Zara

Proste iba vie svoju cenu.

To sa mi v hlave prehráva celý deň. Keď som na geografii, alebo keď som na fyzike v chemickej učebni, lebo učiteľka potrebuje predviesť novú, digitálnu tabuľku.

Väčšinou sedím vedľa ľudí, ktorí ma ani nevnímajú. S Pattie sa celý ten čas nevidím.

Až príde ten moment, keď nastáva hodina dejín literatúry.

Čakám na moment, keď si sadne učiteľ za katedru a spustí svoj výklad. Namiesto toho iba sedím a čakám, kým sa začne hodina.

Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Stolička vedľa mňa zavŕzga.

,,Ehm..." ozve sa. Zvedavo natočím hlavu.

Sánka mi spadne na zem. Prečo, Bože, prečo ja?!

Glenn. Už druhýkrát za tento deň.

Bože, ako ho ja len nenávidím.

Dávam jej mesiac, viac nie.

,,Ahoj, Zara. Odpáľ."

,,Čože?" zapištím. ,,Toto je moje miesto, takže... Odíď ty. A vôbec. Moje miesto. Odkedy sa vôbec staráš do toho, do čoho ti nič?"

,,Odvtedy, odkedy si narušila moje priateľstvo s Harrym. Vlastne, som ti za niečo vďačný. Zbavil som sa konkurencie v partii. Už žiadny chalan, ktorý by mal viac báb za noc ako ja a-"

,,Pán Newholeder, mohli by ste stíchnuť? Rušíte mi hodinu," oznámi netrpezlivo učiteľka. Začervenám sa.

Rýchlo sa nakloním čo najďalej od neho a nadýchnem sa.

,,Fajn," zavrčí Glenn neochotne. Presunie sa k svojim veciam. Vydýchnem si.

Lezie mi na nervy. Veľmi. Ale on akoby si vždy vyberal moment, keď... Zbavil sa konkurencie? Čo si o sebe myslí? Harry nie je ako on.

Ani ho nepoznáš.

Poznám.

Tvoje ego...

Patríš doňho aj ty, takže...

Moja frustrácia je veľká ako Mount Everest. Učiteľka sa nadýchne a spustí. Jej výklad začína o jej obľúbených spisovateľoch. Hovorí napríklad o takom Shakespearovi, čo je podľa mňa klasika. Spomenie dokonca aj knihu Jane Eyre. Niekde uprostred jej zbesilého vysvetľovania o barokovej literatúre do mňa vrazí lístoček.

Harry a Zara? Čo je to za blbosť?

Nedal tam podpis. Ale ja veľmi dobre viem, od koho to je.

Harry nie je ako ty. Nie je sukničkár.

Hodím ho doňho späť. Zaregistrujem jeho úškrn, ale asi sa mi to len zdá, pretože ihneď zmizne. Keď si prečíta jeho obsah, zamračí sa.

A ako to vieš? Nepoznáš ho.

Potrasiem perom, ktoré mám v prstoch.

Ale ja nepoznám ani teba. A Harrymu ja verím.

Zamračí sa. Stále sa mračí.

Je ako búrka. Prestane sa mračiť, iba ak sa vyventiluje. Je to hádka so mnou? Alebo je to niečo iné...?

Pokrútim hlavou. Papierik ku mne nepriletí. Zrazu sa učiteľka pozastaví a ja sa na ňu zvedavo pozriem.

,,Varovala som vás, pán Newholeder. Prestaňte okamžite písať, lebo inak-"

,,Lebo inak čo?" vyletí na ňu. Zalapá po dychu. Ja sa zmôžem iba na úbohé sledovanie.

,,Zavoláte riaditeľa? Budete sa ako posraná sliepka trhať o to, aby vám niekto počúval tie sračky, ktoré trepete? Nebuďte smiešna," zasmeje sa.

Smeje sa. Nemračí sa.

Musím uznať, že aj keď sa smeje ironicky a zlomyseľne, je to krajšie, ako keby sa mal mračiť. Jeho tvár je pri tom uvoľnená, akoby... Dosť!

,,Pán-" červená. Je napuchnutá ako paradajka presne pred výbuchom.

,,Choďte s tým doriti."

,,Odíďte na chodbu! Ihneď!" zavrčí.

