Aby bolo jasné, tam hore je môj výtvor! :D Yep, naučila som sa vytvárať gify (normálne cena za hrdosť). Ťakže bude pribúdať veľa gifov hlavne s Chrisom (Glenn) a Zarou. ♥

Zara

Kráčam po meste.

Nechcela som byť na príťaž a tak som radšej z Ryanovho a Alexovho domu odišla. Navyše, stále sa mi v hlave objavovali tie slová. Ako smrť.

Vážne by ma Grace bola ochotná zabiť? Musím sa zachvieť pri predstave toho, ako sa nado mnou skláňa s ostrou čepeľou dýky nado mnou a bodá.

Zrýchlim krok.

A po ďalšie, bol tu Glenn. Netuším, či odo mňa odišiel - nestačila som mu? Kebyže... Do očí sa mi vtisnú slzy. Je mi jasné, že niečo na tom musí byť. Prečo inak by potom odišiel bez vysvetlenia?

Som naivná. To je mi jasné. Pretože niečo vo mne chce stále veriť, že odo mňa musel odísť. Ale ja tomu nechcem veriť. Proste to nejde.

Tesne pred internátom v diaľke zbadám žiarivé, červené auto. Prižmúrim oči - je príliš ďaleko. Ale prisahala by som, že som ho videla aj keď sme išli s Pattie na letisko.

Harry. Pattie.

Všetko je komplikované.

Zvedavo nakloním hlavu nabok. Keďže už je tma, vidím iba obrysy a slabý červený lak. Nemám ani tušenie, kto by tam mohol byť. Možno Grace? Sleduje ma.

To by niečo vysvetľovalo. Lenže možno je to náhoda. Áno, je to náhoda.

To si nahováram, keď prejdem cez prechod a cez veľkú bránu oznamujúcu, že som v areály internátu.

Prejdem cez budovu A, cez park. Stretnem pár podnapitých študentov. Dnes je nedeľa, samozrejme, že musia využiť príležitosť. A to, že ich zajtra na prednáške učiteľ pravdepodobne vyrazí, ich zaujíma iba v tom najmenšom.

Keď prechádzam cez budovu B, bolestne sa uškrniem. Pozriem sa na prvé poschodie. Tam niekde je on. A možno... Je mu jedno, že som odišla. Možno to tak sám chcel.

Prejdem ešte dlhý úsek, než som pri budove C. Prejdem vchodovými dverami a po schodoch. Až som pred svojou izbou.

Pomalým pohybom pootočím kľúč v zámke. Nadychujem sa, aby som pozdravila Pattie. Pravdepodobne tam bude aj Harry, ale... Nie. On je už určite na izbe, práve teraz si vybaľuje veci. Alebo sa učí.

Aj ja by som sa konečne mohla učiť.

Automaticky kľúč z jednej strany zámky pretiahnem na druhú stranu a zatvorím za sebou. S tichým cvak sa otočím.

Ale izba je prázdna, posteľ dokonalo ustlaná - narozdiel od tej mojej, tá vyzerá domuchlane. Váhavo zo seba stiahnem bundu a sadnem si na kraj postele.

Siahnem na mobil.

Obočie mi ihneď vyletí nahor. Trinásť zmeškaných správ a všetko od neznámeho čísla. Vzhľadom nato, že posledné trojčíslie je 081, čo je Glennove číslo, to musí byť Glenn. Pamätám si to zo dňa, keď mi dal ten lístoček.

Vtedy som ani nevedela, čo všetko sa vo mne zlomí. A istým spôsobom aj zmení.

Váhavo prejdem bruškami prstov po dotykovej obrazovke. Pohrávam sa s myšlienkou, že mu naozaj zavolám. Ale keď tam tak sedím niečo cez polhodinu a moje prsty za sebou nechávajú spotené odtlačky, zamknem ho.

Hodím ho niekam na posteľ. Zamierim ku skrini a vyberiem si z neho pyžamo. Za pár minút ho na seba navlečiem, upravím sa a siahnem po nabíjačke, aby som si dobila mobil. Potom siahnem aj po pár učebniciach.

Na chvíľu myšlienky o Glennovi, Harrym a všetkým ostatným odsuniem nabok. Musím sa učiť. Preto som sem prišla.

A toto ti priniesol život.

●○●

,,Zara? Zara, otvor tie skurvené dvere!" zahrmí hlas po celej izbe. Zažmurkám. Pár pramienkov vlasov mi vylietne pred oči.

Zmätene zažmurkám na digitálne hodiny na mojom konferenčnom stolíku. Je niečo po tretej ráno. Je Glenn normálny?

Pretože práve jeho hlas sa ozýva za dverami. ,,Pattie?" zamumlem do ticha.

Žiadna odpoveď. No, čo očakávať. Ona vlastne stále nie je na izbe. Tak kde dočerta trčí?

,,Kurva!" zavrčí Glenn. Prevrátim oči. Pomaly sa postavím na nohy a váhavo otvorím.

Vlietne do izby úplne nazúrene. Ani mu nestihnem uhnúť z cesty, takže narazím priamo do jeho hrude. Zamračím sa.

,,Čo sa stalo, že si tak..." Hľadám správne pomenovanie nato, čo tu práve predvádza, ale neviem nič nájsť. Nič, čo by ho nenaštvalo.

,,Že som tak nasratý? Vážne, Zara?" Zabuchne dvere. Nervózne preskočím z neho na dvere pohľadom.

,,Uhm... Nie?"

Prejde jeden jediný dlhý krok a už je pri mne. Dych sa mi zasekne niekde v krku. Delia nás iba centimetre, ak nie milimetre. Cítim jeho mentolový dych na jazyku.

