Nate

„Nespal si?" podal mi ráno Leo kávu.

Neurčito som zahmkal.

Spánok sa mi vyhýbal do skorých ranných hodín, kým sa myseľ konečne stratila v sladkom náručí ticha.

„Vieš, že by si mal ísť za svojím doktorom. Pre istotu."

„Som v pohode, Leo!" odvrkol som podráždene.

Zamračene si prekrížil ruky na prsiach.

„Naozaj? Malo by ti počas liečby koleno len tak vyskočiť? A došľaka, ortéza nič? Dokazuješ si niečo alebo čo?"

„Sklapni!"

Leo nadvihol obočie a ja som rýchlo oľutoval, že som po ňom vybehol. Nebolo to voči nemu fér. Viem, že som unavený, podráždený a frustrovaný a môj kamarát si nezaslúži, aby som po ňom štekal.

Zhlboka som sa nadýchol.

„Pozri, nestalo sa nič vážne. Koleno je na mieste. Vzal som si lieky a mám aj ortézu. Všetko je v pohode. A môj doktor o tom rozhodne nemusí vedieť, inak by som si vytrpel ďalšiu prednášku a mal zakázané sa k ľadu čo i len priblížiť. A obávam sa, že by bol schopný kontaktovať aj trénera," krátko som sa zachechtal, snažiac sa odľahčiť atmosféru, ale Leo vôbec nevyzeral pobavene.

„Rob, ako myslíš." Prešiel okolo mňa.

♦ ♦ ♦

Keď som šiel na hodinu psychológie, oproti mne kráčal Ryan Pelletier, očividne mieriac priamo ku mne.

Zastavili sme na pol ceste a ja som nadvihol obočie na blondiaka, ktorý hrá za mňa v prvej päťke. Na útočníka, ktorý ma ľahko môže nahradiť a prenechať si moje miesto do konca štúdia. Vyťažiť z neho maximum. Zahviezdiť a osloviť silné tímy v NHL.

V duchu som sa nakopal do zadku.

Nemal by som takto premýšľať. Popravde, nemám s Ryanom nijaký problém, je to v pohode chalan a dobrý hokejista. Nič mi neurobil. Nie je jeho vina, že som sa zranil.

„Čau, akurát ma zastavil tréner."

Dočerta, toto neznie dobre.

„Chce s tebou hovoriť."

A obavy len narástli.

„Povedal prečo?"

Pelletier zavrtel hlavou a odvrátil odo mňa zrak.

„Možno ohľadom včerajška?"

A som v riti!

„Vďaka. Zastavím sa za ním po prednáške."

„Si naozaj v poriadku, Nate?"

Zaťal som sánku.

Zisťuje, aké má šance? Vysoké.

„Samozrejme. Prepáč, ale už musím ísť."

S ťaživým pocitom som po prednáške zaklopal na dvere kabinetu trénera Wooda. Po zabručaní známeho ďalej, som vošiel dnu a mysľou mi prebehla spomienka, keď som tu bol naposledy.

Žiadal som o možnosť využívať ľad. Nezáležalo mi kedy, ale naozaj som túžil obuť si korčule aspoň na pár dní v týždni. Tréner len ťažko skrýval nadšenie z toho, že by som sa vrátil späť do akcie. Samozrejme, chápal, že sa ešte nemôžem zúčastniť plnohodnotných tréningov a uisťoval sa, že doktor s tým plne súhlasí. Keď som prisahal, že mám dovolené ľahké korčuľovanie, rýchlo našiel voľné hodiny štadióna. Bol som naozaj rád, že to šlo tak ľahko.

Ale teraz idem na koberček.

„Vraj ste ma chceli vidieť, tréner."

Prikývol.

„Posaď sa."

S malou dušičkou som sa hodil na stoličku oproti nemu.

Tréner Wood je dobrý chlap. Skvelý tréner. Ale doriti, keď na teba začne revať, cítiš sa ešte menší ako maličký. Je jedno, že som od neho o hlavu vyšší. Som si istý, že keby Wood chcel, dokázal by ma roztrhať v zuboch.

