Jimin pov.

Prešiel mesiac, odkedy sa mi Yoongi zdôveril. Každý týždeň chodil na terapiu. S chalanmi sme mu pomáhali a podporovali ho, aby sa z toho dostal čo najskôr. Už vyzeral byť celkom v pohode, ale tieto posledné dva dni, mi príde divný.

Teraz sedíme na gauči. Mali sme zapnutý nejaký seriál, ale ani jeden z nás ho veľmi nevnímal.

„Yoongi?” oslovil som ho.
„Hmm?” pozrel sa na mňa.
„Čo sa deje?” spýtal som sa.
„Čo by sa malo?” spýtal sa a prisunul sa ku mne bližšie.
„Prídeš mi divný.” povedal som.

Yoongi sa na mňa pozrel so zdvihnutým obočím.

„No...zdá sa mi, že si taký nepokojný.” povedal som a pohodlnejšie som sa usadil.
„To sa Ti nezdá.” povedal a posadil si ma do lona.
„Čo sa deje? Má to spojitosť s-?” chrlil som naňho otázku za otázkou, ale nenechal ma dopovedať.
„Nie je to preto, čo si myslíš, ale kvôli škole, keďže tam za týždeň máme ísť.”
povedal a objal ma okolo pásu.

„Ty sa toho bojíš?” spýtal som sa.
„Nie, ale nenávidím to tam.” povedal a objatie zosílil.
„Chápem.” povedal som jednoducho.
„A navyše, má k nám prísť niekto nový.” povzdychol si.
„Neboj sa, určite bude všetko dobre.” povedal som a viac som sa  naňho natisol.

Takto sme v tichosti sedeli asi pol hodinu. Aj by som zaspal, ale Yoongi zrazu prehovoril.

„Inak zajtra príde Jin s Joonom.” povedal a pohladil ma po boku.
„Čo? Ako to, že o tom neviem?” spýtal som sa. Yoongi sa zasmial.
„Kľud. Veď je to len Jin a Joon.” povedal a ja som si povzdychol.
„Ale mohli sme aspoň upratať.” povedal som a Yoongi sa znovu zasmial.

„To môžme aj zajtra.” povedal a dal mi bozk do vlasov.
„Áno, ale-” začal som hovoriť, ale Yoongi, ma nenechal dopovedať.
„Žiadne "ale", proste budeme upratovať zajtra, aj keď, to nie je potrebné.” povedal hrubým hlasom.
„Ale-” chcel som mu na to niečo povedať, ale zas ma prerušil.
„Povedal som, že až zajtra, tak zajtra.” povedal a ja som si povzdychol.

„Kedy vlastne majú prísť?” spýtal som sa.
„Okolo tretej.” odpovedal mi Yoongi.
„Ok. To je dosť času na upratovanie.” povedal som a Yoongi si povzdychol.
„Nerieš to upratovanie stále.” povedal a stlačil mi boky.
 
Ďalej sme sa rozprávali o rôznych blbostiach. Po asi hodine sa mi chcelo spať, ale nechcelo sa mi ísť do postele.

„Chceš ísť spať?” spýtal sa Yoongi, po chvíli.
„Nie.” odsekol som.
„Hmm, ale vyzeráš, že si unavený, takže šup do postele.” povedal ale ja som nesúhlasne zamrnčal.
„Nejdem.” povedal som a viac som sa naňho natisol. Yoongi si povzdychol a začal ma hladkať po chrbte.

Po chvíli som zaspal.

Helloo ❤️
Ďalšia kapitola vonkuuu.
Viem, je nudná, ale nemám moc nápady.

I luv u 💜