„Ahojte volám sa-...”

Yoongi pov.

„-Chan.” akonáhle som zas počul ten jeho hlas aj meno, som sa chcel vypariť.

'Prečo práve on? Prečo je práve tu? Prečo? Dá mi aspoň pokoj? Prestalo ho za tie roky baviť, ubližovať mi? Nebude sa to opakovať?' tieto myšlienky mi behali mysľou.

Neviem koľko som bol mimo. S tranzu ma prebral až krik učiteľky.

„MIN YOONGI!” nechápal som prečo kričí.
„Si v poriadku?” spýtala sa ma už tichšie.
„Á-áno. Prečo by som nemal byť?” spýtal som sa nechápavo.

Učiteľka ukázala na moju tvár. Takmer hneď, na mňa skoro všetci stočili svoj pohľad. Nechápal som. Až keď som sa chytil za líce, som si všimol, že mi tiekly slzy.
Sklonil som hlavu, a slzy si utrel.

„Môžte ísť.” povedala učiteľka, a ja som sa postavil a doslova vybehol z triedy, následne zo školy. Nechcelo sa mi ísť domov. Išiel som na multifunkčné ihrisko, kde som si sadol na zem.

Kolená som si pritiahol k telu a vydýchol. Objal som si kolená a položil si na ne bradu. Zavrel som oči a ponoril som sa do svojich myšlienok.

'Do riti! Prečo som plakal?! Teraz budem všetkým na posmech! Ako teraz všetko bude?! Veď som sa úplne strápnil! Asi viem, ako bude vyzerať titulok školských novín.

'Školský bad boy, Min Yoongi, reval v triede, pred zrakmi všetkých!'

Povzdychol som si. Zrazu ma niekto chytil za rameno. Myklo ma.

„Si v poriadku?” spýtal sa dotyčný. Podľa hlasu som spoznal, že to je Joon.
„Mhm”zamrmlal som a prikývol na súhlas.
„Ale nabudúce ma takto nestraš.” pozrel som sa naňho a zamračil sa.
„Prepáč. Chcel som hneď bežať za tebou, ale Tae mi to nedovolil.” povedal a vytiahol ma na nohy.
„Pôjdeme?” spýtal som sa. Joon prikývol.

Išli sme pomali pred školu. Joon sa zrazu zastavil.

„Inak...neviem či ťa to bude zaujímať, ale...”odmlčal sa. A povzdychol si.
„Mal si vidieť Chanov výraz.” povedal a ja som stuhol.
„Tipujem, že ma vysmial.”zašepkal som. Joon pokrútil záporne hlavou.
„Práveže vyzeral, akoby mu ťa bolo ľúto.” povedal. Ja som sa uchechtol.
„Ale neverím mu.”dodal.
„Dobre, nebavme sa o tom kktovi.” povedal som.

Rozišli sme sa smerom, kde stáli chalani. Keď si ma Jimin všimol, rozbehol sa ku mne a objal ma. Objal som ho späť. Dal som mu rýchlu pusu a odtiahli sme sa.

Došli sme ku chalanom.

„Tak ako?” spýtal sa Jin.
„Na hovno.” povzdychol som si. „Prečo?” spýtal sa tentokrát Hobi.
„Nový spolužiak je kkt.” povedal som.
„Prečo?” spýtal sa Jin.
„Lebo je to sku*vený Bang Chan.”
zavrčal som.
„Ehm...to je dôvod? A kto je to?”spýtal sa Jimin.

Povzdychol som si. Bolo mi jasné, že mu to musím vysvetliť.

„Doma ti to vysvetlím.” povzdychol som si.
„Dobre.” povedal Jimin a objal ma okolo ramien.
„Ok. Takže, toto sa dorieši potom. Čo tak ísť do parku a na zmrzlinu?” spýtal sa Jin.

Všetci sme prikývli. Myslím, že je to celkom fajn na odreagovanie, keďže ma doma čaká -pre mňa - nie moc príjemný rozhovor.

Helloo ❤️
Ďalšia kapitola na svete. Dúfam, že to nie je až taký shit.
Za chyby sa ospravedlňujem, keď tak ma môžte v komentoch opraviť.
Každý koment, vote alebo len prečítanie poteší.

Btw. Všetkým prajem pekné sviatky
Dúfa, že ste dostali to, čo ste si priali.

Luv U 💜