Nate

Ráno som mal chuť zavraždiť seba, Caleba aj TJa. Hlava mi brnela, suché oči svrbeli a...

Rýchlo som sa vymotal z perín a vrazil rovno do kúpeľne, dáviac vnútornosti do záchoda.

Dočerta!

Keď sa už žalúdok prestal sťahovať a zdvíhať, ako zbitý pes som vošiel do sprchy a pustil na seba ľadovú vodu, dúfajúc, že ma to preberie a dá dokopy. Zaskučal som, opierajúc si hlavu o studené kachličky a nechal prúd vody, aby stekal po nahom tele.

Doriti, ani si nepamätám, kedy naposledy som sa cítil takto mizerne po párty. Môžem sa pýšiť, že patrím medzi šťastlivcov, čo nepoznajú opicu a na ďalší deň som možno trochu ochrápaný, ale inak úplne fit. Koľko som toho včera vypil?

Uvedomenie sa mnou prehnalo ako lavína. Trávové koláčiky!

Len čo som vyšiel zo sprchy, privítal ma veselý a príliš hlučný Leov hlas.

„Myslel som, že vstaneš až na večer."

Zavrčal som, ignorujúc Leovu poznámku a dotackal sa do kuchyne. Vytiahol som z poličky lieky proti bolesti a našiel aj čistý pohár a hrnček. Bože, potrebujem kávu!

„Objednám pizzu?"

Prikývol som a hodil sa na gauč hrnček s kofeínom na stole. Dnes rozhodne nevarím. Ani ma nehne!

Dočerta, bolo mi úplne na hovno. Je mi jasné, že za to môže tráva, pretože z alkoholu som mal opicu dokopy asi trikrát a s ňou aj okno. Ale to bolo veľa, veľa alkoholu. Doteraz ma vedia niekedy mátať dohady, čo som vtedy robil, keď si nepamätám niekoľko hodín z tých večerov.

Zavrel som oči a oprel si hlavu o gauč. Naozaj som dúfal, že kofeín podporí tabletku proti bolesti a aspoň ten tlak ustúpi. Bože a ako sa teším na pizzu!

„Kde si včera bol, keď si sa takto strieskal?" prehodil Leo zvedavo.

Samozrejme, že chcel vedieť všetko, aby si jeho služby mohol vyskúšať na vlastnej koži. A že Calebov klub je presne podľa jeho gusta.

„Diamantový jaguár? Hej, tak sa myslím volá ten klub. Pozval ma tam majiteľ."

„Ty poznáš majiteľov klubov?" nadvihol obočie.

Zasmial som sa.

„Len jedného. Calebovej frajerke som chytil psa tesne predtým, ako ho mohlo zraziť auto, no a Caleb ma pozval do klubu. Vtedy som ešte netušil, že je jeho."

„Ty máš ale kontakty! Dúfam, že ich aj využiješ."

„Pozval ma opäť v piatok, tak sa pridaj. Vezmi aj Aarona," mykol som plecami.

Síce si Leovho priateľa naozaj neviem predstaviť na takom mieste, ale prečo nie? Veľmi ho nepoznám a Leo tvrdí, že rozhodne nie je taký hanblivý, ako sa zdá.

„Vážne? No nech je ten Caleb hocikto, už teraz sa mi páči!"

Zachechtal som sa a vzápätí zaskučal.

„Uži si smrteľný život, anjel," drgol do mňa a ešte zlomyseľne zvýšil hlas.

„Choď do riti!" precedil som a zahnal sa vankúšom.

♦ ♦ ♦

Dobrá správa, bolesť ustúpila. Ale celý deň som bol akosi mimo. A to sa odrazilo aj na mojich hráčskych schopnostiach.