Chvíľu na mňa len hľadel s bradou opretou o spojené ruky.

Nervózne som sa pohniezdil, čakajúc, kedy sa na mňa zosype lavína.

„Si si vedomý, že sa ku mne dostal včerajší incident."

Prikývol som. Samozrejme, že to vie.

„Na začiatku si mi povedal, že ti doktor dovolil ľahké korčuľovanie. To, čo si predvádzal na ľade, spadalo pod túto kategóriu?"

„Nie."

„Takže si bol na kontrole a doktor zhodnotil, že sa môžeš vrátiť k normálnym tréningom a aj k zápasom?"

„Nie."

Pomasíroval si koreň nosa a vzhliadol ku mne s blčiacimi očami.

„Tak čo si to, doriti, včera predvádzal, Collins?!" Tresol päsťou po stole až som nadskočil na stoličke.

„Ak nechceš viac hrať, stačí povedať! Nemusíš si kvôli tomu dolámať nohy. Tretia línia sa bez Pelletiera drží a v tej prvej mu to ide dobre. Žiaden problém. Netreba z toho robiť takú drámu."

„Nie! Ja-"

„Alebo si si potreboval dokázať, že sa dokážeš vrátiť skôr? Je to otázka tvojho zasraného ega?! Naozaj si si myslel, že odrbeš liečbu, že sa tvoje telo dokáže zázračne hojiť? Všetko to bolo len o tom? Lebo ak áno, tak ťa milerád sklamem, Collins! Poserieš to týmto štýlom tak, že na hokej sa budeš môcť tak maximálne dívať a na kariéru zabudni! Tím potrebuje hráča, čo sa udrží na nohách a nestratí hlavu!"

Zhlboka sa nadýchol.

„Pozri, chápem, že sa chceš čo najskôr vrátiť na ľad, jasné? Ale nemôžeš posúvať hranice zdravia. Bolo to škaredé zranenie a musí sa adekvátne zahojiť. Nezruinuje ti kariéru. Budeš fit dávno pred ďalšou sezónou. Ale iba ak zvládneš byť, doriti, trpezlivý. Chápeš to?"

Prikývol som.

„Fajn. A aby som nezabudol, týždeň sa štadiónu vyhneš oblúkom. Je mi u riti, či sa budeš chcieť pozrieť na zápas, analyzovať tréningy alebo ísť na svoje údajné ľahké korčuľovanie. Nevkročíš na ten pozemok!"

„Ale tréner-"

„Ak budem počuť, že si sa priblížil k ľadu, nakopem ťa priamo do kostýmu maskota do konca tvojho štúdia! A teraz už padaj na hodiny a neser ma!"

Rozčúlene som vybehol z kabinetu.

To nemôže tréner Wood myslieť vážne! Na týždeň sa mám zrieknuť korčuľovania? A kvôli čomu? Jednej somarine? Nič mi nie! Môžem úplne pokojne pokračovať. Potrebujem pokračovať, doriti!

A že otázka ega? To rozhodne! Nie som až taký naivný!

Z myšlienok ma vytrhlo pípnutie správy.

JulietteLaRue: Ahoj, počula som, čo sa stalo na včera na ľade. Si v poriadku?

Preboha!

Pichlo ma pri srdci z dvoch dôvodov.

Prvý: zaujíma sa o mňa. Chce vedieť, či som v pohode.

Druhý: prečo sa vôbec zaujíma? Je predsa s Adamsom.

Povzdychol som si a rozhodol sa správu ignorovať. Dnes naozaj nemám chuť nič riešiť. Nechcem myslieť na nič. Jediné po čom túžim je mať pokoj. Lenže s takýmito myšlienkami je to priam nemožné. Potrebujem viac. Rozptýlenie. A presne som vedel, kde ho nájdem.

♦ ♦ ♦

Večer som sa ocitol pred vysvieteným neónovým nápisom. Netušil som, či si môžem dnu nakráčať ako predtým, preto som sa radšej postavil do rady. Celkom sa to tiahlo, no len čo ma zbadali vyhadzovači, prednostne ma pustili dnu.

