Richard chytil rukami pevnejšie volant a rýchlo vyparkoval.

,, Áno, je to Levi. "otočil sa mojím smerom a kývol na figúrku, ktorú som momentálne držal v kŕči.

Moje oči sa ešte viac rozžiarili a roztiahol ústa do širokého úsmevu. Hoci figurka nebola moja a asi som sa mal najskôr opýtať, či sa jej môžem dotknúť, bol som radšený, že ju vidím 3D.

,, Pozeráš anime? " opýtal čiernovlasý vodič popritom, ako som vracal figúrku späť na jej miesto. Veľmi nerád, ale radšej som tak urobil. Tiež by som asi nechcel, aby mi tak drahú vec niekto chytal.

,, Zbožňujem anime. Úprimne, nedokážem sa pozerať na normálne seriály, ktoré frčia na Netflixe alebo HBO. Prídu mi nezaujímavé. "poškriabal som sa na temene hlavy a radšej sa otočil smerom k oknu. Prišlo mi trápne o tom rozprávať, aj keď sedím v aute s človekom, ktorý má v aute jednu z mojich najobľúbenejších postáv.

Zrazu ostalo ticho. Švihol som hlavou späť doľava a neveril som, čo vidím - Richard sa usmieval.

,, To som rád, mám to veľmi podobne. " povie hrubým hlasom a konečne sa pohneme z miesta a prejdeme až na križovatku, kde odbočíme doľava.

Vo svojom vnútri som kričal. Vedľa mňa sedí človek, o ktorom som bol presvedčený, že si nemáme čo povedať. A teraz zistím, že je tiež do anime? O tejto téme som nemal nikdy možnosť s nikým hovoriť, pretože moje okolie tento žáner akosi neobľubuje. Rodičia sú úplne mimo toho a Noel sa vždy len uškrnie a povie niečo vo zmysle, že ako môže byť animované porno tak populárne.

,, Kde presne bývaš?" Richard ma vytrhne z môjho dlhého monológu odohrávajúceho sa v mojej hlave.

,, Oh, sem doprava, na rozdvojke doľava, a na konci ten dlhej ulice pri odbočke. Tak presne tam bývam. "usmejem sa na neho a následne stíchnem.

Po informácii, že máme spoločné, pre mňa niečo tak významné, ostala medzi nami voľnejšie atmosféra. Aspoň to si myslím a páči sa mi to.

,, Máš nejaký príjem? " opýta sa opäť čiernovlások, no teraz sa ja mňa nepozrie, pretože sa venuje ceste, za čo som rád, nerád by som umrel po všetkom tom anime a veď, vy viete.

Zamračil som sa na svoj odraz v čelkom skle a pokrútil hlavou v zápor.

,, Čo mi chceš prácu ponúknuť? "zažartoval som. Neviem, prečo som to povedal, no ústa zareagovali rýchlejšie ako mozog, čoho som hneď začal ľutovať.

,, Dá sa to tak povedať. " povedal ľahostajne a hladko preradil z dvojky na trojku.

, Počkať, to myslíš vážne? "Hlas mi nechutne skočil na štvrtú oktávu, z čoho ma škrablo v hrdle a radšej sa celým telom otočil k vodičovi, ktorý mi o jednej ráno ponúka prácu.

Čo zaujímavé sa túto noc ešte stane?

Príde si po nás UFO?

,, Skôr mám pre teba ponuku na spoluprácu. " upresnil svoje slová.

,, Ahá, dobre. A mohol by si to, prosím, trošku rozvinúť? "pípol som

,, Samozrejme. Vec sa má tak, že rozbieham nový podnik, konktrétne cukráreň špecializujúca sa na kórejské a japonské cukrovinky a nápoje. Aby som však prišiel k pointe, hľadám človeka, ktorý by mi nadizajnoval interiér a výber jedál. "

,, Prepáč, ale nie som architekt a ani dizajnér. " Bolo mi jasné, kam konverzácia speje.

,, O to mi ide. V dnešnej dobe robia dizajnéti všetko na jedno kopyto. Som z toho unavený. Chcem niečo iné, niečo výnimočné. "

Ani som si neuvedomil, že zastal pred mojím domom a vypol motor. Tiež sa natočil mojím smerom a trpezlivo čakal, aká bude moja reakcia.

