31# pád-Hriechy
Nate
„Bože, áno! Prosím, áno!"
Nikdy som nemal sex na verejnom priestranstve. V parku, na toaletách, v zabudnutých chodbách, nič také. Teraz to bolo po prvýkrát. A po prvýkrát som ani nepoznal meno dievčaťa, v ktorom som bol práve po koreň.
Hádzala po mne zelené oči pri bare. Rozhovorom sme strávili len niekoľko minút. Od začiatku mi bolo jasné, čo odo mňa chce. A ja som veľmi neprotestoval. Nechal som sa vyviesť z baru do tmavej uličky a tieňov, ktoré poskytoval.
Netuším, kto sa na koho vrhol.
V jeden moment sme mali prepleté ruky. V ten druhý jazyky a telá. Zakvačila si nohu o môj bok, snažiac sa dostať ku mne bližšie. Zdvihol som ju za zadok a oprel o studenú stenu. Zalapala po dychu.
„Si okej? Nie je ti zima?" zastavil som sa.
Krásne sa usmiala a prehrabala si vlasy na druhú stranu.
„Zahreješ ma predsa."
Zachechtal som sa znovu prirazil. Vyvrátila hlavu nad novým uhlom.
Nebol čas ani priestor na naťahovanie. Obaja sme sa chceli dostať na slastný koniec. Jej hlučné stony som sa snažil prehĺtať, no zároveň som nechcel, aby bola ticho. Bolo niečo vzrušujúce na myšlienke, že ľudia môžu počuť, že to ja som dôvod týchto nenásytných zvukov. Odtrhla sa odo mňa, nechty zaryla do bundy ako šelma.
„Neprestávaj! Neprestávaj!" prosila.
Hlas mala trhaný, žiadostivý a zvierala ma tak pevne, že som tušil, ako veľmi sa blíži okraj.
Uškrnul som sa a perami skĺzol na jej krk. Zastonala, vzoprela sa a vzápätí úplne ochabla. Krátko na to som ju nasledoval aj ja.
♦ ♦ ♦
Nie som si úprimne istý, kedy a koľkí sme odišli do mesta. Viem len, že sme sa ocitli pred vchodom do Diamantového jaguára a niekoľko ľudí sa za mnou hadilo dnu. Boli sme ako kačky. Rovnako sa niektorí kývali v bokoch.
Schúlili sme sa do boxu s úmyslom pokračovať v tom, čo sme odštartovali.
Prípitky dávno stratili svoj zmysel.
„Doriti!" zastonal Tyler a vložil si hlavu do dlaní.
Potľapkal som ho po pleci.
„Zabijem ťa, Collins!"
Rozosmial som sa.
„Prečo?"
„Ty si mal ten posratý nápad ísť do mesta!"
Ach, tak to som navrhol ja!
„Objednám ti vodu a pôjdeme tancovať."
„Ty mi nič neobjednával!" strčil mi do tváre, no usmieval sa, čo som bral ako dobré znamenie, že túto noc ešte nebalí.
„Idem asi na záchod," postavil sa na nohy a všetka česť, že sebou nehádzal zo strany na stranu.
♦ ♦ ♦
Sedel som s Milesom a niekoľkými ďalšími ľuďmi, ktorých sme večer spoznali a fajčili trávu. Jedným uchom som počúval chalana, ktorý nám zaujato hovoril o mimozemšťanoch a o jeho dohadoch, ako by mi mohli vyzerať. O tomto sme sa bavili asi posledných pätnásť minúť. Teda možno. Čas bol relatívny pojem.
Hlava sa mi krútila, ale bolo mi fajn. Nie. Bolo mi viac ako fajn. Cítil som sa skvelo! Žiadne čierne myšlienky. Zabával som sa. Užíval si. A noc rozhodne ešte nekončí.
„Hej, nechcete to tu viac oživiť?" ozval sa jeden z nových priateľov.
