Nate

Prekvapilo ma, keď som prišiel na miesto stretnutia pred Maríou a Juliette tam už bola. Zamračene som skontroloval čas, ale nemeškám. Juliette sa rozosmiala.

„Nie, neboj sa, si tu v čas. Len ja som chcela prísť skôr. Chápeš, aby si si nemyslel, že nepoznám hodiny alebo meškám stále."

Usmial som sa.

„A nemeškáš stále?"

„Ale čuš! Len niekedy nestíham," mávla rukou sa a vošla do kaviarne.

Nad hlavami sa nám ozval zvonček a vzápätí nás prichýlilo teplo, nevtieravá hudba v pozadí a najmä vôňa čerstvo pomletej kávy. Pousmial som sa, keď sa Juliette zhlboka nadýchla s jemným úsmevom na perách a jej plecia sa uvoľnili. Usadili sme sa na mäkké čierne gauče a vymenili si zopár zdvorilostných neutrálnych fráz, kým nám čašník priniesol našu objednávku.

„Ešte raz ďakujem, Nate! Za všetko. Bože, nechcem ani len vedieť, čo si o mne musíš myslieť, ale ver mi, všetko je to len šialená náhoda. Naozaj ťa nechcem využívať ako pestúnku alebo šoféra, záchranára a bohvie čo ešte."

„Pracovať pre jej veličenstvo nielen ako tréner a kuchár, ale už aj pestúnka! Hrozné s vami, m'lady! Mali by ste zamestnať viac personálu."

Juliette sa zachichotala.

„Mal by si sa cítiť poctený."

„Ste si istá?" odfrkol som.

Pobavene zavrtela hlavou a objala pohár nežnými prstami.

„Teraz naposledy, mal prísť po Louisa na konci jeho tréningu Mark, ale musel prijať ešte jedného klienta."

Spýtavo som nadvihol obočie.

„Robí v autoservise a prišiel akýsi boháč, že potrebuje spraviť auto. Mark mal už po zmene, ale šéf ho prinútil. Vraj mu ten nadčas dobre zaplatí."

Napil som sa kávy, aby som neodsekol nepríjemnú poznámku na Markovu adresu. Ten chalan rozhodne nevyzerá ako typ, čo nevie povedať nie. Keby chcel, vysral by sa na to.

„Ako dlho ste vlastne spolu?" prehodil som a dúfal, že to znie nenútene.

„Už skoro dva roky," usmiala sa zasnene. „Dali sme sa dokopy práve cez tanec."

Skoro dva roky a ona nevidí s akým kreténom chodí? Ježiši, ako dlho vie byť láska slepá a hluchá?

„To je no dlho," snažil som sa netváriť šokovane.

Prikývla.

„Viem, že pôsobí dosť nepriateľsky, ale ver mi, má obrovské srdce. Miluje ma takú, aká som a že to niekedy fakt nemá jednoduché. Spája nás veľa vecí, nielen tanec a navzájom sa akosi dopĺňame. A hoci rád pôsobí ako gangster, keď ho človek spozná bližšie, zistí, že je to úžasný muž."

To môžem byť aj ja a oveľa viac, keby si mi dala šancu.

Zavrtela hlavou a oprela si lakte o stôl.

„A čo ty? Ako to, že tak obľúbený hokejový útočník nemá niekoho po svojom boku? Nehovor mi, že si jeden z tých typov, čo nemajú radi vzťahy."

Uškrnul som sa.

„A ak áno?"

„To ti neuverím! Podľa mňa máš veľmi rád všetky tie romantické gestá, ktoré patria do vzťahu. Tvrdí to aj tvoj sexuálny život."

„Ako vieš o mojom sexuálnom živote?" pobavene som nadvihol obočie.

Začervenala sa a očami nervózne behala po stole, vyhýbajúc sa môjmu pohľadu. Nemohol som potlačiť úsmev. Bola roztomilá.

„Z klebiet. U žien si naozaj obľúbený, Nate a netaja sa tým."

Pokrčil som plecami. Nebudem však klamať, pohladkalo mi to ego.

„Preto mi je divné, že si stále slobodný. Teda, nie že by na tom bolo niečo divné-zlé. Ale hádala by som, že chalan ako ty má vážnu známosť od strednej, kde ste boli najkrajším párom."

Vyprskol som do smiechu.

„Príliš si ma idealizuješ. Na strednej som krátkodobo chodil s tromi dievčatami. Posledný vzťah, sedemmesačný, sme ukončili spolu. Ja som dostal štipendium na Torontskú univerzitu, ona odišla študovať do Francúzska. Ani jeden z nás nechcel vzťah na diaľku, takže rozchod bol v pohode."

