Sedela na schodíku pred domom. Hlavu mala vyvrátenú a dívala sa na čiernu oblohu zahalenú Temnotou. Vlastne ani nevedela na čo čaká, ale inštinkt jej našepkával, aby tam ostala. Avšak v poslednej dobe naozaj nemala ani poňatia o tom, či môže veriť sama sebe, alebo nie. Koniec koncov, duša Ozanečeného bola nevyspytateľná.

Do mysle čiernovlasého dievčaťa sa neustále vrakdol ten moment, kedy sa bozkávali s Theom. Nedokázala to potlačiť ani po troch dňoch od daného incidentu. Theo mlčal, naďalej si od nej držal odstup, a preto Argia nechápala, prečo sa pod tou lampou na tmavej uličke správal tak ako.

Argia zrazu začula kroky. Niekto sa k nej blížil, ale v tme, ktorá vládla naokolo, nebolo možné zahliadnuť tú postavu.

"Kto si?" vydýchla do ticha Argia a vstala z chladného schodiska, na ktorom ju už stihol rozbolieť zadok.

"Vážne ma nespoznávaš?" oplatil otázku ten hlas, no to si dotyčného už Argia zaradila.

"Nevidím ťa, Gjafari."

Hlas v tme, ktorý patril šarlatánovi, sa zasmial, až Argii prebehol mráz po chrbte.

Cítila, že je stále bližšie, ale nevidela ho, ani keď bol ma vzdialenosť sotva pár metrov. Jeho prítomnosť ju prekvapila a vyviedla z rovnováhy, hoci by si to nikdy otvorene nepriznala. Gjafari nevychádzal zo svojej rozpadnutej skrýše len tak bezdôvodne. Muselo sa niečo stať.

"Čo tu robíš?" opýtala sa ho Argia a založila si ruku na hrudi. Dodávalo jej to pocit pokoja, akoby sa k nej Gjaf, nemohol dostať bližšie, ako je pre rozhovor nevyhnutné.

"Práca," odvetil stroho, "Mňa by však viac zaujímalo niečo iné, Argia."

"Buď konkrétnejší." Ani nevedela, prečo presne mu tyká, keď doteraz si to voči jeho osobe nedovolila ani raz. No, časy sa menia.

"Si Označená," vyhlásil bez okolkov a spokojne sledoval, ako Argii razom došiel dych a mala čo robiť, aby sa jej nepodlomili kolená.

Gjafari za ňou prišiel s otázkami, nie vyhrážať sa, ale ona o tom zatiaľ nič netušila. Preto jej nezazlieval, keď i napriek otupenosti stúpla krok dozadu a premeriavala si jeho tmou zahalenú postavu.

Sám Gjafari nevedel, ako bude tento rozhovor prebiehať, ale i napriek jeho neistote, si od mladej ženy sľuboval odpovede na vlastné otázky. A ako na to celé s Argiou vlastne prišiel? Pomohol mu duch.

Práve vykonával jeden z tých svojich typických rituálov v podzemnej miestnosti a čakal na veštbu, ktorá mu mala odhaliť budúcnosť jednej ženskej. Tá si za jeho službu siahla parádne do vrecka, no Gjafari mal pocit, že ani veštcovi ani jej, to celé neprospelo. V skratke- Gjafari videl dosť nechutný výjav jej smrti, no čo ho dorazilo o kúsok viac, bol fakt, že v tej vidine vystupoval aj on sám, ako kľačí nad bezvládnym telom.

Keď dokončoval ten svoj rituál, bol dostatočne zmätený na to, aby si nedával patričný pozor. Preto sa mu to vymklo spod kontroli a svet živých a mŕtvych sa na pár sekúnd stretol. Do ich sveta sa dostali traja duchovia, z ktorých dvaja okamžite zmizli. Toho tretieho Gjafari však poznal.

Cusubia Kalana sa naňho usmiala aj po smrti a Gjafari mal možnosť zazrieť posledné, a veľmi bolestné, chvíle jej života. Prvotní Označení si z nej urobili naozaj nepeknú hračku.

Gjaf na nej vykonal akýsi rituál, ktorý mal pomôcť zbaviť jej dušu trápenia a Kalana sa jej odvďačila vidinou, ktorú ani stará žena nemala možnosť nikdy zazrieť.

Gjafari sa ocitol v Agriinej spálni v momente, keď si ju všimla horda Označených a ona nemala možnosť ujsť. Jej výkrik plný hrôzy a bolesti od tej sekundy straší Gjafariho stále- či už spí, bdie, alebo sa len prechádza vo svojom sklade.

Muž v stredných rokoch vtedy ale zbadal i niečo viac. Niečo, v čo už pred rokmi prestal dúfať. Uvidel nádej, lúč svetla, ktorý mohol zachrániť ich svet a zničiť éru démonov.

No Gjafari nezbadal len to dobré. Videl všetku útrapu, ktorá Argiu postihne. Videl smrť, bolesť a Temnou, ktorá sa rozlievala jej žilami a aj to, ako rýchlo môže svoju kontrolu stratiť. Gjafari tentoraz prišiel podať pomocnú ruku lúči svetla, ktorý ako jediný, ich mohol vytiahnuť z nekonečnej tmy.

"Neboj sa," prihovoril sa chláchlovi vydesenej Argii, "Neprišiel som sem so zlými úmyslami. Prišiel som ti pomôcť."

Ja viem, časť som nepridala už dlho, ale Marec bol proste bláznivý... No, ospravedlňujem sa za moju dlhú neaktivitu, a sľubujem, že sa posnažím viac :D
Mimochodom, písala som to na mobile tak dúfam, že je to aspoň čitateľné :DD
No, dajte vedieť :)