„Ešte viac?" uškrnul sa Miles a potiahol si z brka.
„Jasné! S Molly je väčšia zábava!"
„A kedy tá Molly príde?"
Všetci okolo mňa vyprskli do smiechu. Miles vedľa mňa sa rozkašľal a smial sa tak až lapal po dychu a po lícach sa mu kotúľali slzy.
Naklonil som hlavu. Povedal som niečo? Či už sme všetci riadne zhúlení?
„Musíme ísť po ňu. Ideš so mnou?" nastavil mi ruku neznámy.
Prikývol som a postavil sa.
♦ ♦ ♦
„Nate?" otočil ma niekto k sebe.
„Tyler!"
Široko som sa usmial na kamaráta a ďalej skákal v rytme medzi ľuďmi, ktorí sa cítili rovnako voľne ako ja. Srdce mi búšilo ako zvon a svaly ma šteklili. Mal som pocit, že keď sa prestanem hýbať, zomriem. Takto nejako sa asi cítia tanečníci, však?
„Zbláznil si sa?! Čo to robíš?" položil mi veľké ruky na ramená a donútil ma zastaviť. Zmätene som naklonil hlavu nabok, no pery sa nedokázali prestať usmievať.
Tyler sa priblížil ku mne ešte bližšie, naše nosy sa skoro dotýkali, jeho tmavé oči zabodnuté do mojich.
„Čo si mal?!"
„Kam si zmizol?"
Len na moment sme sa rozdelili. Alebo na hodinu? Ktovie? Ale zase sme sa našli a to je hlavné, nie? Môže sa k nám pridať!
„Nate, čo si si dal, doriti?!"
„S Milesom sme niečo pofajčili. Myslím trávu nie seba navzájom," zasmial som sa na vlastnom vtipe. „A potom molly. Teda, to sa nefajčí. Vedel si, že to nie je človek?!"
„Kurva!"
„Nie, nie, kurva! Je to taká tabletka a-"
„Doriti, viem, čo je extáza, ty kretén. Na dnes končíš!"
„Čože? Nie! Tyler, ja sa bavím. Po dlhej dobe sa cítim fakt dobre!"
„Po dlhej dobe?" zavrtel hlavou. „Nate, nemám šajn, čo sa to s tebou v poslednej dobe deje, ale práve teraz ti vravím, že kurva stačilo! Prestaň! Úplne ti drbe."
„Nie, nie. Teraz nie je všetko čierne, ale farebné! Môže mi byť všetko jedno! Som slobodný. Všetci sú tu na mňa dobrí. Aspoň na chvíľu."
„Si zhúlený ako doga, si si toho vedomý?"
„Je mi, kurva, dobre!" rozhodil som rukami a otočil sa spoluhráčovi chrbtom.
Mám Tylera rád, ale nebaví ma stále sa opakovať.
„Poď sem, kamoš!" zakričal na mňa niekto a ja som nadšene mieril ku skupinke.
„Nate! Dofrasa, Nate! Stoj!"
♦ ♦ ♦
Rozkoš.
Sladká, sladká rozkoš.
Opojný parfum.
Horúce pery.
Nežné ruky.
Podmanivý hlas.
„Nechaj nech sa o teba postarám."
Áno, prosím!
♦ ♦ ♦
Tancujúci žalúdok.
Smrad.
Plné hrdlo.
Čľapot.
Odporná pachuť.
Vlhkosť.
♦ ♦ ♦
Eufória. Únava. Úsmevy. Tlkot. Tma.
Hola!
Ha! Tak predsa je kapitola skoro, však?😇 Por favor, aký je váš názor na túto časť? Dojmy, pocity, pohľady... čokoľvek. Podobné veci som síce už písala, ale nie úplne takýmto štýlom. Dalo sa to vôbec vidieť a cítiť z Natovej kože?😅 Gracias por todo, mi amors! ♥
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top