,, Videl som a počul, ako si sa bavil s tou čiernovláskou. Bola fakt pekná. Keby som nepočul, že je po rozchode, skúsil by som niečo na ňu. Avšak, niekto ma predbehol, že? " potľapkal ma Noel po pleci a výsmešne sa uchechtol. Nezabudol ešte pokrútiť hlavou na znak totálnej absurdity a žašomráním si niečoho popod nos.

Je to môj najlepší kamarát, ale v istých prípadoch mám chuť, mu jednu poriadnu vraziť. A to nepatrím zrovna medzi tie agresívne typy. Vždy som sa skôr pohyboval niekde medzi. Väčšina vecí sa dá vydiskutovať. Jediné, za čo by som bojoval sú rodina a kamaráti.

,, Nikdy sa ti nič nepáči. Keď sú mimo vzťahy ukradnuté - nadávaš, že nikoho nemám a mal by som hľadať, lebo zomriem ako panic. A keď sa snažím niekoho zbaliť - doberáš si ma. Mal by si si skôr ujasniť, akú stratégiu si si vlastne zvolil, pretože ja sa v nej úprimne strácam. Aj tak jediný dôvod, prečo som sa jej to opýtal, je kvôli tebe. " rozhadzoval som rukami po celej galérii a hovoril neznesiteľne vysokým hlasom. Bol som naozaj nahnevaný.

,, Kvôli mne? Čo si mi ju chcel dohodiť? " uchechtol sa Noel.

,, Nie, ty, debil! Chcel som ju, aby si mi dal s celým týmto "nájdi si niekoho" problémom kľud. Nebaví ma to, " ušli mi nervy, ,,nezamyslel si sa niekedy nad tým, že nikoho po svojom boku nechcem? Že mi sex nevonia a rozkošné prezývky partnerov mi prídu odporné? Nechcem sladkú romantiku, nechcem sa držať za ruky. Ja... ja. Ugh, ja ani neviem, čo chcem! Bojím sa vzťahov! Neviem, kto sa mi páči! Dievčatá sa mi nikdy poriadne nepáčili! Nikdy! Neznášam vagíny! Ja... Ja... Mne neprídu atraktívni asi ani muži. No-Noel, čo vlastne som?! " zlomil sa mi hlas po poslednom slove a nemal som silu pokračovať. Všetky tie roky plné presviedčania samého seba o niečom, čo vlastne nikdy ani neexistovalo, všetko mi to prišlo ako zbytočná hlúposť a marenie času.

Sadol som si na ľadový schod pred budovou galérie a tvár si položil do dlaní. Nevládal som. Už nie.

Rozplakal som sa.

Áno, začal som revať pár minút pred koncom dobrovoľnej brigády, na schodoch pred svojím najlepším priateľom, ktorý na mňa pozeral s otvorenými ústami bez jediného náznaku pohybu.

Nečudujem sa mu.

Zložil som sa pred ním ako slamenný domček z rozprávky O troch prasiatkat.

Zrazu som však okolo pliec pocítil teplo. Bol to Noel, ktorý si ku mne prisadol a silno ma objal. Nehovoril nič. Nemusel.

Teda, myslel som si, že mu došlo, že nemusel. Možno ale len cítil vinný za to, že si celý ten čas doberal ako o niekoľko rokov mladšieho brata, na ktorom sa začína prejavovať puberta.

Zlatovlások si hlavu zaboril do môjho krku a potiahol nosom.

,,Orion?" zašepkal a prehltol.

,,No?" posmrkol som aj ja a utrel si voľnou rukou nos do čierneho rukávu.

,,Som gay a nenávidím sa za to. " vydýchol. Teda, skôr znel, akoby zo seba zhodil skalu dosiacu na pleciach niekoľko rokov.

Poskočilo mi srdce.

