14# pád-Ilegálne nie je vždy zlé

Nate

Vyhadzovač ma viedol okolo účinkujúcich po schodíkoch na otvorené vyvýšené podlažie, z ktorého bol výhľad na dianie pod sebou – či už na tanečný parket alebo na tanečníkov a striptérov.

„Počkaj tu. Šéf o chvíľku príde," zamrmlal vyhadzovať.

Šéf?!

Asi som si mal vyhľadať, kam konkrétne idem. Čo to je? Strip klub? Alebo sex klub? Je sex klub v Kanade vôbec legálny? Nikdy som v sex klube nebol, ale toto miesto vyzerá, že má istú prestíž, tak je asi všetko v súlade so zákonom? A možno tu ani neprevádzkujú sex služby, teda myslím, spoločnosť na noc. Skrátka strip klub a tanečný klub? Asi to bude ono.

Zavrtel som hlavou.

Poobzeral som sa okolo seba. Tu na poschodí boli len traja ľudia vzadu. Popíjali pivo a ticho sa o niečom rozprávali. Rýchlo som sa od nich odvrátil a radšej pozrel pod seba. Ľudia tancovali na parkete, pili pri bare a hádzali bankovky striptérovi, ktorý bol práve na pódiu a svoje telo pomaly odhaľoval kúsok po kúsku do rytmu hudby.


„Tak si prišiel!" ozvalo sa za mnou.

Otočil som hlavu a spoznal vo fialovom svetle Caleba. V rukách držal dva poháriky s medeným alkoholom a okolo jednej jeho paže malo ovinutú ruku nádherné dievča s olivovou pokožkou a dlhými čiernymi vlasmi. Vo voľnej ruke držala svoj vlastný čierny drink s limetkou.

„Miláčik, to je ten hrdina, o ktorom som ti vravel. Ten, ktorý zachránil tú tvoju prerastenú krysu," kývol na mňa hlavou.

Široko sa usmiala a podala mi ruku. Vstal som a len, čo sa naše ruky stretli, jej pery mi vtisli bozk na obe líca.

„Rada ťa spoznávam, Nate! Som Jasmine. Ďakujem, že si zachránil Ferrera. Caleb je naozaj mizerný! Som zvedavá, ako bude dávať pozor na deti, ak raz nejaké budeme mať," precedila, otočiac sa na svojho chalana.

Caleb sa uškrnul.

„Naše deti budem milovať. Tú krysu nenávidím."

„Ale huš!" odbila ho mávnutím ruky a sadla si k stolu.

Caleb predo mňa položil pohárik.

„Jack? Hádal som."

Prikývol som.

„Tak na príjemné stretnutie!" zdvihol pohárik a všetci traja sme si štrngli.

„Zaujímavé miesto," prehodil som.

„Však? Kamoš, tu nájdeš slobodu a zábavu. Žiadne predsudky, žiadne čiernobiele videnie! Len choď a bav sa! Spoznávaj nových ľudí. Vyskúšaj to, čo sa bojíš tam vonku. Teda, pokiaľ nemieniš obťažovať našich zamestnancov."

Zamračil som sa. Prečo by som, preboha, obťažoval zamestnancov? Caleb pokrčil plecami.

„Niekedy to človek preženie. Mám svojich zamestnancov rád a nie znamená nie. Žiaľ, niekedy to musíme do ľudí vtĺknuť," odvetila Jasmine.

„Som tanečníčka a niekedy vystupujem aj ako striptérka. Ale niektorí ľudia skrátka nevedia pochopiť, že sa úplne nevyzlečiem alebo im poviem nie na súkromnú show."

„Asi pred troma mesiacmi jeden kretén vybehol na pódium, keď vystupovala. Nate, nie som násilník, ale doriti, naozaj chýbalo málo, aby som toho bastarda zabil."

„Preboha!" vyvalil som oči.

„Neublížil ti?"

Jasmine sa usmiala a zavrtela hlavou.

„Som v poriadku. Ochranka ho zhabala skôr, ako sa ma mohol dotknúť. To je, žiaľ, riziko povolania. Nestáva sa to tu bežne a keď si všimneš, sú tu ochrankári, takže ľudia sa nemajú čoho báť."