Zmätene som vošiel do klubu. Myslel som, že budem platiť vstupné, nie že to bude zas tak jednoduché. Ale nastal rozdiel. Dnes sa ani jeden nepohol z miesta, aby ma viedol. Caleb nevie, že som prišiel, takže ma nečaká ani žiaden stôl.

Okamžite som zamieril k baru a vypýtal si rovno dvojitého panáka.

Už to tu žilo. Ľudia pili a tancovali v intímnych farbách, rozprávali sa pri koláčikoch alebo fajčili. Či už vodnú fajku alebo niekde ďalej marihuanu. A vsadím sa, že kdesi sa fajčia aj vtáky.

Obzeral som sa okolo seba, hľadajúc dievča na rýchlovku. Žiadne city, len divoký a najmä uspokojivý sex. Najlepšie nejakú, čo túži tiež po rozptýlení.

„Nate! Aké skvelé prekvapenie!"

Otočil som sa a stretol sa s Calebovým širokým úsmevom.

„Máš dobrý klub, čo mám robiť," pokrčil som plecami. „Mimochodom, myslel som, že pri vyhadzovačoch sa platí vstupné, ale pustili ma len tak."

Caleb sa rozosmial nad nevyslovenou otázkou.

„Naozaj si myslíš, že po tom všetkom v Diamantovom jaguárovi platíš vstupné?"

Prekvapene som zažmurkal, nevediac čo povedať.

„Ale dnes si prišiel len tak sám. Deje sa niečo?" posadil sa ku mne.

Zavrtel som hlavou.

„Len je toho veľa. Hľadám rozptýlenie."

„Tak to si na správnom mieste!"

„Viem."

„Konkrétna fantázia?"

„Čo tým myslíš?" nadvihol som obočie.

U Caleba v Diamantovom jaguárovi môže táto otázka znamenať čokoľvek. Naozaj čokoľvek.

Majiteľ klubu zagestikuloval s diabolským úškrnom.

„Aká fantázia rozptýlenia. Zábava s alkoholom? Hra s kartami? Uvoľnenie s drogou? Potešenie pri tyči alebo v spálni?"

Rozosmial som sa.

„Môžem vám ešte niečo doniesť?" s úsmevom nás vyrušila barmanka.

„Ešte raz tequilu. A," otočil som sa na Caleba, či si dá so mnou.

„Dvakrát."

Barmanka prikývla a naliala nám medený alkohol.

„Sex," odpovedal som na Calebovu otázku.

„Dobrá voľba. Nejaký nápad?"

Krátko som sa zasmial.

„Nie. Čakám, kedy mi padne do oka a uvidíme."

„Naozaj sa chceš dnes snažiť?"

Nechápavo som nadvihol obočie a Caleb mávol rukou do davu.

„Prišiel si do Diamantového jaguára, Nate! Tu si slobodný, môžeš skúšať, robiť čokoľvek! Užívať si. A tiež zabudnúť. Sme tu pre teba." Dopil svoju tequilu a postavil sa.

„Poď so mnou!"

Zastavili sme pri salónoch. Pri pulte sedela krásna blondínka a keď sme sa priblížili, nasadila hollywoodsky úsmev.

„Dobrý večer! Môžem vám nejako pomôcť alebo už viete, čo chcete?"

„Ahoj, Mandy. Máme niečo voľné, však?"

„Jeff akurát skončil, takže sú voľné všetky."

„Super. Daj mi jedny kľúče."

Mandy mu podala kľúč s príveskom označujúcim číslo izby a Caleb ma začal tlačiť na poschodie.

„Karty zavedieme až toto leto," povedal akoby na ospravedlnenie, no ja som myslel na niečo úplne iné.

„Toto fakt nie je nutné! Viem si zohnať dievča, nemusíš-"

Caleb sa rozosmial a odomkol jednoduchú izbu s červenými stenami a obrovskou posteľou s tmavofialovými vankúšmi a prikrývkou. Pri posteli sa nachádzal len jeden nočný stolík, na ktorom trónili kondómy a lubrikanty. Áno, množné číslo. Ťažké závesy boli zatiahnuté, nepúšťajúc noc zvonku dovnútra, nechávajúc si svoje tajomstvo pre seba. Okrem vchodových dverí tu boli ešte jedny, do kúpeľne.

