Juliette

Prvé mesiace single života neboli pre mňa ľahké. Veľa, naozaj veľa som plakala a snáď miliónkrát zvažovala, či som neurobila chybu, nevzdala to s Markom priskoro, nezahodila niečo krásne a nepochovala ako osobnú, tak i profesionálnu budúcnosť.

S Markom som sa rozišla deň po tom, čo sa s Natom pobil. Opäť sklamal moju dôveru, nepočúval ma, keď som mu jasne povedala, že aj keď ma Nate pobozkal a priznal sa, že ma má viac ako rád, odmietla som ho. Markovi nestačilo, že som to vyriešila jednoducho, pokojne, na mieste a sama. Nie. Mal potrebu urobiť viac, rozhodol za mňa, že sa Nata zbaví a moje odmietnutie podľa neho očividne nebolo dostatočné, naopak potreboval Nata potrestal. Ublížil môjmu dobrému priateľovi. Chlapcovi, ktorý pre mňa tak veľa znamenal, hoci nie v romantickom slova zmysle.

Ten úder... Viem, že Mark by na mňa nikdy vedome nestiahol ruku. Nikdy ku mne nebol násilnícky. Úder nebol mierený na mňa, to ja som sa votrela medzi bijúcich sa chlapov. Bola to nehoda, som si istá, že ma nechcel napadnúť a snáď miliónkrát sa preto aj ospravedlnil. Viem, že ho to zožiera zaživa, hoci som mu odpustila a uistila ho, že som v poriadku. Aj napriek tomu, že som presvedčená, že Mark mi ublížiť nechcel, bola tu jedna jedovatá myšlienka, ktorá mi občas prebehla hlavou. Nate sa stihol zastaviť, Mark nie. No vždy som ju zahnala a nedovolila sa nad ňou ani pozastaviť.

Takže nie, s Markom som sa nerozišla pre to, že ma udrel. To nebola posledná kvapka, kedy som si povedala, že tento vzťah musím ukončiť. Bola to tá bitka. Keď som videla, ako veľmi chce Natovi ublížiť, doslova som jeho hnev pocítila na vlastnej tvári. Rozprávali sme sa o dôvere a tom jeho konaní poza môj chrbát a rozhodovaní za mňa, o jeho tajomstvách a čo on spravil krátko na to? Klamal mi o dlhšej šichte, aby ublížil môjmu kamarátovi.

Rozchod prešiel prekvapivo pokojne. Mark nekričal, neprosil ani ma neurážal. Povedal len, že tomu rozumie. Mám pocit, že sa neprestal viniť za ten úder a bojí sa, že by mi nechcene mohol opäť ublížiť. Tiež sme sa rozhodli ukončiť naše tanečné duo. Doprajeme si čas zahojiť sa a potom možno budeme môcť byť i priatelia a taneční partneri.

Keď slzy vyschli a dala som sa ako tak dokopy, prišla ďalšia výzva. Neskočiť hneď do ďalšieho vzťahu. Viem, že na to nie som pripravená a musím sa naučiť byť aj sama so sebou. Potrebujem to. Ani si nepamätám, kedy som bola takto dlho sama, možno nikdy, a občas sa cítim veľmi osamelá, ale snažím sa užívať si ten povestný single život. Časť môjho srdca to oceňuje, nie som pod takým tlakom a celkovo sa cítim ľahšia akoby zo mňa niečo ťažké opadlo a môžem sa venovať len sebe. Na druhej strany, ja vzťahy milujem dopekla...

Začal nový semester a s ním i nový rok na univerzite. Mala som do prednášky veľa času, a tak som sa rozhodla si ten čas spríjemniť v príjemnom prostredí kaviarne s kúskom nejakej dobroty. Ako som tak kráčala ulicou, náhodou som zbadala známu, a predsa novú tvár. Stratili sa z nej však piercingy, zostala len jedna náušnica v uchu, a rovnako tak modrú farbu vlasov zmyl čas. Ďalšou novinkou bol čierny atrament na veľkom bicepse, ktorého časť skrýval rukáv trička. Čo ale zostalo tak veľmi známe bol úsmev. Stále rovnako hrejivý a nežný. Zaujímalo by ma, komu v jeho telefóne patrí, keďže si s niekým očividne písal. Vzápätí si však mobil strčil do vrecka a vtedy sa naše pohľady stretli.

