Juliette

Kráčala som do štúdia, myšlienkami stále vo včerajšom popoludní.

Nate ma pobozkal. Nate Collins ma pobozkal!

A keby len to, on sa do mňa zamiloval! Panebože, ako to, že som si to nevšimla? Naozaj som všetky jeho činy pripisovala sladkej povahe a zlatému srdcu. Ale nebolo to len mnou? Pretože ja som potrebovala pomôcť? Každý vie, že Nate je zlatý chalan, ale koľko z toho som ovplyvnila ja? Alebo teda jeho city ku mne?

Neustále som sa vracala ku každému jednému stretnutiu. Dávala som mu nejaké zmiešané signály? Aké, preboha? Predsa veľmi dobre vedel o mojich citoch k Markovi. Ako veľmi ho ľúbim. Vedel, že som stále s ním. Rozprávali sme sa aj o pauzách a pozná môj názor, že otvorené sú obe cesty. Kedy sa, preboha, stalo, že ma prestal brať ako kamarátku?

Trhalo mi dušu zlomiť mu srdce, ale nemohla som jeho vyznanie prijať. Ľúbim Marka. A síce je to komplikované a asi sa od seba stále viac a viac vzďaľujeme, ale stále tam niečo je. Niečo, čo mi puto pretrhnúť a odísť nedovolí. Nata mám neuveriteľne rada, ale nemôžem byť s ním. Rozhodne nie teraz. A nechcem myslieť na to, čo by bolo, keby nestál v ceste Mark. Aj keď mi to možno trošičku lichotí, oveľa viac ma to bolí. Pretože som musela odmietnuť anjela. A veľmi dobrého priateľa. Naozaj som nechcela Nata raniť, ale...

Zavrtela som hlavou.

Dosť!

Nemôžem takto rozmýšľať. Nie je moja vina, že sa Nate zamiloval. Z mojej strany vždy šlo len o priateľstvo. Dobre vedel, že som s niekým iným. Len netuším... Netuším, čo teraz. Týmto skončilo naše priateľstvo? Nechcem o neho prísť úplne. Asi by som sa s ním mala porozprávať. Ale nie teraz. Aj on potrebuje čas.

Otvorila som dvere do štúdia. Mala som mať tréning s dievčatami, ale prišla som skoro. Priveľmi skoro na moje vlastné pomery. Neprekážalo mi to. Aspoň na chvíľu sama zabudnem v hudbe.

Bola som na schodoch, keď mi pípla správa z aplikácie, v ktorej máme s dievčatami skupinu. Bola to Audrey s tým, že tréning sa ruší, lebo viacerým do toho niečo prišlo.

JulietteLaRue: Nabudúce môžete písať skôr🙄

HarperTremblayová: ?

JulietteLaRue: Nemusela som chodiť.

AudreyJohnsonová: 😂😂😂

AudreyJohnsonová: Raz to dievča príde načas a práve, keď nie je tréning.

JulietteLaRue: 🙃

No čo. Tak sa aspoň vytancujem sama. Možno mi to trošku aj vyhovuje, hoci radšej by som sa zavesila na tyč doma.

Vo dverách skúšobne som zamrzla.

Po dvoch týždňoch som ho opäť videla. Mysľou mi prebehla spomienka na našu hádku. Na to, čo sme si povedali a nepovedali. Na deň, kedy som už naozaj nevedela, či to má zmysel a rozhodla som sa vziať si čas.

Tmavé vlasy sa mu lepili na čelo, po ktorom stekali kvapôčky potu. Hruď sa mu prudko nadvihovala, ale nepoľavil, pokračoval v rytme hudby.

Pokúšal sa vstať z kolien, ruky sa mu triasli. Spadol na zem a chvíľu sa po nej plazil, než vyskočil na nohy. Otriasol sa a zdvihol tvár. Zmietal sa v hudbe ako vo vlne, ktorá ho stiahla pod seba a snaží sa ho utopiť, no on sa nevzdáva a bojuje ďalej.

Príbeh. Tancoval príbeh.

Naše oči sa streli, no nezastal. Pokračoval vo svojom súboji. Agresívnymi pohybmi sa vyjadroval. A ja som nebola schopná odtrhnúť zrak, nieto odísť.

Keď pieseň skončila a začala sa prehrávať ďalšia, Mark sa otočil ku mne. Medové oči neopúšťali tie moje. Vystrel predo mňa ruku v nemej prosbe. A pre milión a žiadny dôvod som ju prijala.