„Ja o tvojich schopnostiach nepochybujem," prevrátil Caleb oči. „Ale vyzeráš, že potrebuješ viac, ako aby ti ho vyhonila na toaletách alebo pod stolom. Chceš rozptýlenie a ver mi, tu ti ho rozhodne bude dopriate. Nechaj nás, nech sa o teba postaráme."

Nestihol som protestovať, ujsť, vlastne nijako reagovať, keď mi zabuchol dvere pred nosom a ten idiot ešte aj zamkol!

Frustrovane som si sadol na posteľ a vložil si hlavu do dlaní. Už druhýkrát v tento deň narážka na moje ego. Naozaj si chcem niečo dokazovať?

Dvere sa čoskoro odomkli a dnu vkĺzli dve dievčatá.

Otvoril som a zase zatvoril ústa ako ryba. Boli šialene sexy.

Prvá vysoká s havraními dlhými vlasmi, olivovou pokožkou a výstavným zadkom. Naozaj naozaj výstavným zadkom, na ktorý sa lepila krátka sukňa ako druhá koža.

Druhá bola nižšia, roztomilá s veľkými modrými očami a čokoládovými kučeravými dlhými vlasmi. Nemôžem asi úplne povedať, že jej psia obopínal top, lebo to bola prakticky podprsenka. Podprsenka, od ktorej sa nedalo odtrhnúť zrak. Priam jej prsia ponúkala, dočerta.

Čiernovláska sa široko usmiala.

„Ty si Nate, však?"

Nemo som prikývol.

Dievčatá si vymenili pohľady a prisadli si ku mne. Nevedel som, na ktorú stranu sa otočiť skôr, čo mám vôbec urobiť alebo povedať. Síce nemám nudný sexuálny život, ale nikdy som nebol s dvomi dievčatami naraz. Zachichotali sa.

„Ale nehovor nám, že si to ešte nerobil."

„Nie! Teda áno! Vlastne nie... takto."

Čiernovláska mi položila ruku na stehno, nie ďaleko od môjho rozkroku.

„Pokoj! O nič nejde, len sa zabavíme. Samozrejme, iba ak chceš."

„Ja? A čo vy?"

„Bože, ty si sladký," objala ma tá nižšia zozadu okolo krku.

Čiernovláska sa usmiala.

„My by sme sa rady zahrali. Som Lacey a toto je Kayla."

Pohladkala ma po líci a tmavými očami skĺzla nižšie.

„Vraj je toho na teba veľa. Možno nedokážeme vyriešiť tvoje problémy, ale vieme ti pomôcť zabudnúť. Aspoň na moment. Aspoň na chvíľu spolu zastavíme myšlienky, čo ty na to? Spríjemníme si noc?

„Okej," vydýchol som.

Nervozitu postupne nahradzovala zvedavosť a vzrušenie.

Lacey sa rozosmiala a posadila do môjho lona. Tvár mi vzala do dlaní a s láskavým úsmevom sa sklonila, spojac naše pery v jedny. Pohybovala nimi pomaly a nežne ako by ma len hladkala. Pri tom sa pohupovala v bokoch, škárliac ma cez nohavice.

Len čo sme sa od seba odtrhli, otočila mi hlavu Kayla a dožadovala sa rovnakej pozornosti. No na rozdiel od Lacey bola netrpezlivejšia a skoro okamžite mi vkĺzla jazykom do úst, zatiaľ čo jej kamarátka pracovala s mojím opaskom.

Netrvalo dlho, kým ma dievčatá nedočkavo vyzliekli, spokojne hmkajúc, keď sa prstami dotýkali tela pod látkou. Hladili ma a bozkávali na každom kúsku pokožky, ktorá sa dostala do ich blízkosti. Zasypávali ma pozornosťou a neprestali ani, keď sa jedna zbavovala oblečenia. Cítil som sa ako kráľ.