Nikdy sme sa poriadne o vážnych témach nebavili. Nie, že by sme si neboli dôverní alebo čo, len jednoducho, medzi nami vládla vždy tá pohodová atmosféra, do ktorej sme sa sem-tam doberali. Nič viac. Vzťahy sme poriadne neriešili, intrigy a klebety dejúce sa v škole tiež nie. Vždy sme mali taký ten nás malý, ale za to krásny optimistický svet.

Až doteraz.

S Noelom sme sa vždy len podpicholi o tom, že sme inej orientácie. Nebol to výsmech ani nič iné, len hlúpa sranda na zaplnenie tichých miest v koncerzáciach. To som si aspoň myslel. O zlatovláskovi som si však nikdy nepomyslel, že by bol na rovnaké pohlavie. Pôsobil vyrovnane a sebaisto, že sa ničím netrápi a celý svet je len veľká gombička a prechádzka ružovým sadom.

No mýlil som sa, odjakživa to bola prechádzka dúhovým sadom. Pre nás oboch.

Nikdy som si však nepomyslel, že by sa trápil. Myslel som si, že som to bol len ja. Že len ja som nosil tú nevypovedanú pravdu na plesiach.

,, Ako dlho to o sebe vieš? "preťal som zvuk ulice, na čo sa Noel odtiahol.

,, Asi rok. Ale prvé nezrovnalosti som si začal všímať pred troma rokmi. Presne vtedy, keď sme boli na tábore a jeden animátor stiahol plavky druhému. Tú noc som nespal. " posmrkol opäť zlatovlások a uplakanými očami sa pozrel do tých mojich.

Istým spôsobom bolo pekné, ako sme sa neplánovane začali priznávať.

Nie pekné, oslobodzujúce.

Áno, to je to správne slovo.

Vďaka tomu mám pocit, že sme si omnoho bližší. Už žiadne hlúpe doberanie.

Teraz sa všetko zmení a bude nasledovať len čistý pokoj.

Nirvána.

,, Myslel som si. Vtedy si sa správal divne. Že mi to vtedy nenapadlo. No potom som na to zabudol. "snažil som sa uvoľniť situáciu a usmial som sa, hoci moje očné kanáliky boli stále plné sĺz.

Svet je naozaj záhadné a neprebádané miesto.

Bez kontextu som pokrútil hlavou.

,, Hej, neveril by si, ako zle som sa cítil, keď som sa druhé ráno zobudil a musel sa ísť urobiť na wecko. Ešte teraz mi je z toho niekedy ťažko. "zasmial sa tiež a opäť ma objal.

Nie však úplne, teraz len okolo pliec.

Symbolicky, priateľsky.

,, A čo ty? Keby si si začal všímať, že si iný? " nadhodil môj najlepší kamarát a oprel si hlavu o moje rameno.

Ťažko som vydýchol.

,, Ja, ja vlastne ani neviem. Od istej chvíle so sebou stále nesiem akýsi neznámy pocit, že je so mnou niečo zle. Nepriťahujú ma ženy. To bol prvý moment. Každý chalan v našom veku naháňa dievčatá, no mne to nikdy neprišlo atraktívne. S chlapcami to bolo trošku iné. Tí sa mi páčili. Ak sa pýtaš odkedy, sám neviem. Tiahne sa to so mnou fakt dlho. Lenže, vždy keď som si pomyslel, že určite dojde k tomu momentu, kedy po mne budú chcieť sex, "odmlčal som sa a poriadne nadýchol, ,,akoby,akoby sa mi zrazu všetci prestali páčiť. Ale objímanie mám rád. Ale o tých nechutných romantických prezývkach, z ktorých chytám ekzém aj v tenkom čreve, sa radšej ani jej dej vyjadrovať. Jednoducho, asi nie som romantický typ. Možno som ale len náročný. Alebo pokazený" vydýchol som a uhol pohľadom od Noela, ktorý vyzeral, že všetko, čo som povedal, teraz vstrebáva.

Kusol som si do pery a začal sa hrať s prstami.

Bol som nervózny.