„O svojich ľudí sa starám," žmurkol Caleb a odpil si.

„Mimochodom, na súkromnú párty odporúčam Lilly, je najlepšia. Alebo Alejandra! Na účet podniku."

„Súkromnú párty?" zvraštil som obočie.

„Jasné. Za salónmi sú schody na poschodie. Však oni ťa už potom zavedú. Len povedz, že to máš odo mňa grátis a ja sa s nimi neskôr vyrovnám."

Takže je to aj sex klub! A Caleb mi na účet podniku ponúka sex. Toto som od dnešnej noci naozaj nečakal!

„Ďakujem, ale to nie nutné," rozpačito som sa zasmial, snažiac sa ho nijako neuraziť.

„Tu sa nemusíš hanbiť, Nate! Nie je nič zlé na tom mať túžby. A tu sa ich snažíme naplniť. Navyše, ak sa bojíš, že by sa o tom dozvedeli tvoji známi, môžem ťa uistiť, že čo sa stane v Diamantovom jaguárovi, to v ňom aj zostane."

„Čože? Nie, ja-" koktajúc som hľadal slová.

„Zlatko, nie každý ti na počkanie vyklope, aké má túžby a čo chce, keď mu zamávaš kosťou pred nosom," položila Jasmine ruku na plece svojmu priateľovi a venovala mi láskavý úsmev.

„Samozrejme. Prepáč, Nate." Cinkla mu notifikácia na mobile. Očami prebehol správu a povzdychol si.

„Musím ťa opustiť, toto nepočká. Ale ešte sa dnes uvidíme, dobre?" usmial sa a už utekal dolu schodmi.

„Tiež budem musieť ísť tancovať. Verím, že sa u nás zabavíš," žmurkla na mňa Jasmine a na rozdiel od Caleba, ona vykročila pomaly s hlavou zdvihnutou ako levica.

Kopol som do seba jacka a pýtal sa sám seba, už ani neviem po koľký krát, kde som sa to vlastne ocitol.



♦ ♦ ♦

Túto otázku som prestal riešiť pomerne rýchlo. Bola tu zábava a tiež som si užil svoju prvú strip show. No čo? Bol som zvedavý a našťastie som mal aj nižšie bankovky. Bola tak neskutočne sexy a ako sa len hýbala... Jej boky sa vlnili, že som takmer dostal infarkt, keď si ma vybrala za svoju „obeť" a sadla si mi do lona.

„Môžeš sa ma dotknúť, krásavec," naklonila sa ku mne so sebavedomým úsmevom.

Telom mi prebehla horúčava a naozaj som nedokázal udržať ruky, aby neprešli po jej stehnách. Zaklonila hlavu a prehla chrbát. Ladne sa zdvihla, dlhými nechtami mi poškrabkala sánku a vrátila sa na pódium.

Keď so žmurknutím opustila pódium, postavil som sa, aby som našiel toalety. Nie kvôli tomu, že by mi boli tesné nohavice. Keby som túžil po takomto uvoľnení, skúsim šťastie na parkete a niekoho si nájdem. A možno to aj spravím.



Keď som sa vracal, oproti mne kráčala skupina uchichotaných dievčat. Nestihol som ich zrátať, no zaberali celú šírku chodbu. Bože, naozaj nepochopím, prečo dievčatá musia chodiť na toaletu v skupinách. A to mám tri sestry. Čo sa tam robia? Držia si toaletný papier alebo čo?

Ako som sa predieral chichotom, vrazil som do dverí, ktoré sa pod mojou váhou otvorili. Prižmúril som oči pred jasným bielym svetlom, snažiac sa nadobudnúť stratenú rovnováhu.

„Doriti! Doriti! Doriti!"

Uvedomil som si, že som sa ocitol priamo v kuchyni. Všimol som si, že okrem drinkov sa dá tu objednať aj niečo na jedenie, ale veľmi som nevenoval ponuke pozornosť. Dvaja kuchári sa skláňali nad svojou prácou. Jeden chystal bohatú misiu chuťoviek a druhý hromžil nad cestom.