Prekvapene nadvihol obočie, no i mne sa ušiel jeden z jeho sladkých úsmevom. Nemohla som inak, ako mu ho opätovať. Bože, sú to mesiace, čo sme spolu hovorili naposledy a vtedy sme sa nerozlúčili práve srdečne. Dlhujeme si viac. Oveľa viac.

„Ahoj," pozdravil ma, len čo sme sa k sebe priblížili.

„Ahoj, Nate. Rada ťa vidím."

Skôr než sa mohlo započať trápne ticho alebo to skončiť len pri pozdrave, zakročila som. „Máš chvíľku? Mohli by sme skočiť na obed."

„Prepáč, mám ísť na obed s –"

„Tak aspoň káva? Ak teda máš trochu času predtým a neponáhľaš sa. Rada by som s tebou hovorila o... O tom všetkom."

Nate pozrel na mobil, potom na mňa, zahryznúc si do pery. Modlila som sa, aby prikývol na moju ponuku. Chcem to len dať všetko do poriadku. Nate si zaslúži viac ako úbohú bitku od môjho teraz už bývalého.

„Okej. Ale o hodinu musím naozaj ísť."

Uľavilo sa mi, keď súhlasil. Vošli sme do najbližšej kaviarne a našli si voľný stôl. Čašník bol v momente pri nás, keďže sme s Natom očividne vychytali dobrý čas pred reštauračnou špičkou.

„Vyzeráš dobre. Síce, som trochu prekvapená, že modrú farbu nenahradila nová. Neviem, možno som trochu čakala, že po lete prídeš s blond alebo červenou."

Hokejista sa nahlas rozosmial a zavrtel hlavou.

„Bože, nie! Som rád, že už aj tá modrá zliezla úplne," odpil si z kávy a potom kývol na mňa. „Ale ty si zmenila účes."

Prehrabla som si krátke vlasy a mykla ramenom. Presne tak, nová etapa, zlato.

„Aby mi v lete nepražilo na chrbát." Nervózne som sa hrala so šálkou pripravujúc sa na to hlavné, prečo som ho tak zúfalo pred chvíľkou prosila o stretnutie.

„Louisovi na ľade chýbaš."

Áno, naťahovala som čas, aby som sa stihla pozbierať, preto som vytiahla brata.

Anjel sa pre seba usmial.

Viem, že napriek tomu, že ja a Nate sme neboli v kontakte, môjmu bratovi sa nevyhýbal. Trénoval podľa svojho vlastného rozvrhu a niekoľkokrát zapojil aj Louisa. No keď som ho prišla vyzdvihnúť, Nate v jeho blízkosti nebol, dokonca nestál ani na ľade. No Louis nebol sám a buď mu robili spoločnosť hráči Modrých, alebo boli aspoň v jeho blízkosti a dávali pozor, hoci sa snažili tváriť ľahostajne. Začínala som sa cítiť blbo, a tak som Louisovi vždy písala, že ho čakám vonku, keď som meškala. Krok k novej Juliette, byť dochvíľnejšia. Nate sa však vrátil ku klasickému rozvrhu a brat ho preto už vídal oveľa menej.

„Sem-tam ho ešte vídam," prehodil.

Bože, ale mi chýba a rada by som ho opäť mala vo svojom živote. Je to asi trošku sebecké, ale Nate je skvelý človek a naše priateľstvo som si vážila. Málokto má to šťastie mať vo svojom živote priateľa ako je Nate Collins. Veľmi ma mrzí, ako to teda s nami dopadlo.

Zhlboka som sa nadýchla, pripravená vypustiť kostlivca zo skrine.

„Rada by som sa ti ospravedlnila, Nate. Keď sme sa... keď si ma pobozkal, len som ti povedala nie a len tak odišla. Vôbec sme spolu nehovorili a keď sme sa stretli potom, bolo to-"

„Nespravila si nič zlé, Juliette," prerušil ma. „To ja som sa do teba zbláznil a robil si hlúpe nádeje, hoci som veľmi dobre vedel, že miluješ toho kreténa. Keď ste mali tú pauzu, celé to vyzeralo, že sa čoskoro naozaj rozídete a ja som myslel, že možno ak budeš poznať moje city k tebe, neviem, asi že ma budeš vidieť inak a dáš mne... nám šancu. Urobil som zo seba ale len totálneho idiota."

„Možno, ale sladkého idiota."