,,Fajn. Ďakujem, doma za vás poďakujem," usmeje sa a rýchlo vyskočí na svoje nohy. Zabuchne za sebou dvere práve vo chvíli, čo sa učiteľka rozuteká k nemu.

,,Vravím ísť na chodbu a nie zdrhnúť!.." Ale to už je dávno preč.

Cena. Vo všetkom je.

,,Zasraný Newholeder," uľaví si.

Hodina mi zrazu príde strašne nudná. Pár minút po jeho odchode sa zdvihnem a bez slova odídem. Svoje veci beriem so sebou.

,,Slečna!" započujem, ale už som aj ja dávno preč.

Podídem ku skrinke. Naťukám tam kód a všetky svoje učebnice do nej nasilu narvem.
Prehodím si cez seba sveter a poberiem sa preč. Pri vchode ma ovalí vôňa cigariet. Skôr smrad.

Jeho tvorcom je nikto iný než sám Glenn. Sedí na schodoch a fajčí.

,,Zara," vydýchne, keď ma uvidí.

,,Hm," vydám zo seba.

,,Nepridáš sa ku mne?" spýta sa.

,,Nie som sprostá. Neverím ti. Nepáčim sa ti a ty sa nepáčiš mne. Tak prečo by som mala fajčiť cigaretu, ktorú... No-"

,,Ty si nikdy nefajčila, čo? Si múdra. Až na vkus chlapcov, ja by som ťa dokázal aj-"

,,Vzťah na jednu noc nie je vzťah," odvrknem.

,,To je pravda," uzná, ,,ale musíš niekedy skúsiť cigaretu. Harry ťa to nenaučí. Pri Harryho mene sa uškrnie.

,,Tak poď sem. Na chvíľu odložíme tvoju averziu ku mne a ty to skúsiš. Ja viem, že to chceš." Berie ma ako samozrejmosť, ktorou vlastne aj som.

Ako môže byť tak... Tak presviedčavý?

Sadnem si k nemu.

Z červenej krabičky vyberie malú bielu vec vo veľkosti môjho prostredníka. Cigareta, uvedomím si.

,,Takto si to dáš medzi pery," ukáže mi svoju obhorenú.

,,... a takto to do seba vdýchneš," predvedie mi lekciu dýchania, ,,a potom vydýchneš."

Ovanie ma sivý dym.

,,Na," podá mi zapaľovač.

Váhavo ho chytím do rúk. Je ťažký, celkom. Jednu cigaretu si strčím medzi pery aj ja. Jednou rukou si ju zapálim.

Nejde mi to.

,,Musíš to vdýchnuť a zároveň zapáliť," poučí ma.

Vážne sedím na schodoch, v škole a fajčím jeho cigarety? Oh, asi to tak bude.

Pokúsim sa o to. Cigareta sa zapáli. Dym mi prejde hrdlom až do pľúc.

Okamžite sa rozkašlem. Moje oči sa ocitnú v pekle, ale znovu si potiahnem, v úmysle zvyknúť si na nikotín a spaľujúci dym. Pri piatom potiahnutí mi to ide už lepšie.

Prestanem kašľať.

,,Nevieš dobre ťahať, Zara..." pokrúti hlavou. Opäť sa uškrnie. Príde aj jemu tak ako mne divné to, že tu fajčím?

A k tomu všetkému ho pravdepodobne aj nenávidím, to je úžasná situácia.

,,Aha, ide k nám tuším riaditeľ?" spýta sa so záujmom. Spanikárim.

V tej rýchlosti si neuvedomím, že práve ťahám všetok dym do seba a tak nejako ho vtiahnem celou silou.

Zasmeje sa. ,,Hej, presne tak sa ťahá."

Buchnem ho po ramene. Keď na mňa chvíľu zíza, pokrútim hlavou. ,,Prepáč. Nechcela som."

Zvyšok cigarety oklepem o schod a posledný krát si ju vychutnám. Potom ju uhasím a hodím niekam do trávy.

,,Ďakujem," zdvihnem sa, ,,ale stále platí to, čo platí. Aj tak ťa nemám rada."

Sleduje ma. On fajčí už druhú cigaretu. Pokrútim hlavou.

,,Maj... sa."

Otočím sa a odídem.

Neviem, či sa mi to zdá, ale možno za sebou započujem tichučké ,Maj sa'.

Musím sa usmiať.

Hello,

hej! Dve kapitoly naraz... No a čo. :D

Love,

- Lolik.