť. Jednoducho som už nemohla riskovať, že by tam vtrhol a v záchvate žiarlivosti by Alexa prizabil. Ako som vydedukovala, že to bola žiarlivosť?

Jednoducho. Videla som na ňom tú žiarlivosť. Aj keď som síce nechápala, prečo. Nič preňho neznamenám.

Vojdem na izbu. Opäť sála prázdnotou.

Čo je dnes? Piatok. Pozriem sa na hodiny - 10:44. Fajn, dnešné vyučovanie už nestíham.

Preto sa rozhodnem zájsť pod sprchu a dať sa do poriadku.

Ihneď, ako sa na mňa vyleje spŕška teplej vody, začnem premýšľať o všetkom, čo sa za posledných pár hodín stalo. Zrazilo ma auto; ale to nestojí za reč. Mám iba pár nepekných modrín na stehnách. Potom je tu Glenn. A jeho žiarlivosť.

Prečo musí byť tak komplikovaný? Oh a navyše to nič nemení na fakte, že som sa s ním vyspala.

A potom je tu Harry. Mám nechutné výčitky svedomia, ktoré ma napádajú. Razom vypnem sprchu.

Stojím tam a hlavu mám opretú o kachličky. Mokré vlasy mám zlepené na chrbte.

Začína mi byť zima, čomu svedčia aj zimomriavky na mojom tele. Zrazu sebou však trhnem.

Niekto otvoril dvere a napochodoval si to sem. Mám vyjsť a ukázať sa? napadne ma. Už-už to plánujem urobiť, keď sa ten niekto rozhovorí.

,,To dievča je taká suka," precedí pomedzi zuby nahnevaný hlas.

O kom sa to rozprávajú? Nemám odvahu posunúť dvere. Rozhodne si ma však nevšimli.

,,Grace, nie je to nikto iný, než len ďalšia Glennova hračka. To ty si preňho najdôležitejšia," zamrmle pošepky niekto druhý.

Prikryjem si ústa dlaňou. Glenn? Hračka? Kto je doriti Grace?! Ani neviem prečo, ale lomcuje mnou žiarlivosť.

Ale no tak, Zara, vzchop sa!

,,Tá mrcha mi ho však preberá, Barbara! Musíme sa jej zbaviť..." Ozvú sa nervózne kroky smerujúce k sprchám. Ani nedýcham.

,,Volá sa Zara, Grace," ohlási ten ďalší hlas. Zakrúti sa mi hlava. O čom to dočerta-

,,Pozri, máš nejaký nápad? Čo ja viem... Nie. To je príliš slabé. Vystrašiť ju sms-kami? Vyrobiť pre ňu pascu?... Alebo..." zamumle Grace. Šepkajú si.

,,Nemyslím si... Nič jej nemusíš robiť."

,,Vážne?" zasyčí.

Srdce mi búši niekde v hrdle. Oh, Bože. Čo mi chcú urobiť?

Nejako to nezvládnem a trochu nahlas sa nadýchnem. Odrazu sú ticho. Začnem si nadávať. V duchu.

Dunivé kroky smerujúce k sprchám a potom zvuky otvárajúcich sa dverí. Začnem sa preklínať. Toto bude tvoj koniec.

,,Čo robíš?" Krik. Žiadne otvárajúce sa dvere.

,,Nepočula si to?" Grace. Syčí. Hryziem sa do pery. Potichu sa chvejem, zima prechádza celým mojim telom.

,,Grace, tebe hrabe. Nikto tu nie-"

Plesk! Prejdem pár krokov dozadu. Vážne to urobila? Vážne dala Grace facku tomu dievčaťu len kvôli tomu, že povedala svoj názor? Navyše, tá facka bola sakra silná. A hlavne hlasná, aj keď bohvie, ako ďaleko sú odo mňa.

,,Nikdy, ale nikdy mi nehovor, že mi hrabe! A teraz sa spamätaj a choď!"

Kroky a potom buchot. Tichý vzlyk. Ďalšie kroky. Opäť buchot.

Stojím sama s búšiacim srdcom až v hrdle a vlasmi, ktoré mi vytvárajú zimomriavky. Mrznem.

Chvíľu to predýchavam. Glenn má frajerku? Ako doriti má frajerku, keď spal so mnou? Vysvetlí mi to prosím niekto?

Jedine Glenn.

Zavrčím a vyjdem von. Zhrabnem uterák, osuším sa. Napochodujem do izby a oblečiem sa. Fénom si vyfénujem vlasy a následne ich hrebeňom učešem. Na tvár si dám make-up.