Ležiac v Kaylinom lone, som si užíval Laceyine plné pery na mojom vtákovi. Skúsenými pohybmi jazyka, krúžila okolo mňa, nadšene si berúc centimeter po centimetri do úst.

„Čo potrebuješ, Nate?" zašepkala Kayla. „Mám Lacey posúriť? Chceš, aby sme sa podelili? Alebo si chceš jednu z nás vziať? Prípadne obe?"

Hrala sa mi s vlasmi, zatiaľ čo ja som sa strácal vo vlnách rozkoše, ktorú mi spôsoboval jazyk Lacey. Chvíľu mi teda trvalo, kým som dokázal sformulovať slová.

„Chcem, aby... sme si to užili... všetci traja."

„Ach, zlatko, ani si nevieš predstaviť, ako veľmi si to užívame už teraz."

„Viac. Všetci," zasyčal som, keď sa Lacey našla rytmus. Vyvrátil som hlavu a Kayla prehltla môj ston.

„Chceš sa nám odvďačiť?"

„Áno!"

„Ako?"

„Akokoľvek!"

„Si odvážny, keď takto naslepo strieľaš."

Vyklonil som boky a ston z Laceyinho hrdla pošteklil môj penis. Bože, áno!

„Prosím!"

Kayla sa hriešne zasmiala a naklonila sa ponad mňa, jemne potiahnuc kamarátku za havranie vlasy. Lacey na protest zaskučala a pozrela do modrých očí.

„Nate by ti rád poďakoval."

„To ja by som mala byť vďačná za taký dokonalý penis v mojich ústach."

Chrapľavo som sa zasmial a Kayla prešla po Laceyiných perách.

„Musíš sa vedieť deliť."

Čiernovláska našpúlila pery, no prenechala miesto Kayle.

„Snáď ti budem môcť dať niečo podobne dobré," usmial som sa.

Úsmev mi opätovala a rozkročila sa nad mojou hlavou. Chytil som ju za stehná a pomohol jej klesnú nižšie. Rukami mi prechádzala od podbruška, cez brucho, hruď až po ramená. Uškrnul som sa a počkal, kým sa pokochá a usadí. Vzápätí som ju stiahol ešte o kúsok nižšie, aby som sa mohla stretnúť s mojím jazykom. Zavzdychala a prehla sa v chrbte. Spokojne som sa usmial a nadšene som hltal všetko, čo mi ponúkala.

Kdesi v pozadí som zacítil Kaylu. Rýchlo sa votrela do popredia, keď prešla rukou po mojej dĺžke. Tep sa mi zrýchlil, uvedomujúc, čo sa deje. Zaskučal som naproti Lacey, keď Kayla nasadla.

Bolo to šialené. Sexy. Oslobodzujúce. Úžasné!

Izbu napĺňali vzdychy a pleskot narážajúcej pokožky. Napätie sa stupňovalo a ja som vedel, že nechýba veľa k tomu, aby sme explodovali. No bol som odhodlaný vydržať, kým sa nespravia prvé.

Lacey sa dychčiac krútila nado mnou, nechty mi zarývajúc do ramien čoraz hlbšie. Kayline pohyby sa stali rýchle a hektické. Hnala sa za svojím uspokojením a ťahala ma za ním so sebou. Spoločne sme sa blížili k svojmu vrcholu.

Prvá sa po vlne zviezla Kayla so zalapaním po dychu. Sekundu na to ju nasledovala s krikom Lacey. Už som dlhšie nevydržal ani keby som chcel a nasledoval dievčatá v orgazme.

Pomaly sme sa vracali do reality. Zo zaskučaním sa dievčatá hodili na posteľ vedľa mňa. Kayla, ktorá bola bližšie pri nočnom stolíku sa načiahla po krabicu vreckoviek.

„To bolo-" začal som stále otreštený po skvelom orgazme.

„Áno."

„Bude ti vadiť, keď ešte chvíľu budeme ležať a do sprchy skočíme neskôr. Nohy by ma asi neudržali."

„Súhlas."