Hodil sa na zadok a ja som s ním padala do jeho lona. Len som mu prehrabla vlasy a cúvala ďalej akoby ma bol popálil. Spálila som sa ním. Nechal sa odstrčiť, no len na moment. Ležala som na chrbte, keď sa jeho veľké telo priblížilo k môjmu. A síce som ho opäť zastavila, tentoraz sa nenechal. Pohladil ma po tvári. Naše ruky sa spojili a spoločne sme vstali, padnúc si do objatia.

Naše pohyby boli zjednotené a plynulé ako prúdy rieky.

Pri vrchole som sa k nemu rozbehla, neschopná viac sa držať späť. Skočila som a padla do jeho náručia, pevne ho zvierajúc rukami i nohami. Nechcela som ho viac pustiť.

Uvedomila som si, čo robím a rýchlo ušla, no on bol za mnou.

Pohyby sa striedali a plávali v hudbe. Boli sme si blízko, a zároveň tak ďaleko.

Spadla som na podlahu, zdvíhajúc panvu. On bol tesne pri mojej tvári, jeho oči zaborené do mojich, vlasy padajúce do čela a rovnako hýbal tou svojou v súlade, ktorý rozprával o inom druhu tanca. Odtrhli sme sa od seba, pričom som sa márne snažila odplaziť preč. Markove horúce ruky ma chytili za boky a pritiahli k sebe do lona a ja som sa nechala viesť.

Hudba šla ďalej, no my sme tam len tak stáli, prsty prepletené, dychy zmiešané. Zdravý rozum mi odišiel na Jamajku. Pochabé srdce sa trepotalo ako kolibrík. Nestačilo mu, že puklo, potrebovalo sa zlomiť. Plytko som dýchala. Túžila som tento okamih prekaziť, a zároveň v ňom zostaň celú večnosť.

„Bolo to," oblizla som si pery. „Bolo to plánované?"

„Hm?"

„Bol si dohodnutý s dievčatami, že odvolajú tréning a ocitneš sa tu ty?"

Cúvla som a dopriala nám priestor na dýchanie a triezve uvažovanie. No z jeho rúk som sa nevyvliekla.

Mark sa zamračil.

„Do tréningu máte ešte veľa, pokiaľ viem."

„Pokiaľ vieš?"

„Niekedy sem chodím pred vami. Keď už nemôžem s tebou tancovať," sklonil pohľad k parketám. Dokončiť vetu sa neobťažoval.

Je mi to jedno. Či je to pravda alebo nie, je mi to jedno. Chcela som odísť. Vrátiť sa domov, na chvíľu sa obkrútiť okolo tyče a potom sa schúliť s Barneym na gauč, kam by som mu výnimočne dovolila vyliezť.

Ale Markov stisk zosilnel.

Vystrel sa do svojej plnej výšky, no plecia mal napnuté a nahrbené.

„Mrzí ma, čo som ti povedal. Viem, že si tú choreografiu nepokazila úmyselne. Keď som ťa obvinil, nemyslel som to vážne. Prepáč." Zhlboka sa nadýchol.

„Tiež ma veľmi mrzí, že som ti nepovedal pravdu hneď na začiatku. Nie je to o tom, že by som ti neveril, Juliette. Fakt nie. Nemohol som ti to povedať, pretože som vedel, že by si chcela byť pri mne. Vážim si to. Naozaj! Znamená to pre mňa veľa. Ale bál som sa, že keby sa to posralo, stiahol by som ťa nadol. Nedovolím, aby sa ti niečo stalo a toto ani nestojí za to, aby si sa neustále strachovala, čo sa môže stať mne. A nehovor mi, že keby si bola o všetkom vedela, nesnažila by si sa ma odhovoriť a ešte by si aj pokojne sedela so založenými rukami." Pousmial sa, keď si všimol, ako otváram ústa na protest.

„Nezaslúžiš si tým prejsť znova. Je to môj posratý život, ktorý si musím dať dokopy. Viem, že sa na teba môžem spoľahnúť, ale, preboha, nezvládol by som, ak by..." Na chvíľu sa odmlčal.

„Myslel som, že keď len obchodujem, bude to ľahšie. Chcel som získať toľko, aby som si mohol nájsť podnájom a potom aj nájsť lepšie platenú prácu. Zatiaľ nemôžem nič zohnať, ale niečo nájdem. Nebude to, ako predtým. Nič neberiem a ani brať nebudem. Prisahám."

„Prečo si mi to takto nepovedal? Nemiešala by som sa do toho, keby si mi vyslovene povedal, nech to nechám tak. Vieš, že si veľmi cením dôveru, akú medzi sebou máme."