,, Kde máš istotu, že odo mňa bude niečo výnimočné? "oprel som sa o operadlo a prehltol. Lovil som v pamäti ako sa len dalo, no za Pána som si nemohol spomenúť, odkiaľ by na mňa prišiel. Pretože mi bolo jasné, že sa ma to neopýtal, kvôli tomu, že sa do mňa zamiloval.

,, Keď si prišiel do štúdia a ukázal mi svoj návrh, ležal mi v hlave, a potom v galérii, videl som ťa tam a popýtal sa pár ľudí. Máš talent. "

,, Takže si sa zahral na detektíva? "nereagoval som na jeho poklonu, hoci som bol poctený. Hlavne od tatéra, ktorý vytvára výnimočné umenie na ľudskej koži.

,, Dá sa to tak povedať. " mykol plecami, akoby sa nič závažné nestalo a prehrabol so husté čierne hlasy, ktoré mu začali padať do očí.

,, Budeme sa hrať, že to nie je divné, "usmial som sa, ,, ak by som to prijal, čo mi z toho padne? "

,,Ak by som sa v tebe nesklamal, zarobil by si si 20 eur na hodinu." Povedal akoby sa nič závažné nestalo a naklonil mierne hlavu doprava. Za to mne zabehlo. Toľko peňazí? A skoro za nič? Takú čiastku by som nezarobil, ani keby som pracoval v bordeli. Teda, zarobil, ale...

Som jediný, kto v tom cíti scam?

,,Kde je háčik?" Musel som sa uistiť, pretože viem, že toľko peňazí vám nikto nedá len tak. Videl som dostatok filmov a krimi seriálov, aby som sa v tom usvedčil. Založil som si ruky na hrudi a čakal. Nerád by som podpísal zmluvu s Diablom pred vyložením všetkých kariet na stôl. Pri všetkých tých možných scenároch rodiacich sa v mojej hlave, by som skončil niekde na smetisku s prerezaným hrdlom a chýbajúcimi orgánmi, o čo som fakt nestál.

,,Opatrný," zašepkal si popod nos a uškrnul sa na mňa, ,,moje priestory nie sú v tomto meste, museli by sme preto vždy za nejaký určitý čas cestovať."usmial sa so založenými rukami a pozrel na hodinky.

,,To nie je tak zlé, je to miesto niekde blízko? Susedné mesto alebo-?

,, -Japonsko."skočil mi doreči.

,,Ja-Japonsko?"oči som vyvalil tak silno, že jediné, čo ich držalo na mieste, bola sila Božia. Srdce sa mi rozbúšilo ako pár minút pred kolabsom, možno som naozaj pred infarktom.

Povedzte mi, že je to len hlúpy vtip.

,,Áno, ten ostrov so sushi, mangou a Yakuzou."povedal pomaly a z vačku vytiahol telefón, na ktorom začal niečo ťukať.

,,Kur*a, a-ale prečo ja? Prečo Japonsko? Je to sen? Ja-ja a-asi potrebujem čerstvý vzduch."Všetko sa točilo, je toto pocit, ktorý ľudia prisudzujú extáze? Chytil som sa za vlasy.Môj dych sa zrýchľoval a moje nohy začínali byť nekľudné. Ničomu som nerozumel.

,, Je mi ľúto, že prerušujem túto konverzáciu, ale čosi potrebujem ísť vybaviť. Bude vadiť, ak ťa tu teraz vysadím a napíšeš mi potom sms, ako si sa rozhodol? Poriadne porozmýšľaj. Takáto ponuka sa ti len tak nestane znova. "po jeho slovách, sme si vymenili čísla, vystúpil som a so slovami 'ďakujem za odvož a napíšem ti' som odišiel domov.

Až keď som prešiel cez prah dverí, uvedomil som si, že celý ten čas na mojej tvári hral úsmev.

Po asi mesiaci som tu. Som z toho sama nešťastná, ale škola ma naozaj ničí. Nemám poriadne na nič čas a chcem už ísť do školy. No hrôza. Preto vám aspoň takto prinášam nový diel a prajem krásne dni.

ygpj-Rivaille