Sedel som u Milesa na intráku na gauči, oči prilepené na obrazovke, v rukách držiac joysticky. Miles ma nechával ďaleko za sebou. Prsty ma boleli, ale odmietol som povoliť. Dočerta, nemôžem byť až taký mizerný! Istotne som vybral zlé auto. Samozrejme, Miles tú hru drtí dni a noci a presne vie, ktoré je správna voľba.

„Snažíš sa vôbec, Nate?" prehodil nenútene.

„Sklapni!" precedil som, nakláňajúc sa do zákruty akoby to malo pomôcť.

Posledné kolo.

Podarilo sa mi dostať na tretie miesto. V duchu som povzbudzoval svojho pretekára. Ešte môžem Milesa predbehnúť. Vrazilo do mňa iné auto a vyhodilo ma mimo cestu. Zanadával som.

Do cieľa som dorazil štvrtý.

„Wohooo!" zasmial sa Miles so zdvihnutou rukou vo vzduchu.

„Podvádzaš!" obvinil som ho okamžite.

„Ver si čomu chceš, porazený."

„Neviem, ako to robíš, ale dočerta, nie je to fér!"

„Rozčuľuješ sa ako decko!"

Zahnal som po jeho nohe, no on rýchlo zdvihol koleno a moja ruka trafila maximálne vzduch. Rozosmial sa.

„Odveta?"

„Daj tam NHL-ku. Toto už s tebou nehrám!"

„Ty si ale trúfaš po tak mizernom výkone. Mám dojem, že by si prehral aj v The Sims."

„V The Sims sa nedá prehrať!"

„Dá. Zomrie ti simík."

„Vtedy prehráš, hej?"

„No a že!"

Kate nechala jedného toho simíka zomrieť. Vážne. Sadisticky sa dívala, aký je postupne zúfalý po jedle, hygiene a spoločnosti. Vtedy som začal tak trochu pochybovať, či moja mladšia sestra nie je psychopatka.

Prevrátil som oči a načiahol sa po čipsy, kým Miles vymieňal hru.

„Hej, chcel som sa opýtať, čo je zač ten Mark Adams?"

„Chceš trávu?"

„Zbláznil si sa? Nie!"

Som rád, že už odznela, ďakujem pekne.

„Takže ti naozaj pomotala hlavu jeho frajerka, čo?" uškrnul sa.

Prevrátil som oči a rozhodol sa nepovedať úplnú pravdu.

„Nie, len sa často stretávame. Louis, ten chlapec, čo s nami hral hokej, je jej brat. Bavili sme sa a hovorila aj o Markovi. Prišiel mi ako normálny chalan, nie díler. A už vôbec nechápem, prečo by si ty mal byť z neho zosraný."

Miles si vošiel rukou do vlasov.

„Pozri, možno ju len od toho chce držať ďalej, čo ja viem. S ňou som sa nikdy nestretol. Obchody vybavuje so svojimi ľuďmi. Vždy je s ním minimálne jedna osoba ako ochranka alebo čo. Medzi nami, skoro som sa posral pri prvom stretnutí. Chápeš, človek si ide kúpiť zopár gramov a čaká na neho skupina mafiánov? Naozaj, je to divný chalan."

Zasmial som sa.

„Ešte mi povedz, že mal zbraň a jeho gorily boli v oblekoch."

Miles prevrátil oči.

„To nie. Vravím ti, keď si jeho klient a nemieniš robiť problémy, všetko ide ľahko. Ale on pôsobí tak nebezpečne. Nepriateľsky. Máš pred ním istý rešpekt, hoci ani poriadne nevieš, kto to je. Akože ho fakt nechceš nasrať. Najmä, keď jeho ľudia aj on sám sú pripravení pripomenúť ti, že nič nie je zadarmo. Navyše, počul som reči, že keď sa mu niekto nepáčil, dopadol strašne. Bože, nie, Collins, nezabil ich! Teda, čo viem. Ale skončili v nemocnici. Riadne dopití a s polámanými kosťami. Spomínal som ti, že skončil v base, však? Tak to preto, lebo do krvi zmlátil jedného svojho dlžníka a nachytala ho hliadka. Niekto však zaplatil jeho kauciu. Možno jeho nevlastný otec, vraj je to zazobaný právnik."

