„Takže spíme u teba, či u mňa?"

„Ja neviem. Povedz ty." ja som na neho len s úsmevom pozrela, zatiaľ čo sme si všetci traja posedávali hore na skalách a kochali sa západom slnka. Mama sa ešte predobedom vytratila kvôli tej svadbe, čiže Theo a Elza mi ako spoločnosť museli stačiť. S menšími ťažkosťami sme sa zas vyšplhali sem hore a akosi sa nám ani nechcelo ísť späť. Tu bol dokonalý pokoj.

„Ale mne je to jedno. A navyše...nemusím stále rozhodovať ja."

„To je tiež pravda." presne ako som vravela. Nič sa nezmenilo tým, že mi povedal pravdu o jeho rodičoch. Práve naopak. Ľúbim ho ešte viac.

„Môžem mať otázku?"

„Ty vždy."

„Tá ponuka na výlet...platí ešte?" prekvapene som nadvihla obočia a dokonca zabudla zavrieť aj ústa. Že čo? On so mnou naozaj pôjde? Pane Bože ďakujem, že si mu dal rozum.

„Ak budeš dobrý, tak hej. Nebodaj by si išiel?"

„Myslím, že áno. Chcem sa trošku odreagovať a zmena prostredia mi určite pomôže. Strýko navyše vravel, že môže byť Elza u neho, čiže mi nič nebráni." sadla som si trošku bližšie k nemu a totálne uvoľnene si oprela hlavu o jeho rameno. Všetko mi zrazu prišlo tak strašne dokonale, až som si myslela, že je to len sen. Síce...ak sa to tak vezme Theo je vlastne sen. Splnený sen.

„Uvidíš, že sa ti tam bude páčiť."

„S tebou sa mi bude páčiť všade myška. Ľúbim ťa." tie posledné dve slovíčka povedal tak potichu, akoby sa ich istým spôsobom bál vysloviť, ale brala som to. A...padlo mi naozaj dobre počuť to od neho v podstate prvýkrát.

To Be Continued...

Tadááááááá a máme tu koniec prvej časti :D ja by som sa naozaj veľmi pekne chcela poďakovať každej jednej úžasnej osôbke, ktorá sa pridala k Bernadet a Theovi a spolu s nimi všetko prežívala :3 som vám neskutočne vďačná za 1K+ votes a dúfam, že budete s príbehom takto spokojní aj naďalej :)

Dvojka má názov Winter Frost a prológ je už na mojom profile, no link máte aj dole v komente :) takže ešte raz veľmi pekne ďakujem a vidíme sa pri pokračovaní :) :*