„Kurva, Steve, nemôžeš mi prísť pomôcť? Naozaj nestíham!"

„Zbláznil si sa? Chceš, aby sa to pripieklo a budeme vyhadzovať? Caleb nás zabije, ak budeme plytvať! Navyše, ty si v tom expert."

„Maslo mám nachystané, ty hovädo!"

Zvedavo som pristúpil ku kuchárovi, ktorý nestíhal.

„Čo pečieš?" opýtal som sa.

Šokovane ku mne zdvihol čokoládové oči.

„Zákazníci tu nemajú, čo hľadať! Von! Ak mešká objednávka, vydrž, doriti, tých päť desať minút a-"

„Viem, piecť. Môžem ti pomôcť," skočil som mu do reči.

Zamračil sa a premeral si ma nedôverčivým pohľadom.

„Chlape, ber ho! Už dosť prúser, že na stoloch nie sú žiadne koláčiky, lebo ty si meškal! Chceš to dobehnúť?" zavrčal cez plece Steve.

„Fajn," zamrmlal kuchár rezignovane.

„Tam sú zástery!"

Prešiel som k umývadlu a odtrhol jednorazovú zásteru, rýchlo ju viažuc okolo bokov. Stručne mi vysvetlil, že sa dnes robia len dva druhy pre aj tak už časový sklz – perník a čokoládové sušienky. Tristo kusov z každého.

„Nezabudni toto maslo, jasné?"

Prikývol som a dali sme sa do roboty. Jeho podozrievavý pohľad ma prenasledoval dobrú polhodinu, ale držal som sa, aby som mu nič neodsekol a venoval sa len cestu.

Práca mi šla od ruky. Predsa len tieto koláče viem piecť od svojich desiatich rokov. V živote som nevidel, že by sa síce v klube podávali, ale prečo nie? Ľudia sa aspoň trochu spamätajú z toho množstva alkoholu, čo do seba vlejú.


Atmosféra sa uvoľnila, keď som vytiahol prvý plech perníka.

Nemenovaný kuchár a Steve mi nakukli cez rameno.

„TJ, tohto nám poslala samotná šťastena!"

Rozosmial sa, tľapkajúc ma po ramene.

„Vďaka tebe ma Caleb nevyrazí! Som TJ," podal mi ruku.

„Nate."

Pečenie nám šlo rýchlejšie, keď sa nad nami nevznášalo to nepríjemné podozrievavé napätie. Steve dokončil misy a z baru potiahol fľašu tequily. Veľmi nám nepomáhal, ale aspoň nálada bola veselšia. Jediné, čo mi hlava nebrala, bolo, že sme neochutnávali. Vôbec! TJ ma rýchlo odbil a uistil, že je všetko v poriadku a sami môžeme ochutnať až keď dorobíme. Rodičia by ma zabili, keby som im to povedal. Vždy musí kuchár ochutnávať. Vždy! Nikdy nevie, čo sa môže stať, či niečo nechýba alebo je niečoho naopak veľa.



Konečne bolo hotovo a Steve nám naložil na zvlášť tanier. Atmosféra sa niesla v príjemnom duchu a ja som sa úplne uvoľnil. Steve rozprával akúsi stupídnu príhodu, no bola extrémne vtipná. TJ ma potľapkal po pleci.

„Ešte raz vďaka, Nate! Zachránil si mi krk."

„Stále nechápem, čo je to za sprostosť neochutnávať. Máš šťastie, že sú dobré! Naši by ma zabili, ak by som doma zákazníkovi ponúkol niečo, čo som uvaril alebo upiekol a neochutnal to," vyhlásil som, no TJ pozrel na mňa ako na idiota.

„Keby som mal ochutnávať každú várku, bol by som brutálne zhúlený. Videl si to množstvo."

„V tom je tráva?!" pozrel som na skoro prázdny tanier, čo sme zjedli a rozosmial sa.

Akosi mi to však bolo jedno. Vedel som, že niektorí trávu nielen fajčia, ale z nej aj pečú. Na strednej som raz mal na párty s chalanmi joint, ale v živote som trávu nejedol. No videl som to vo filmoch.