,,Tak a teraz tam pôjdeš a vyčistíš mu žalúdok, ako on tebe," poviem sama sebe do zrkadla. Potrebujem aj to najmenšie zrniečko odvahy.

A aj to, aby nebol na vyučovaní, ale na izbe.

Chcem toho veľa?

Obujem sa. V tejto izbe takmer nie som. Musím to napraviť, ale to si najprv musím vyriešiť účty. Teraz bude musieť ísť časť zo mňa bokom, niečo mi ide urobiť Glennova frajerka - o ktorej som ani nevedela, že existuje - a ja to s ním musím vyriešiť. Nech sa s ňou udobrí alebo čo...

V jeho svete udobrenie asi znamená sex. A predstava, že sa s ňou asi naozaj udobrí, ma pichne v hrudi.

Zamračím sa nad mojim myslením a prejdem k budove, kde má izbu. Jeho izbu si pamätám. Vždy sa spájala v mojich spomienkach ku všetkému, čo sa mi mohlo stať. A obzvlášť tá posledná návšteva dopadla hardcorovo...

Zhlboka sa nadýchnem. Potichu zaklopem.

Nič sa nedeje.

S povzdychom zaklopem o niečo hlasnejšie a dlhšie. To už sa za dverami ozvú lenivé kroky.

,,Zara," vydýchne prekvapene, keď ma tam uvidí stáť. Jeho ústa pripomínajú veľké o. Kebyže nie som práve teraz v takom stave, v akom sa nachádzam, začala by som sa smiať.

Lenže je to tak, že sa pomaly klepem, keď si spomeniem na rozhovor Grace s jej kamarátkou. No, alebo skôr poslušným psom.

,,Pusti ma dnu," poviem s pohľadom upretým do zeme.

Mykne plecami, ale pustí ma. Veľmi dobre si uvedomujem, že mi práve teraz zíza na zadok. Ihneď sa otočím a pristihnem ho pri tom.

Opäť mykne plecami, akoby sa nič nedialo.

,,Čím som si vyslúžil tvoju návštevu? Ešte včera večer si ma nechcela vidieť," povie posmešne.

Zahryznem si do jazyka, aby som mu nepovedala niečo, čo by ma mrzelo.

,,No tak, povedz mi to. Ja nehryziem. Teda, aspoň nie vždy." Uchechtne sa nad jeho narážkou. Nadvihnem obočie.

,,Poznáš Grace?" Opatrne prehovorím.

Sklapne. Zásah!

,,N-nie tak celkom. Prečo?"

,,Klameš," prižmúrim oči. Prejdem k nemu bližšie. Až počujem jeho dych.

,,Prečo by som klamal?" vráti mi nahrávku.

,,Pretože ma kontaktovala," zaklamem. Dych mu uviazne v krku. Vypleští oči.

,,Ešte stále ju nepoznáš?" Nemôžem si pomôcť, rýpem doňho. Na toto mi už nemá čo povedať.

Namiesto toho si z vrecka vyberie svoj mobil a niekoho vyťuká. ,,Parxson, Grace je v meste... Nie, nepýtaj sa ma to. Ani ja neviem... Kurva! Ako to, že sme o tom nevedeli? Kto to mal na starosti! Nie... Iba na ňu dávaj pozor. Potom ti volám," zamumle.

Rukami si prejde cez vlasy. ,,Ako vyzerala?"
Hodí na mňa svoj pohľad.

,,Neviem. Proste..."

,,Tak ako kurva vieš, že je to Grace!" zavreští. Naprázdno sklapnem. Prečo som sem vôbec chodila? Očividne klamala, ale rozhodne Glenn vie, kto to je. Grace má na starosti totižto príliš veľa rozruchu nato, aby to bol iba niekto v poradí.

Nevydržím a zrazu vybuchnem. Jednoznačne sa na mňa všetko zrútilo. V tej chvíli.

,,Glenn! Ja neviem, okay?! Iba som sa sprchovala u nás na internáte a potom tam vtrhla ona a ešte niekto! Začali sa baviť o niekom a potom som zistila, že ten niekto som ja! A hádaj čo? Vraj som suka, vraj sa mi chce pomstiť. A za koho? Ha? Tri krát hádaj - za teba samozrejme! Vraj ťa od nej beriem a potrebuje sa ma zbaviť, kurv-"

Pribehne ku mne a svoju dlaň priloží na moje pery. ,,Pššt, Zara. Ešte raz. A pokojne."

Natlačia sa mi slzy do očí. ,,Chce sa ma zbaviť, Glenn."