Povzdychol si.

„Viem. A bola to chyba, Juliette. Ani mi nenapadlo, že by si na to prišla a začala o nás pochybovať. Vymklo sa mi to z rúk. Prepáč. Odteraz pred tebou nebudem mať žiadne tajomstvá. Teda až na pár výnimiek."

„Pár výnimiek?" vyprskla som a Mark sa nahlas rozosmial, pritiahnuc si ma za boky do objatia.

„Prekvapenie patrí do istého druhu tajomstva, nie?" Bola som si istá, že sa uškŕňal. „Nebudem ti predsa kaziť radosť."

„Si otrasný!" udrela som ho do ramena a schovala si doň tvár, pevne zvierajúc látku bavlneného trička.

Vdychovala som jeho vôňu a pocit pokoja sa miešal s naberaním odvahy.

Vedela som, že aj ja musím vyjsť s pravdou von. Mark si to zaslúži vedieť a mňa by výčitky svedomia zožrali zaživa, keby som mu to nepovedala.

„Musím sa ti s niečím priznať."

„Hm?"

„Včera," zhlboka som sa nadýchla, „som bola s kamarátom vonku. Vieš, s tým hokejistom, ktorý mi stráži sem-tam Louisa. Mali sme k sebe blízko a,"

Stále nemôžem uveriť, že sa to stalo, že som si to neuvedomila oveľa skôr. Všetko som to hádzala k tomu, že je to milý chalan. Nenapadlo mi, že by ma mal rád rád. A predsa sa tak stalo. To naozaj nemôžem byť k chalanovi len priateľská bez toho, aby sa do toho miešali úplne iné city?

„Rozprávali sme sa a on zrazu... Pobozkal ma."

„Čože?"

Cítila som, ako Mark stuhol. Zdvihla som hlavu, hľadajúc jeho medové oči, v ktorých sa rozhorel plameň a ja do neho musím kvapku priliať. Pre dôveru a úprimnosť, ktorú spolu zdieľame.

„A povedal, že by chcel byť so mnou. Vedel, že my dvaja sme si dali pauzu a asi veril, že to vyústi do rozchodu. Neviem. Skrátka sa to stalo."

Mark nepohol ani brvou. Len jeho oči prezrádzali hnev. Nie však mierený na mňa. Pohľad mal totiž zastretý ako by bol myšlienkami pri Natovi. Bola som naozaj rada, že ho nepozná osobne. Viem, čoho je Mark schopný a naozaj nechcem, aby Natovi ublížil. Vyriešila som to sama hneď na mieste. Nepotrebujem, aby si Mark značkoval teritórium ako pes.

„A ty?"

Zúril, ale držal sa na uzde. Alebo sa aspoň snažil.

Usmiala som sa a dotkla sa jeho líca, palcom nežne pohladila pokožku.

„Povedala som mu, že s ním nebudem. Je len kamarát. To teba ľúbim, Mark."

Spokojne sa usmial a oprel sa do môjho dotyku.

„Naozaj?"

Posunula som sa k nemu bližšie a objala ho okolo krku.

„Milujem ťa," zašepkala som oproti jeho perám.

„Tiež ťa milujem, Juliette."

Usmiala som sa a prekonala posledné milimetre, ktoré delili naše ústa, aby sa stretli, no on sa odtiahol.

„Takže rušíš tú tvoju pauzu?" provokačne sa zaškeril.

Zavrčala som, vzala mu tvár do dlaní a pritlačila pery k sebe. Do bozku sa zasmial, no pritiahol si ma bližšie a s rovnakou túžbou pauzu prerušil.

Hola!

Sí, stále som tu😅 Ako som už aj na instagrame spomínala, ide to síce s Anjelom pomaly, ale som odhodlaná ho dotiahnuť až do konca. Jednoducho musím!✨

Ďalšia kapitola za nami a ak ste dúfali v Nata, bude nabudúce😇 Ste radi, že sa Juliette vrátila k Markovi? Alebo ju vidíte skôr s Natom a mala by sa spamätať?🤔 Budem len rada, keď sa o svoje názory a dojmy podelíte v komentároch😄

Och a dole sú, claro, choreografie, kt. tí dvaja tancovali. Markova je prvé video aj prvé číslo. A spoločné duo je video druhé😇

Gracias, že tu stále ste, mi amors! Los amo a todos! ♥                                     *CleoDeFuego*

https://youtu.be/c7HWfFKVvb8

https://youtu.be/Psq8GW-S6Vo