„Ty si o tom nevedel?" vyprskol Steve do smiechu.

„Doriti, Nate!" smial sa aj TJ.

„Hej, TJ, čo ti tak trvalo pečenie?" vošiel do kuchyne Caleb.

Zamával som mu. Prekvapene na mňa pozrel a potom na svojich kuchárov.

„Trochu sklz, šéfko, ale mal som dobrého pomocníka," uškrnul sa TJ a objal ma okolo pliec. Zachechtal som sa a oprel sa oňho.

Caleb pobavene nadvihol obočie.

„Nate je mojím hosťom."

TJ stuhol.

„No doriti!" vymotal sa z objatia a zdvihol ruky na obranu.

„To som naozaj nevedel! On sem proste vošiel a ponúkol sa, že mi pomôže, lebo som nestíhal."

Caleb na mňa pozrel.

„Hľadal som ťa. Prečo si mu pomáhal?"

„Ľudia si musia pomáhať," mykol som plecami.

„A keď viem, pomôžem. Pohoda, mám prax. Naši vlastnia reštauráciu. Navyše, sám si vravel, že tu môže byť človek slobodný a skúšať, čo chce."

Vyprskol som do rehotu a zavrtel sám nad sebou hlavou.

„Ale nečakal som, že budem piecť trávové koláčiky! Bože, ani som nikdy nebol zhúlený! Teda takto, myslím," vyletelo zo mňa priznanie.

Caleb sa uškrnul.

„Tak poď do raja a neseď v kuchyni," kývol mi.

Postavil som sa, tľapol si s ostatnými na rozlúčku.



Caleb ma posadil k baru a niečo objednal. Cez hudbu som však nepočul čo. Dúfam, že už ale nie koláčiky. Zjedol som toho celý tanier.

„Zase raz som len tvojím dlžníkom, Nate! Zachránil si psa mojej priateľky a teraz aj zmenu jedného zo zamestnancov. Dopyt bol dnes veľký. Nepamätám si, že by som uzavrel dohodu s diablom, ktorý by mi poslal pomocníka, aby mi zachraňoval zadok."

So smiechom som mávol rukou.

„To nestojí za reč!"

Naklonil som sa k nemu. Preboha, ako môže byť hlava zároveň tak ťažká a zároveň tak ľahká? To je šialené! Krátko som sa zasmial, keď sa mi paže na bare podlomili.

„Len naozaj, naozaj dúfam, že zajtra nebude žiadna kontrola. To by ma úplne zruinovalo. Ako totálne! Moja kariéra zrazu len puf! A všetko je preč. A ja naozaj nechcem byť kuchár. Chápeš, baví ma varenie a všetko, ale to je sen Rachel, nie môj," bľabotal som s úsmevom.

Nemohol som si pomôcť. Scéna, ako ma Derek s Woodom naháňajú s hokejkou, mi prišla nesmierne vtipná.

„O čom to hovoríš?"

„Kontrola na drogy. Vždy sa zjaví nečakane. Ale tuším bola nedávno, takže by to malo byť v pohode."

„Čo máš ty s kontrolou na drogy?"

„Hrám hokej za univerzitu."

Caleb zapískal.

„Takže tu so mnou sedí práve rastúca hokejová hviezda?"

„Rozhodne," rozosmial som sa.

„Príď aj nabudúce! Najlepšie v piatok, čo ty na to? Pokojne zober so sebou aj svojich priateľov a zabavte sa. Dostanete sa sem rovnako ako dnes, takže žiaden problém."

„Vďaka."



Hola!

Nate nám už trošku aj nevedomky vyvádza. Škoda, že ho Juliette nevidela. Myslíte, že by takto u nej zabodoval?🤔 A čo vy? Šli by ste do Diamantového jaguára?😏

Muchas gracias, že Anjela s diablom čítate, že hodíte hviezdičku a najmä komentár, kde mi šupnete názor na príbeh. Ste úžasní, viete o tom? Gracias ♥                                                         *CleoDeFuego*

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top