Jeho oči začínajú byť temné. Mala by som sa ho báť, ale namiesto toho ho silno objímem. Ani neviem, čo to do mňa vošlo.

Pohladí ma po vlasoch.

,,Kto je vlastne Grace?" dostanem zo seba. Slzy držím v sebe, ale jedna po druhej aj tak nasilu vychádzajú.

A vraj silná osoba... Pff.

,,Jedna bývalá. Vlastne... Ale nikto. Iba si myslí, že niečo znamená, ale nie. Je však nebezpečná. Je pre teba nebezpečná, pretože urobí všetko, čo si zaumieni," zachrapčí.

Viacej ma prekvapí fakt, že Glenn má bývalú, ako to, že je nebezpečná.

Potiahne mi ruku. ,,V poriadku?" Pozrie sa mi do očí. Opatrne prikývnem.

,,Teraz pôjdeš so mnou. Musím niečo zariadiť a myslím, že bude lepšie, ak pôjdeš so mnou."

Zamrkám. Netuším, čo robím, keď mu podám ruku.

Ale rozhodne za ním idem. Aj keď by sme išli do pekla...

Kam vlastne možno aj ideme, pretože by som dala ruku do ohňa, že sa to týka Grace.

Glenn

Pred tromi rokmi

,,Milujem ťa," zamumle mi do ucha. Zobudím sa.

,,Kam ideš?" spýtam sa jej, keď sa ospalo posadím. Zaklipká mihalnicami.

,,Nikam, G. Idem iba domov pre veci. Mohli by sme si spraviť pekný, romantický deň. Bez práce," významne sa zahľadí na môj mobil na nočnom stolíku, ktorý akurát začne zvoniť.

Zvonivo sa zasmeje. ,,Vidíš? Presne o tomto hovorím."

Uškrniem sa. ,,Tak choď. Nech už si späť," pritiahnem si ju k sebe za pás a vášnivo ju pobozkám. Milujem ju? Možno.

,,Musím ísť, ak ma tu chceš," zasmeje sa do bozku.

Prejdem dlaňami po jej chrbte. Stisnem jej zadok. ,,Nebuď dlho."

S posledným úsmevom pokrúti hlavou a zmizne za dverami. S úsmevom si ľahnem do perín.

Opäť mi nedočkavo zavibruje mobil.

Zomrie. xx.

Zamračím sa. Zavolám Parxsonovi, prečo mi volal predtým a prečo mi posiela takéto správy zo súkromného čísla.

,,Glenn, kde dočerta si?" vykríkne náhlivo. Nechápavo sa zahľadím na display.

,,Parxson, ako aj ja mám tvoje pranky rád, ale odtiaľ-potiaľ. A teraz si prestaň robiť srandu a prejdi k veci. Prečo si mi-"

,,Nie, doriti o akých prankoch kecáš?" skočí mi do reči.

,,Neskáč mi do reči a nerob si srandu!" zavrčím.

Stíchne. Ozve sa vrčanie auta - to je Grace, ktorá si ide domov pre veci. A potom budeme celý deň spolu.

,,Glenn? Kde je Grace?" povie vyplašene.

,,Išla si domov pre veci, prečo?" zvraštím obočie. Nepáči sa mi, kam táto konverzácia speje.

,,Parxson, prečo sa pýtaš kde je Grace?"

,,Odhalili nás. Odhalili teba," zašepká presne v momente, keď mi správne kolieska spadnú na správne miesto a ulicou sa rozoznie výbuch.

Vypnem ho.

Vyskočím na nohy a prehodím cez seba prvé oblečenie, ktoré mi prejde cez ruky. Takmer vykopnem dvere a utekám na ulicu. Zalapám po dychu, keď uvidím jej auto horieť v plameňoch.

Tá sms-ka zmenila všetko.

Vtedy umrelo dievča, ktoré som miloval a ktoré milovalo mňa. Stratil som ju kvôli tomu, kto skutočne som.

Aspoň som si to myslel a tak som s tým prestal.

Síce sa objavili nejaké správy, že Grace žije, ale neveril som im. Sám som videl to auto horieť.

Lenže Zarina tvár ma presvedčila o opaku.

Grace stále žije.

Hello,

rekordne najdlhšia kapitolka. 1679 slov. :D Wow.

Čo hovoríte na Glennovu minulosť & Grace? Jaj, ja ju už teraz nemám rada... Ale ešte nám to pomaly zamieša. :D Máme sa načo tešiť.

Btw, ja ďakujem za tie neuveriteľné čísla, ktoré tu nadskakujú. Milujem vás!

♥,

- Lolik.