Prešli takmer dva týždne od noci, keď skoro umrela. Srdce mala slabé, prespala takmer celý deň, ale večer sa zobudila so silou, akú už dlho necítila. Po tom incidente, to bolo normálne. Teda ak umieranie každý večer môže byť normálne. V tú noc sa toho dialo veľa. Sama tomu nerozumela, ale duša Označeného sa nedala utlmiť. Vybuchla ako obrovský ohňostroj plný farieb.

Gjaf ju noc čo noc zatváral do pivnice, ona zhltla bobule a cez deň sa spolu s Theom učila zaklínadlá. Jej to problém nerobilo, kúzla zvládla ľavou zadnou, kým Theo sa trápil aj s takou maličkosťou, ako vyčarovanie plameňa.

Horšie bolo, že obaja museli čarovať v inom jazyku, takže prakticky toho druhého nevedeli ani opraviť. Kým Theo vravel pre plamienok Ngon Lua, Argia používala výraz z baskičtiny, čiže Gar.

Argia mala ale problémy inde. Musela sa naučiť ovládať dušu Označeného, ale od toho ťažkého večera to neprichádzalo do úvahy. Nevedela ten pud ovládať ani minútku či dve. Nieto celú noc, ako keď skončila s Theom.

Gjaf navrhol, aby to skúsili zase, ale Argia o tom nechcela ani počuť. Nebude ho využívať. Navyše, v Temnom lese by im to sotva pomohlo. Darmo vedela, na čo sa má sústrediť, bolo to len stále ťažšie. Jej vôľa ustupovala do úzadia a kormidlo preberala duša Označeného.

Theo sedel na zemi a pokúšal sa levitovať noviny z minulého týždňa, ktoré hlásali, že útoky Označených sú stále častejšie. Theo mrmlal Bay len, kým Argia držala vo vzduchu vázu so zaschnutými kvetmi a stačilo jej raz vysloviť Levitate.

Gjaf sa predvádzal a zdvíhal zo zeme pomaly aj gauč. Trocha zábavy predsa neuškodí.

Argiu vyrušil zvuk mobilu, ktorý jej zavibroval vo vrecku. Zamračila sa, keď si všimla meno svojho ex šéfa. Váza dopadla na zem a črepiny sa rozprskli na podlahe. Natrčila mobil k Theovi. „Čo asi chce?"

Theo mykol plecom, ale prestal drmoliť čudné slová a kývol jej, aby zdvihla. Mala zlý pocit nechcela zdvihnúť. Nakoniec však vyhrala zvedavosť a mobil si priložila k uchu. „Prosím?"

„Argia..." Na hlase jej šéfa bolo niečo zle. Nikdy ho nepočula hovoriť takto. „Mám pre teba zlú správu."

+++++

Počas toho, ako Theo šoféroval auto, sa Argia triasla na celom tele. Ešte stále nemohla uveriť slovám, ktoré padli v telefóne: „Je mi to ľúto, Argia. Dnes ráno našli tvoju rodinu mŕtvu. Tvoju sestru zabila Označená. Bola to tvoja matka, ktorá ráno spáchala samovraždu." Nemohla tomu uveriť. Nechcela tomu uveriť.

Keď zastali pred starým domom, Theo ju chytil za ruku, aby ju podporil. Nepomohlo to, vytrhla si dlaň z tej jeho. Sotva vystúpila z auta a zacítila pach krvi, naplo ju a skoro padla do vysokej vysušenej trávy.

Chrbtom sa oprela o auto a dýchala výlučne ústami. Kovový zápach jej nevadil. Až pokým nešlo o jej blízkych. Mala pocit, že padne na mieste mŕtva.

Triasli sa jej nohy, ako v tranze prešla úzkou cestičkou k domu a vošla otvorenými dverami. Matne vnímala ľudí naokolo, ale jej pohľad patril len jej malej tmavovlasej sestričke, ktorá ležala natiahnutá na zemi uprostred obývačky. Okolo nej bola krvavá svätožiara, ale tým sa hrôzostrašný výjav nekončil.

Vedľa nej bola pohodená prevrhnutá stolička, ktorú musela skopnúť mama. Ktorá za dlhý povraz okolo krku visela z lustra. Argiu naplo.

Nemohla sa na to pozerať, bolo jej z toho celého zle. Neušlo jej, že Theo stál hneď vedľa nej, ale vnímala to iba matne.

Rovnako ako aj svojho niekdajšieho kolegu, ktorý na ňu smutne hľadel a oznámil, že jeho povinnosťou je, spýtať sa na zopár vecí.

Argia odpovedala spôsobom, že si svoje slová vôbec nepamätala. Muž, volal sa Jepari, ju požiadal, aby identifikovala telá. Bez zaváhania prikývla. Vedela, že sú to ony.

Položil jej zopár otázok, ktorej následnosť poznala naspamäť, ale jej odpovede boli trhané a nejasné. Predtým, ako odišiel, zamrmlal: „Úprimnú sústrasť."

Argia nemyslela, necítila, nepočula. Túžila zmiznúť, pomstiť sa tým tvorom Temnoty, začnúc sebou. Chcela to celé ukončiť. Tak veľmi sa ponorila do svojej zatrpknutej mysle, až si nevšimla, že hodinky dávno odbili polnoc.

Nuž... 
Inak, veľmi pekne ďakujem za 400+ hlasov a aj za druhé miesto v paranormal :3