O mesiac-

Jimin pov.

Hurá! Môžem pomaly už aj chodiť sám. Po mesiaci driny-

„Jimin prečo neležíš?” spýtal sa doktor Choi.
„Lebo chodím?” spýtal som sa.
„Ach jaj dieťa jedno.” zamumlal.
„Poď si ľahnúť, lebo to poviem Eon.” povedal.
„Prosím nehovor jej to” ľahol som si.

Áno tykam mu. Zakázal mi mu vykať-

„Nepoviem, ale oddychuj.” povedal s úsmevom.
„Dobre. Ďakujem. Asi by ma zas pol hodiny poučovala.” zasmial som sa.
„Ale mám výbornú správu.” povedal a sadol si na kraj postele.
„Akuuuu” spýtal som sa nadšene.
„Asi o týždeň by si mal ísť domov a vrátiť sa do školy.” povedal s úsmevom.

„Vážne?” spýtal som sa s úsmevom.
„Áno. Ak sa nič nezhorší, čo sa nestane pokiaľ nás budeš konečne poslúchať a budeš oddychovať tak, ako by si mal.” povedal.
„Budem” povedal som.
„Dúfam.” pousmial sa.

Zrazu niekto zaklopal.

„Ďalej.” povedal som hlasnejšie.
„Dobrý deň. Ahoj Jimin.” povedal Jin.
„Ja idem. Dovidenia.” povedal Choi a zmizol za dverami.
„No ako sa máš.” spýtal sa Jin s úsmevom.
„Dobre.” povedal som.
„No, ale počul som, že neposlúchaš.” povedal, akoby hovoril na dieťa.

Pretočil som nad tým očami.

„Nie som dieťa.”zamumlal som.
„Tak prečo neposlúchaš hm?” spýtal sa so zdvihnutým obočím.
„To ja skoro nikdy.” povedal som.
„Vidím.”zamumlal.
„No...ale o týždeň by som mal ísť domoooooov.” usmial som sa.

„Eon čo to hovorila.” povedal a sadol si na kraj postele.
„A mal by som ísť aj do školy.” povedal som s úsmevom.
„To sa tu tak nudíš?” spýtal sa.
„Tak, škola tu je nudná a všetko viem.” povedal som a mykol som plecami.
„Inak čo nové?” spýtal som sa.
„No maturita zvládnutá.” usmial sa (neviem či dáva zmysel časová osnova, ale neriešime-)

„Tak to je super.” usmial som sa.

-

Rozprávali sme sa ešte asi hodinu, a potom šiel Jin domov.

Helloo💜
Dnes krátka kapitola ik-
Ale idk čo mám písať a hlavne teraz, cez obdobie, prijímačok, talentoviek...

A navyše som jednej osôbke sľúbila, že nepôjdem neskoro spať-

Mnoo je 2:07xd

Snáď ma nezabije-

No nič dobrú noc

Luv U 💜