Ešte dnes? Hah, kto potrebuje spánok? :D

Zara

Otvoria sa dvere taxíku. Vystúpim na betónový chodník a zamierim k svojej batožine.

Prvý môj dojem je: je to betónová džungľa. Namiesto zapadáku nášho mesta (čo je oproti tomuto iba dedinka) ma čaká celé Chicago.

,,Ďakujem," zamrmlem ešte raz taxikárovi. Sú aj ostatní takí milí ako je Rodriguez? Ešte aj batožinu mi vybral z kufra a nemusím sa s tým trápiť ja.

,,Nie, to ja ďakovať vám za takú milú chvíľu," usmeje sa na mňa s lámavou angličtinou. Zasmejem sa a zaplatím mu päť dolárov ako tringelt.

Rozlúčime sa.

Odrazu stojím sama pred veľkým, čiernym múrom s batožinou a pripadám si úplne maličká.

Srdce mi totálne bije v mojej hrudi.

,,No, tak sa do toho teda pustíme," poviem si sama pre seba. Chytím si do každej ruky jeden kufor a vykročím na kamennú cestičku.

Naokolo sú umelo vysadené stromy a malá časť zelene za veľkou budovou. Ale o koľko sa stavíme, že aj tá dokonalá tráva je umelá?

,,Budova C, tretie poschodie, izba číslo osemnásť," navigujem sa. Tieto informácie mám vstrebané hlboko v póroch.

Prejdem asi treťou budovou, keď na mňa zívne písmeno C. A v tej istej chvíli, začne pršať.

Najprv iba malé kvapky a tesne predtým, ako vpálim do vchodu, sa rozprší úplne. Mnohí študenti, ktorí boli na tej zelenej plošine, sa rozpŕchnu pod záchranné krídla alias strechy budov.

Som dostatočne hlboko v budove C nato, aby som zistila, že je tu iba jeden výťah. A práve ten nechodí zrovna na moje oddelenie - dievčenské. Prečo je svet tak neférový?

Opatrne a pomalou chôdzou prejdem každý schod, až som na treťom poschodí. Predo mnou je osem dverí, tri na pravej a tri na ľavej strane oproti sebe, dve vedľa seba - ale to sú pravdepodobne sprchy a záchody.

Moja izba je úplne vzadu, ako outsider.

Podľa toho, čo viem, ju mám aj s nejakou Patt. Či Pattie?

Kľúčikom, ktorí som si stihla uchmatnúť dole, na vrátnici, keď som prechádzala okolo výťahu, si odomknem a prezriem izbu.

Dve postele, jedna už je obsadená. Mne ostáva tá pri okne - čo mi vyhovuje.

Jeden stôl, jedna ošúchaná stolička, dve skrine. Vážne?

A potom zistím, že nábytok je pripevnený k dlážke. Okay.

Položím svoje kufre na dlážku a unavene si ľahnem do postele. Zhlboka sa nadýchnem... A zaspím.

●○●

Prebudím sa na treskot dverí.

,,Ou," zasmeje sa jedna červenovláska. Za ňou ide jeden blondiak. Ako náhle ma zbadá, otočí sa a zabuchne za sebou dvere.

Rýchlo sa posadím.

Vážne som zaspala? No, časový posun je časový posun.

,,Ehm... Ja som Pattie, ale hovoria mi Patt. Prvý ročník, ty?"

Zažmurkám na ňu. Tie vlasy sú príliš červené - a krásne. S niečím takým by sa nenarodila.

Až keď si odkašle, dorazí mi, že chcela aj odpoveď.

,,Agrh, prepáč. Len... Bože, cestovala som sem päť hodín a mám dosť. Moje meno Je Zara, prezývka nie je. Takisto prvý rok."

Prižmúri oči. ,,Zara ako tá svetová značka-"

Zastavím ju. ,,Ja viem, ale ja zato meno nemôžem. Moja matka, no... Ona... Proste je divná. Sestra sa volá Rubie."