Naozaj by Juliette chodila s násilníkom? Nemôže ublížiť aj jej? Neubližuje jej? Nie, to asi nie. Nevšimol som si, že by mala modriny. Síce tie môže mať skryté, aby ich nebolo vidno. Ale zas aj keď o ňom hovorí, ani trochu sa netvári zdesene. Nevyhýba sa téme o ňom. Naopak hovorí o ňom ako dokonalom partnerovi. Čosi mi tu smrdí.

Zavrtel som hlavou a pobavene podpichol kamaráta.

„Vieš o tom, že je tanečník a ty hokejista, však?"

„Sklapni! Stojím si za tým, že keby tanečníci chceli, dokázali by ovládnuť svet."

Vyprskol som do smiechu.

„Prečo práve tanečníci?"

„Vieš, ako sa hýbu? Plus, zvládajú choreografie v skupinách. Predstav si, keby sa naozaj rozhodli zaútočiť! Kamoš, nemali by sme šancu!"

„Okej, ale však aj my hráme v tíme."

„Vieš si predstaviť spoluprácu so všetkými hokejistami na svete?"

„To by bola bomba!"

„Tomu ver!"

♦ ♦ ♦

Vzal som vôdzky a zamieril ku kotercom hotela. Privítal ma brechot z viacerých strán. Otvoril som dvierka dramatickej kráľovnej huskyho Skyi, milého labradora Rovera, zlatej boxerky Daisy a hrdej dogy Lokiho. Väčšie psy brávam ja, pretože Ellie sa bojí, že keby sa rozbehli, neudržala by ich, a tak zväčša venčí menšie plemená. Keď nie je v hoteli a v útulku žiadny jazvečík alebo francúzsky buldoček, bráva psy po jednom.

Nadšene vrteli chvostami, hmýrili sa okolo seba a ja som mal čo robiť, aby sa mi podarilo vôdzky vymotať. Len čo sme vyšli von, Skya a Loki sa chopili velenia, zatiaľ čo Daisy s Roverom sa držali pri mojej nohe. Týchto štyroch máme v hoteli skoro týždeň a dobre sa mi s nimi chodí.

Psy nechávame vybehať sa aj von z kotercov na dvore, kde aj vidíme, ako na seba reagujú a ktorých môžeme spolu vziať na prechádzku bez toho, aby sa navzájom pozabíjali. A títo dvaja sú fajn svorka. Neštekajú po sebe, nezmyslia si uprostred cesty, že prechádzka skončila, nereagujú na ostatné psy či chodcov. Síce Skya a Loki radi ťahajú, ale nemusím za nimi bežať.

Stáli sme pre Daisyinu potrebu. Rover si spokojne sadol, Skya na mňa hľadela s vyplazeným jazykom a Loki sa pokúšal donútiť nás kráčať ďalej. Pevnejšie som zovrel jeho a Skyinu vôdzku, keď som upratoval po Daisy.

Boli sme asi v polovici cesty, keď sa oproti nám ozval brechot a čiernobiely pes ťahal svoju majiteľku a s ňou aj jej kamarátku smerom k nám. Široko som sa usmial, keď sa Barney predral cez svorku ku mne, nadšene mi oblizujú ruku.

„Ahoj, kamarát!" poškrabkal som ho za ušami.

„Barney! Dosť, nechaj ho!" ťahala ho Juliette od svorky, ktorá bernského salašníckeho psa obkľúčila a zvedavo oňuchávala.

Barney sa otočil a drgol ňufákom do Skye. Zaštekala a odskočila. No vzápätí aj ona drgla do neho. Psy sa motali okolo seba a ja som sa všemožne snažil, aby sa mi nezamotali. Márne. Bol som uprostred ako slnko, okolo ktorého obiehajú planéty, avšak okolo mňa boli psy. A ich dráhy sa prelínali tak, že keby to planéty boli, čoskoro by nastala explózia.