S miernym úsmevom zavrtel hlavou a sklonil pohľad.

„A ohľadom tej bitky, Mark on... Nemal ísť za tebou. Netuším, čo tým sledoval, keď sa ťa rozhodol konfrontovať, najmä keď som mu jasne povedala, ako to bolo, ale,"

„V jeho mene sa mi fakt ospravedlňovať nemusíš," odfrkol. „Rovnako však nečakaj, že ja sa ospravedlním, že som tvojmu chalanovi zlomil nos."

„Ex."

Prekvapene nadvihol obočie.

„Nie ste spolu? Myslel som si, že ste sa k sebe vrátili."

„Áno, pauzu sme zrušili a vrátili sa k sebe. Ale po tej bitke... Nemohla som s ním ďalej byť. To, čo urobil... Opäť ma nepočúval, rozhodol sa, že moje odmietnutie nestačí a mal potrebu ti to zdôrazniť alebo čo. Zase šiel poza môj chrbát a čo bol strop, ublížil ti."

„Ten sviniar ťa udrel, Juliette. To nebol strop?" rozčúlil sa.

Prevrátila som oči. Nate nikdy neuverí, že Mark nemá prehnité srdce.

„Neurobil to schválne. Prekvapila som ho, keď som medzi vás skočila."

Nate otváral ústa, aby niečo povedal, no napokon len zaťal sánku a sklonil pohľad do svojej šálky.

„Chránila si ho predo mnou," zamrmlal.

„Chránila som vás oboch!"

Povzdychla som si a vzala jeho veľké horúce dlane do svojich. Nate zdvihol zrak a ja som sa usmiala.

„Pozri ja som okej, nemusíš sa vôbec strachovať. Trošku bojujem so single životom, ale to tiež bude fajn, dúfam. No naozaj ma mrzí, ak som sa voči tebe správala nefér, nejako sa zahrávala s tvojimi citmi, vôbec to nebol zámer," zavrtela som hlavou a zdvihla zrak k Natovým očiam. „Si úžasný človek, záleží mi na tebe a naozaj som ťa nechcela raniť."

„Juliette, je to v pohode, okej?" vytiahol si ruky z mojich dlaní a dotkol sa svojej šálky. „Netráp sa preto. Nepreklínam ťa ani nič podobné."

„To sa mi uľavilo," začala som sa ovievať rukou, na čo sa Nate zasmial.

„A tiež som niekoho spoznal."

Prekvapene som zažmurkala. Tak takéto správy som nečakala.

„Och."

„Nie sme spolu dlho, ale máme sa naozaj radi," zasnene sa usmial.

Bože, ten chalan si ani neuvedomuje, ako veľmi je v tom až po uši. Nech si ho získala ktorákoľvek, dúfam, že si uvedomuje, že vyhrala jackpot.

„To je fantastické, Nate! Skutočne ti to veľmi prajem. Ty, viac ktokoľvek, si zaslúžiš pri sebe niekoho rovnako dobrého."

„Ďakujem. No to aj ty, vieš to, však?"

Miesto odpovede som sa usmiala.

Cinklo mu upozornenie na mobile. Prebehol očami správu a postavil sa.

„Rád som ťa videl, Juliette, ale už budem musieť ísť."

„Jasné, samozrejme. Tiež som ťa rada videla a najmä ma teší, že sme sa porozprávali. Och a snáď si nájdeš čas a povieš mi o svojom dievčati viac!"

Srdečne sa usmial.

„Je úžasná, stačí tak?"

„Nate! Chcem vedieť celý príbeh lásky!"

Rozosmial sa, no prikývol.

„Niekedy. Drž sa, Juliette."

„Aj ty."

Pozorovala som Nata, ako vyšiel z kaviarne a rozhliadol sa po ulici, keď sa oproti nemu priblížilo krásne drobné žieňa. Objalo ho okolo pása a vtislo mu letmý bozk na pery. Keď sa odtiahli mohla som v nej spoznať tanečnicu z konkurenčného tanečného štúdia – Reynu Sanchézovú. Široko sa na hokejistu usmievala, keď jej niečo hovoril, preplietli si prsty a vykročili na svoj dohodnutý obed.

Zahrialo ma pri srdci vidieť anjela zamilovaného a šťastného. Ja som mu nemohla dať, čo chcel a potreboval, no snáď našiel niekoho, kto áno. Nate Collins si zaslúži len to najlepšie.