Argii behal po chrbte mráz. Cítila sa bezmocná a totálne na dne. Gal nebola v kuchyni, obývačke a ani v kúpeľni. Ostávala už iba spálňa, kde sa zdráhala vkročiť.

Naposledy tam bola v tú noc, keď sa to stalo a nasledujúce ráno. V tej izbe bol neznesiteľný smrad a Argia sa vlastne čudovala, že sa o tom Theo nezmienil.

Theo bol na dvore a hľadal malú Galeru tam, keďže dnes bolo Slnko ešte pomerne viditeľné. Argia váhala.

Hrdlo sa jej stiahlo a najradšej by bola zaliezla do kúta. Ale jej sestra bola silnejším magnetom, ako jej strach. S trasúcou sa rukou siahla na kľučku a jemne ňou pootočila. Dvere sa mierne odchýlili a do jej nosa okamžite udrel sírový zápach. A hneď na to hniloba.

Zhlboka nasala vzduch do pľúc cez ústa a otvorila dvere. Snažila sa dýchať len cez ústa, ten smrad privádzal až príliš veľa spomienok. Chcela sa zvrtnúť na päte a vybehnúť von, ale nemohla to urobiť. A hlavne nie, keď uvidela krčiace sa dievčatko v rohu.

Galera sedela v kúte a v ruke držala malú bábiku, ktorá kedysi patrila Argii. Bolo to malé handrové dievčatko v bodkovaných šatách. Na hlave mala klbko žltej vlny a v nich trónil malý motýlik červenej farby.

Nebola nijako nezvyčajná, no patrila ešte ich starej matke, ktorú nikdy nemali možnosť spoznať. Galera vyzerala, že nie je duchom prítomná, ale to u nej nebolo nič nezvyčajné. Trpela psychickou poruchou a občas upadla do vlastného sveta. Vtedy nevedela čo robí, kde je a netušila ani to, ako sa volá.

Argia odsunula všetky svoje nechute voči tej miestnosti na bok a prešla k svojej sestre. Zdvihla ju zo zeme aj s bábikou a bez toho, aby očkom čo i len mrkla do zrkadla a na podlahu pred ňou, prešla von. Položila Gal na sedačku a vykukla z okna.

Theo práve prechádzal tým smerom, tak naňho zakričala, aby ju ďalej nehľadal. Sadla si vedľa svojej sestričky a prehrabla jej čierne vlásky. Ona si ju nevšímala len si hmkala nejakú, pre Argiu neznámu, melódiu, pričom sa neprítomne hrala s bábikou.

Theo vošiel do obývačky a sadol si vedľa Argie. Vedel, že ju stavy jej sestry trápia a chcel byť s ňou, nech nemusí všetkému čeliť sama. Ona si oprela hlavu o jeho rameno a vzdychla.

+++++++

Až neskoro jej doplo, že v ten deň mala ísť za Gjafarim pre tie bobule. Keď si realitu konečne uvedomila naplno, napla sa a pozrela na Thea, ktorý sledoval telku. Galera zaspala vedľa neho, tak sa nechcel pohnúť, aby ju náhodou nezobudil.

Prešla k nemu a zašepkala do ucha: „Musím na pár hodín odísť. Dáš na ňu pozor?"

Theo pohotovo prikývol. „Samozrejme."

Argia sa naňho usmiala a schmatla zo stoličky svoju kabelku. Ešte v dverách venovala pohľad Theovi a Galere a napriek všetkému sa usmievala ako slniečko na hnoji. Nič roztomilejšie si nevedela predstaviť.

Zbehla po schodoch a nasadla do svojho auta. O pár minút už uháňala ulicami, ktoré osvetľovalo Slnko spoza tenkej prikrývky mrakov.

Zastavila pred tým domom, čo včera a zišla do miestnosti. Gjafari zas a znova sedel v kúte a úlisne sa usmieval. „Už som si myslel, že ani neprídeš."

„Svoje dohody neruším." Odsekla mu Argia poklopkala prstami po pulte. „Dúfam, že to ani ty."

„To nikdy." Ohradil sa šaman ostro a prešiel popri nej. Spod pultu vytiahol krabicu so siedmimi zaváraninovými pohármi . „Presne tak, ako sme sa dohodli." Vyhlásil. „Teraz zvyšné peniaze." Natrčil ruku a Argia mu vopchala bankovky do ruky.

Už sa chystala odísť ale neznáma sila ju prinútila zvrtnúť sa na päte a vysloviť jednu otázku, ktorá ju zaujímala. „A Gjaf... Len tak hypoteticky..." začala a podišla k nemu. „Minule som pracovala na jednom prípade. Zaujímalo by ma, prečo nejde odstrániť zápach síri a hniloby z miesta premenenia."

Rukami sa oprel o pult a zamyslene sa zamračil. „No, už som mal pár zákazníkov, ktorí sa sťažovali na hnilobu. To vychádza z toho, že Označení sú vlastne mŕtvy a toto po nich ostane. Dá sa ale prekryť inými pachmi. Ale síra... to neviem, Argia. Nikto za mnou ešte neprišiel s tým, že to tam páchne sírou. Možno je to z niečoho iného." Pokrčil plecami.

„Ďakujem za informácie." Kývla mu Argia na pozdrav, ale v duchu si kládla otázku, že skadiaľ môže pochádzať ten zápach. Ak o tom nepočul ešte Gjaf, tak nikto.

Ako sa páčila? :D