Uistite sa, že ste čítali časť predtým. Ďakujem🥰🥰
-

Po tom, čo som prišiel domov, na mňa hneď vo dverách môjho bytu prekvapila mama s vlažným úsmevom na tvári. Pozdravil som a opýtal sa, ako sa má. Bolo mi jasné, že nie veľmi dobre, keďže už niečo cez rok jej manželstvo s mojím otcom celkom dosť stagnuje. Nie je v tom žiadna žena, či nejaký muž, len jednoducho mama sa cíti byť v pasci, z ktorej nie je úniku, a že nie všetko, čo sa bliští, musí byť hneď zlato.

Niekedy však mávam chvíle, kedy si celkovo uvedomujem, že naša rodina nie je vôbec normálne a vlastne spolu nie tak úplne vychádzame. Okrem mamininej sestry a jej rodiny sa s nikým nebavíme. Všetko ostatné , či už návštevy tatovej rodiny alebo väčšie rodine oslavy, navštevujeme sporadicky.

Ale späť do reality.

Chcela vidieť moje tetovanie, čo som jej s radosťou ukázal a hoci som videl, že s ním nie je úplne stotožnená, na tvári vykúzlila úsmev a objala ma.

V poslednej dobe to robí naozaj často, čo som prisudzoval faktu, že jej trpezlivosť s otcom pomaly preteká ako pohár, ktorý plníte vodou.

Objal som ju tiež a povedal, že ju mám rád.

Následne som sa presunul do svojej izby, kde som sa zvalil na posteľ a zavolal Noelovi.

Od tohto večera ubehol presne mesiac. Tetovanie sa skvelo hojilo, za čo pravdepodobne mohol Noelov zázračný krém, ktorý sme si striedali, pretože, načo by sme kupovali dva? Sme chudobní študenti, ktorí šetria peniaze na svoju budúcnosť. Alebo na niečo iné, ale to je teraz jedno. Aj tak by sme oba krémy neminuli, takže sme sa vyhli plýtvaniu.

Práve je niečo okolo ôsmej hodine večernej. Piatok, aby som bol presný. Vonku sa tiež pomaly stmievalo, hoci sa blížilo najobľúbenejšie obdobie všetkých školoupovinných - leto.

Väčšina ľudí by hádalo, že o takomto čase budú všetci ľudia z našej generácie niekde vonku. Či už v baroch alebo sa len tak pofľakovať po meste. No očividne som ja a Noel výnimka. Namiesto toho, aby sme zabíjali mozgové bunky alkoholom, alebo sa hýbali do rytmu hudby medzi potenými telami niekde na tanečnom parkete, vypomáhame v miestej galerií ako dobrovoľníci, pretože naša učiteľka vo výtvarnej škole tu má dnes vernisáž a my akožto jej dobrý študenti...

Tak preto sme tu.

Naša práca neobsahuje žiadne náročné aktivity. Len dávame pozor, aby sa diel nikto z pozvaných návštevníkov nedotýkal alebo ich nejak inak nepoškodil. Jednoduchšie povedané, stojíme každý na jednej strane miestnosti a znudene sa pozeráme na ľudí, ktorí skúmajú obrazy.

Tiež si neviete lepší program na piatok večer predstaviť, že?

Myslel som si.

Čím zase nechcem byť hnusný či nevďačný, ak by som tal náhodou vyznel.

Umenie mám rád, sám navštevujem po škole výtvarnú a vo voľnom čase maľujem, kreslím, alebo robím niečo, čo má s tiež s kreativitou spoločné. Dokonca aj galérie milujem a pomáhať učiteľke tiež nehodnotím nejak zle, len práca, ktorú tu robím, akosi neodpovedá mojím schopnostiam.

Cítim sa SBS-kar v obchodnom dome - hlúpo postávam na jednom mieste a sem tam na niekoho skríknem. Hoci za to teraz neberiem peniaze a robím to pre hrejivý pocit v hrudi.

Piatykrát za večer som si povzdychol a založil ruky na hruď. V miestnosti panovala skutočne pokojná atmosféra. Sieň napĺňala príjemná klavírna hudba, do toho malé občerstvenie pri stene neďaleko dverí a hlavne pôvabne vyzerajúce obrazy, ktorých najmenší z nich mal veľkosť tabule, na ktorej zvykneme písať v škole.

To len pre predstavuje.

Osobne však nie som fanúšikom abstraktnem tvorby. Pár náhodných fľakov a čiar na bielom plátne. Nič pre mňa. Väčšina ľudí sa oháňa názorom, že len degradujem a posmievam sa dielam, na ktorých si dal autor/autorka skutočne záležať. V tých prípadoch sa len uškrniem a utrúsim poznámku vo zmysle, že takýmto spôsobom je umenie naozaj všetko - osmrkaná vreckovka, použitá zástera na otieranie farby...

Čo ma privádza k ďalšej myšlienke. Nikdy som nerozumel faktu, že sa na väčšine základných škôl známkuje výtvarná výchova. Keď máte niečo namaľovať, ale nakoniec to nevyhovuje učiteľkiným štandardom, dostane sa vám hlasného mľasknutia a máte zapísanú horšiu známku než väčšina ostatných žiakov. A tam vyučujúceho skutočne nezaujíma, že ste sa v konečnom dôsledku pokúšali o abstraktné umenie, ktoré je samozrejme vo vyššej spoločnosti vysoko uznávané.