„Barney, ku mne!" zavelila Juliette pevne a jej pes sa otočil od nových kamarátov, postaviac sa k majiteľkinmu boku. Schmatla ho za obojok a ospravedlňujúco na mňa pozrela.

„Prepáč mi to."

„To nič," zasmial som sa a motal sa z vôdzkami, snažiac sa zabrániť Skyi, aby pokúšala Barneyho. Lokimu, aby sa rozbehol za ňufákom. Rover bol nadšený z pozornosti a chcel ju mať všetku len pre seba. A chúďa Daisy sa votrela medzi moje nohy, akoby sa schovávala.

„Ukáž, pomôžem ti," ponúkla sa Juliettina kamarátka, Audrey, myslím.

„Vďaka."

Vzala mi vôdzky Rovera a Daisy, zatiaľ, čo ja som pripomenul Lokimu, kde sme a že stále stojíme. Cmukol som na Skyu, aby som odlákal jej pozornosť od Barneyho a pritiahol ju k svojmu boku. Audrey mi potom do druhej ruky podala rozmotanú Daisy a Rovera.

„Čo robíte s Barneym v Toronte? Myslel som, že po jednom úteku mu toto mesto zakážeš," vzhliadol som k Juliette.

Rozosmiala som sa. Moje srdce poskočilo. Prečo princezná chodí s Bowserom? Naozaj, prečo? Čo na ňom vidí? Čo má on a nemôže jej nikto iný ponúknuť? Čím jej tak poplietol hlavu?

„Aj by som, ver mi, ale boli sme u veterinára."

Zarazil som sa.

„Je v poriadku?" pozrel som rýchlo na Barneyho.

„Áno, iba očkovanie. Veterinár ho podplatil dobrotami, tak držal," poškrabkala psa.

„A ty venčíš, hádam, z roboty. Alebo sa mýlim a dopratal si do vášho bytu túto svorku a Leo ťa nezabil?"

Rozosmial som sa.

„Kiežby! Toto sú ale naši hostia z hotela. Loki, Skya, Rover a Daisy."

„Och, myslela som, že pracuješ v útulku."

„Ono je to hotel aj útulok v jednom."

Juliette otvorila ústa do známeho aha.

„A ja že si jedného budem môcť vziať domov," našpúlila pery Audrey.

„Zastav sa, niekoľkí u nás stále čakajú na svoj domov a poviem ti, všetko sú to úžasné psy," obrátil som pozornosť na dievča, ktoré sa maznalo s Daisy.

Audrey našpúlila pery.

„Asi presvedčím spolubývajúcu, aby sme pohľadali pod nájom. Na intráku mi hava nedovolia a nechcem také zlatíčko pašovať."

„Zvoľ si dobrú spolubývajúcu," odfrkol som, na čo sa Juliette nahlas rozosmiala. Veľavravne som na ňu žmurkol.

„Alebo spolubývajúceho," žmurkla Audrey a postavila sa.

„Rada som ťa videla, Nate, ale musíme už ísť," zamávala mi Juliette, keď prešla s Barneym okolo.

Otočil som sa za nimi.

„Aj aj vás," povedal som úprimne.

Usmiala sa a moje srdce sa roztrepotalo ako vták. No tak Peach, otvor zaslepené oči zlatom, do ktorého ťa uväznil Bowser. Mario môže byť bližšie, ako si myslíš.

Hola!

S touto kapitolou to vyzeralo všelijako. Myslela som, že publikovanie budem musieť posunúť, ale oslava je neskôr a GabriellBlake ma nerozbila úplne. Plus jej presvedčovacie schopnosti sú silné, takže kapitola je včas😄

Muchas gracias por todo, mi amors! ♥                                         *CleoDeFuego*