,, Je to vporiadku. Každý sa hľadáme,niektorí skôr a iní neskôr. Podstatné je, že sa tak stane, "začal. Švihol som po ňom pohľadom. Neusmieval sa, vyzeral, že sa snaží voliť len tie správne slová, ,, ospravedlňujem sa za všetko, čo som spravil. Nikdy som to tak nemyslel. Keby som vedel, ako sa cítiš, " nechal vetu, aby doznela a pokrútil hlavou, ,, mrzí ma to. Odteraz už žiadne doberanie, ani z mojej a ani z tvojej strany. Budeme sa navzájom podporovať a všetko bude lepšie. Malíčky na to, "zasmial sa nakoniec zvonivo zlatovládok a nastavil prst.

Na tvári som vykúzlil ešte väčší úsmev a podal mu svoj malíček.

,,Odteraz všetko bude lepšie! " zvolali sme obaja naraz a nakoniec sa ešte kamarátsky objali.

Tieto oduševnelé gestá som tiež nemusel, no raz za nejaký ten čas predsa nikoho nezabijú.

,, Asi by sme sa mali-"začal som, no Noelovi začal zvoniť telefón.

So šomraním ho vybral z vačku a strávil tlačidlo prijať.

Párkrát len prikývol, a potom zložil.

,, Ugh, tato chce, aby som išiel domov, že potrebuje niečo vybaviť a sestru nemá kto doma strážiť. Budeš sa hnevať, ak ťa tu teraz nechám a pôjdem? Vynahradím ti to potom. "znel nahnevane a zúfalo. Do toho tie jeho modré psie oči, na ktoré sa nedá povedať nie.

,, Len bež a to si píš, že to mám u teba. " potľapkal som ho po pleci a zdvihol sa zo schodov. Mal som pocit, že mi zadok primrzol k betónu, našťastie sa ale tak nestalo.

Zlatovládok poďakoval a rozbehol sa naprieč uličou.

Symbolicky som si oprášil čierne gate a so zívnutím som otvoril dvere do galérie, kde ma ovanulo kúrenie.

Mohlo byť už niečo okolo pol dvanástej v noci, čo nasvedčovali aj veľké nástenné hodiny v hale a aj fakt, že v hlavnej miestnosti nikto nebol, teda, až na jedného hosťa. Všetci ostatní sa asi vyparili a presunuli sa niekde inde, niekde, že sú stlmené svetlá a hlasná hudba alebo dobré jedlo.

Zo stola som vzal zväzok kľúčov a pozrel ešte raz na hodiny.

Ukazovali koniec výstavy.

Konečne pôjdem domov, ľahnem do postele a zaspím.

Mojim dokonalým plánom však bránil len jeden malý detail - návštevník, ktorý už minimálne desať minút pozeral na jeden a ten istý obraz.

Rozhodol som sadze ho nechám, možno má rád umenie.

Keď som v budove ale trčal dvadsať minút po zatváračke, rozhodol som sa so svojím zatiaľ ústupčivým prístupom skoncovať a poslať toho magora, ktorý mi krátil čas na spánok, pekne domov.

Vyrazil som za ním ráznymi krokmi a s nádychom som sa doňho chystal šparknúť, aby som upútal jeho pozornosť, no on sa otočil skôr, ako môj prst stihol dopadnúť na jeho rameno.

Prehltol som.

,, Stalo sa niečo? " opýtal sa záhadný muž a premeral si ma pohľadom.

Poprosím fanfáry! Tu-tu-tu-tuuuuuuu. Po viac ako mesiaci. Viem, dlhá to doba, no nevedela som domyslieť isté časti príbehu, čo ma fakt štvalo, takže som nemohla pokračovať v dejovej línii. Teraz som ale rozhodla, že diely budem vydávať raz za týždeň, aby som sa k tomu dokopala. Navyše, príbeh, ktorý sa pravidelne neaktualizuje, postupne zapadne prachom.

-1553 slov
❤❤❤❤