,,Ty máš sestru? Milé. Môj brat má štyri roky. Jacob. Toho malého parchanta nenávidím, asi aj preto, že je to rozmaznaný spratek."

Zasmejem sa. ,,No, a moji rodičia zase nenávidia mňa."

,,Si drogový díler?" spýta sa nadšene.

Čože?

,,Ehm... Nie?"

,,Škoda, no. Ale... Už som tu dva dni a, sú tu super ľudia. Musíš sa s nimi zoznámiť!"

Takže moja spolubývajúca je ten tyl šťastného a optimistického človeka. A čuduj sa, zaberá to. Usmievam sa.

,,Stihla som si všimnúť," pohľad namierim na dvere.

,,Čo? Jaj, aha. Ty myslíš Willa. On nie je nikto dôležitý. Ani v škole nie je. Je to len náhodný okoloidúci. Ale internát je plný pekných zmrdov a aj nerdov. Aký je tvoj typ?"

Takmer sa zadrhnem. Vadilo by jej, keby som povedala, že som v živote s nikým... Huh, nespala?

,,No... Ja neviem."

Vypúli svoje hnedé oči, na ktorých má umelé mihalnice.

Ani sa nečudujem, že na ňu tak letia.

,,Okej, zlatko, hneď teraz to zistíme."

,,Čo?"

,,Hneď. Teraz. Ideme na párty - je takmer deväť hodín, preboha. Poď, požičiam ti moje šaty - mimochodom, asi máme rovnaké čísla - a rýchlo z teba urobíme človeka. Len prosím ťa, že už nie si panna?"

,,Preboha, nie, nie som!" zasmejem sa.

Rýchlo sa zdvihne a mne až vtedy dôjde jej význam slov. ,,Počkať, počkať. Ty si to myslela vážne?"

,,Vyzerám snáď, že žartujem?"

O pár minút stojím v šatách, čo ani šatami nie sú pred zrkadlom a Pattie mi upravuje make-up.

Vážne neverím, že idem hneď v prvý deň na párty. Svet sa zbláznil?

Pozriem sa na Patt.

Nie, to moja spolubývajúca sa zbláznila.

Rozopne mi vlasy.

,,Wow, vyzeráš sexy. Našťastie, som na sexy zlých chlapcov a nie na divošky. Tak poď, ideme," povie a mne nedá ani sekundu nato, aby som sa pozrela do zrkadla.

Vlastne, tie šaty vidím - a vidieť v nich aj môj zadok, určite.

Potiahne ma za ruku a keďže je ešte stále teplo, neberieme si ani bundičku.

Zabuchne za nami.

,,Síce je na začiatku školského roka a vlastne aj po celý rok zakázané chodiť po deviatej na chlapčenskú stranu internátu, teraz je to ešte dovolené," zamumle.

Rozžiaria sa jej oči.

,,Koho je tá párty?" Tak znie moja odpoveď. Neviem, čo sa so mnou deje.

Vážne netuším, ale v krvi mám toľko adrenalínu, až to bolí.

,,To je fuk. Ale som na ňu pozvaná. A ak si urobíš dobrú reputáciu, budeš pozývaná aj ty."

Zavedie ma cez zadný vchod, ktorý som tu ani nevidela, von. Usmeje sa a prejde k budove B a otvorí vchod. Už teraz počujem tú hlasnú hudbu.

V celom svojom živote som bola len na jednej párty. Prepila som sa alkoholom.

V sedemnástke.

A teraz sa to, dúfam, nebude opakovať.

Prejdeme schodmi hneď na prvé poschodie. Tretia izba. Dvere sú iba privreté.

,,Vitaj na internáte," povie ešte Pattie a otvorí dvere dokorán.

Hello,

scéna na "párty" sa vám bude páčiť. :D Stretneme sa tam s novými ľuďmi a chlapcami, medzi ktorými by si už aj Zara mohla nájsť svoj typ. :)

Taaakže, kto je zvedavý?

Love,

- Lolik.