Očividne myslí na to isté, čo ja, pretože mi hypnotizuje pery. Nenápadne si prejde špičkou jazyka po spodnej pere. Odhalí pri tom aj svoje zuby, ktoré sa lesknú vo svite mesiaca.

,,Tak už to urob," vyzvem ho.

Rýchlo prikývne a pobozká ma skôr, než si to rozmyslím. Pery mi zabrnia vzrušením. Svoje prsty mu zaborím do jeho vlasov a poťahám ho.

Zapradie. Svojim telom nás presúva k posteli.

Odtisnem sa od neho. ,,Nie."

,,Čo myslíš tým ,Nie'?" Nechápe. Vytiahne mi moju ruku z jeho vlasov a rýchlo si on sám prejde po hlave.

Tak čo nie, Zara?

,,Prečo si ma nechal samú v izbe? Ne-Nestačila som ti?" zahabkám. Moje odhodlanie vykričať mu to do očí zmizne ako moja únava, keď sem teraz vtrhol. Rýchlo a nečakane.

,,Vážne? To ty si tam nebola, keď som tam došiel!" zvalí vinu na mňa.

Ten bozk pred chvíľou je akoby mýtus. Jedine moje ešte stále brniace pery hovoria o opaku.

Celá nálada zhustne.

,,Nie. Odbiehaš od témy. My sa buď spolu hádame, doťahujeme, alebo..."

,,Sexujeme," vydýchne.

Prikývnem. Zahľadím sa na moje bosé nohy. Pripomína mi to chlad, ktorý sa od neho šíri. Akoby za pár stotín sekúnd zmrzol.

,,Ale tak to v jednorazovkách chodí," mykne plecami. Vypúlim oči.

,,V jednorázovkách?"

Už nechápem ničomu. Som jeho jednorázovka? A čo bolo to jeho nekonečné uisťovanie? Čo to ostatné?!

Všetko získa odtiene čiernej. Odstúpim od neho a založím si ruky na hrudi. ,,Som tvoja jednorázovka," pochopím.

Potichu zatlieska. Ten zvuk sa mi zarezáva do uší a ničí ma. Obyčajný tleskot.

,,Bola si," poopraví ma. ,,Ale ja som práve teraz stratil záujem."

Prehltnem blížiace sa slzy. Nočná mora? To ťažko. Je to skôr akoby tá krehká, studená realita, v ktorej žijem. Bojím za reality. To som nerobila ani ako malá.

,,Začínala si ku mne niečo cítiť, čo?" uchechtne sa. Nemusím odpovedať; on odpoveď dobre pozná. Zasmeje sa.

,,To cíti každá. Každá najprv tvrdí: ,Nie, ja ťa beriem ako jednorázovku, dôveruj mi'. Ale ja som vám nikdy nedôveroval. Doteraz si bola iba... Rozptýlenie. Od toho všetkého. Práve teraz si záťaž. Si nechutná kurva, ktorá sa do mňa zamilovala? Tak mi ver - a mne sa narozdiel od vás dá veriť -, že si len ďalšia v rade. Ani prvá a ani posledná."

Neudržím sa a prvá slza zradkyňa spadne na moje líce. Pri mojich slzách sa nepozastaví, iba sa rozosmeje. Akoby ma kopal do brucha.

,,A čo tie..." nedokončím to, moje telo sa začína neovládateľne triasť pod náporom vzlykov.

Mykne plecami. ,,Podarilo sa mi v tebe rozpumpovať adrenalín? Túžbu? Tak áno, bol som dosť presvedčivý."

Predstavte si, že niekomu veríte. A on vám odrazu podrazí nohy. Už tá predstava je šialená a desivá. Ale čo robiť v momente, keď ste sa do dotyčného človeka aj zamilovali?

,,Odíď," zamumlem.

Uškrnie sa. ,,Otvoril som ti oči?" Bohužiaľ. Pripadám si... Ako štetka. Omyl, ja som štetka. Zahryznem si do pery, aby som v sebe zadržala ďalšiu vlnu vzlykov.

Je normálne, že by som pokojne prijala aj to, ak by som sa pravdu nikdy nedozvedela? Pripadá mi to tak.

,,Odíď!" zakričím. Na dôkaz môjho odhodlania hodím do najbližšej steny lampu, ktorá je za mojim chrbtom na stole. Prekvapene nadvihne obočie.

Nie je prekvapený.

Pretože je na takéto reakcie zvyknutý. Je to negatívum toho všetkého.

Pri dverách sa ešte pozastaví a otočí sa ku mne tvárou. ,,A ešte niečo. Stojíš za hovno," vypľuje na mňa.

Zavriem viečka. Ozve sa zabuchnutie dverí. Až potom ich opäť otvorím.

Zrazu ma prejde chuť po spánku. Nevládzem držať dokonca ani vlastné telo. Má pravdu - som škaredá, hlúpa, naivná. Som kurva, ktorá sa doňho zamilovala. A on sa tomu smeje.

Zrútim sa na zem. Moje ruky sa zrazu ocitnú v črepinách z lampy. Rovnako ako prestanem vnímať bodavú bolesť a krv, prestanem vnímať aj okolitý svet.

Všetko je ponorené v slzách.

Hello,

nie som si tak istá, ale koľko ľudí ma to tu zabije? ^^

Začiatok začínal sľubne. :D

No, Zara a Glenn sú... Mimo hry. Ich stav? Napíšte, čo si predstavujete v ďalších častiach! ♥♥

Btw, neviete o jekom zraze v SR? Strašne rada by som totiž chcela stretnúť SK a CZ spisovateľov... Aspoň pár.

A aj vás! ♥.♡

♥,

-  Lolik.