Podľa toho sa niekomu môže zdať, že si otieram ústa na učiteľku, pretože sa mi presne táto situácia stala. No nie je to tak. Na výtvarných predmetoch som vždy vyčnieval v tom najlepšom svetle a poväčšine s Noelom. Naša učiteľka k nám mala naozaj svojský prístup a častokrát nám hrozila, že ma s Noelom rozsadí, pretože sme sa často cez hodiny bavili. Keď s a nad tým zamyslím teraz, vyrušovali sme úplne na každej hodine, že sa to stalo už istým zvykom, ktorý pretrváva aj na strednej škole a týmto tempom to bude pokračovať aj na vysokej, kde nás ale z prednášky skutočne vyhodia.

,, Dobrý deň, smiem sa spýtať? " vyrušil ma jemný ženský hlas z môjho sťažovania sa.

Fakt, že ma mierne trhlo ani nebudem nejak rozvádzať. Vykúzlil som jemný úsmev na tvári a otočil sa.

,, Samozrejme, s čím pomôžem? " opýtal som sa milo a začal na jej odpoveď.

Bola celkom pekná - o niekoľko centimetrov nižšia než som bol ja, dlhé čierne vlasy siahajúce jej až k bedrovej kosti, prirodzene veľké pery, žiarivé oči a decentné čierne mini šaty. Dokonca som neprehliadol fakt, že v ruke držala pohárik s vínom, ktorý sa tu podával.

,, Mohol by si mi prosím ukázať, kde by som našla Spencer? Všade som ju hľadala, no mám skôr pocit, že sa hráme sa skovávačku, v ktorej momentálne prehrávam, "zasmiala sa milo a prešliapla z nohy na nohy. Nečudujem sa, keby som mal mať na sebe také ihličky, radšej by som chodil naboso alebo umrel. Klobúk dole dievčatám/ženám, ktoré v nich chodia pravidelne a pri tom vyzerajú, že nič na svete nie je pohodlnejšie.

,, Žiaden problém, poď za mnou, myslím, že som ju videl naposledy na chodbe, ako sa rozpráva s jedným hosťom, " kývol som neznámej žene, aby ma následovala. V tej chvíľu som len dúfal, že nebudem mať problém, keď sa vzdialim zo svojej danej pozície. I keď, vyhodiť ma nemôžu. Maximálne mi môže Spencer, ktorá je mimochodom moja učiteľka, poriadateľka tejto výstavy a ešte aj vystavúci umelec, vynadať, čo by bola škoda, keďže sme zatiaľ žiaden konflikt či výmenu názorov nemali.

Našťastie som sa však nemýlil a Spencer bola naozaj tam, kde som povedal. Predtým, než som sa však vrátil na svoju pozíciu, otočil som sa na tú dievčinu a zhlboka som sa nadýchol.

,, Možno je to trošku trúfalé, ale dala by si mi svoje číslo? "vypadlo zo mňa. Hanblivo som sa poškriabal na zátylku a usmial sa. Stále som myslel na Noelove slová, keď hovoril, že by som si mal niekoho nájsť. Stále som s tým nebol úplne stotožnený, ale keď to neskúsim, mohol by som banovať. A keby sa to nepodarilo, život by išiel ďalej. Aj tak nemám čo stratiť. Navyše, čiernovláska bola pekná a pôsobila skutočne elegantným dojmom, tak prečo to neskúsiť.

Ona však ústa zvráštila do malého úsmevu a nakrčila obočie. Jej pohľad vlastne vyzeral, keď na Vianoce túžite po topánkach najnovšej kolekcie, všetkým o tom hovoríte, no namiesto toho dostanete štyri súpravy hygienických potrieb, ktoré sú si úplne identicky podobné. Vtedy presne neviete, či sa máte zasmiať alebo plakať.

Preto som vedel, aká odpoveď bude nasledovať.

,, Prepáč, " povzdychla si, ,, ale zrovna teraz som ukončila jeden vzťah a momentálne sa chcem sústrediť sama na seba. Neber to zle, vyzeráš fajn a všetko, len zrovna na tieto také nemám čas, silu a ani chuť, " usmiala sa ospravedlňujúco. Nenechala ma ani na to slovne reagovať, len sa ešte raz ospravedlnila, rozlúčila a zvrtla sa na päte rovno za Spencer.

Chvíľu som tam ostal len tak obarene stáť, potom som sa však tiež otočil a vrátil sa na svoje miesto medzi červeným abstraktným obrazom a sochou z kovových súčiastok, v ktorej som nemohol nájsť žiaden tvar alebo hociaký zmysel.

Tá socha úplne vystihovala môj milostný život.

-
Áno, viem. Dlhá to doba. Ale na moju obranu, s touto aplikáciou...ach. Namiesto toho, aby mi išlo vydávať časti pravidelne a chodili na ne notifikacie, sme obdržali extra dlhé načítavanie knižnice, profil,ktorý je kdesi v tramptárii🤦‍♀️. To je to, čo potrebujeme 🙃🙃.
Ďakujem sa votes, komenty a inú podporu, skutočne cením.

-1380 slov