Juliette sa usmiala.

„Som rada, keď sa ľudia dokážu rozísť bez kriku, hádok a nenávisti. Pred Markom som chodila dva mesiace s jedným dievčaťom. Obom nám bolo jasné, že hoci sme výborné kamarátky, partnerky sme mizerné."

Zasmiali sme sa.

„Ale s chalanom, s ktorým som chodila pred ňou, bol rozchod príšerný. Bol nesmierne žiarlivý. Nemal rád moje kamarátky ani kamarátov. Za každým videl potencionálneho rivala. Na začiatku mi to prišlo milé, chápeš, lichotilo mi, že ma videl takú úžasnú, že by sa o mňa ľudia bili, ale aj to rýchlo opadlo a začala som sa pri ňom dusiť. Ukončila som to. Ale čo sa dialo po tom," zavrtela hlavou.

„Nevedel sa s tým zmieriť ani mesiac po rozchode a robil cirkus aj pred mojou vtedajšou priateľkou. Tá mala teda nervy zo zlata."

„Už mesiac po? Žiadne obdobie nezáväznosti, smútku a dievčenských žúrov? Poprípade nejaké kamarátstvo s výhodami?"

Rozosmiala sa, jej líca zahoreli ružovou a zavrtela hlavou.

„Ty si mal niekedy v živote kamarátstvo s výhodami?"

„Raz."

„Nuž, Nate Collins, ja som beznádejná romantička, ktorá miluje vzťahy. Keby som aj mala kamaráta s výhodami, ver mi, že by to skončilo záväzkom alebo zlomeným srdcom. Nedokázala by som sa nezamilovať."

♦ ♦ ♦

Cestou z kaviarne som zamieril do parku.

Neviem, do čoho som sa to pustil. Keď som počul o Markovi alebo ako na mňa pôsobí, nevidím v ňom žiadnu zapálenú lásku k Juliette, ako to vidí ona. Samozrejme, pozná ho inak. Sú spolu. Ale čo ak ju ťahá za nos? Hrá nejakú hlúpu hru, ktorej si prispôsobuje pravidlá a ona o tom nemá ani šajn? Nemám z neho dobrý pocit. Určite Juliette klame. Nie som si istý v čom, ale nie je k nej úplne vo všetkom úprimný.

Vie o tých drogách? To musí byť pravda, keď Miles od Adamsa priamo nakupoval. Lenže ak je zaplatený v takýchto sračkách, môže to ohroziť aj ju, to mu musí byť hádam jasné. Alebo je to nejaký nedotknuteľný boss, na ktorého si nikto netrúfne? Asi by som sa mal porozprávať s Milesom, aby mi bolo jasné, proti komu naozaj stojím.

„Chyťte toho potkana!"

Krik ma vytrhol z myšlienok.

Prudko som zdvihol hlavu a videl, ako sa mladý muž s mobilom na uchu ženie vpred, odstrkuje ľudí v parku a načahuje sa po... niečo? Zamračil som sa, keď to niečo vybehlo na kopček. Drobná huňatá čivava prášila pred mužom akoby jej za pätami horelo. Priamo ku mne. Sklonil som sa, že ju zdvihnem, ale huňatá gulička ma obehla ako stĺpik na agilitách a pokračovala vo svojom úteku.

Rozbehol som za ňou, no čoskoro sa mi stratila medzi stromami. Jej majiteľ ma dobehol, dychčiac sa opieral o kolená. Vďaka behu jeho ryšavé vyčesané vlasy už nedržali v dokonalom účese. Stiahol si slnečné okuliare a uprel na mňa svoje lieskové oči. Z diaľky sa zdal oveľa starší, čo možno robilo aj veľmi vkusné a drahé oblečenie, no keď teraz pri mne lapal po dychu, videl som, že nemôže byť oveľa starší odo mňa.

„Chytil si toho smrada?"

Zavrtel som hlavou.

„Doriti! Frajerka ma zabije, ak sa vrátim bez jej dieťatka," urobil kyslú grimasu a vykročil medzi stromy v parku.

Nasledoval som ho a obzeral sa okolo seba, keď asi tristo metrov od nás bežalo hnedé klbko preč od stromov.

„Tam je!" zakričal som na muža a sám sa rozbehol za čivavou.

Bežala von z parku, čo nebolo dobré, keďže môže vybehnúť rovno na cestu. Natiahol som nohy, ignorujúc mierne protestujúce koleno, znižoval psí náskok a schmatol drobca tesne za bránou parku. Čivava ku mne otočila hnedú hlavu, uši stiahnuté dozadu. Len som sa usmial, pohladkal ju a kráčal naspäť do parku, naproti jej nahnevanému majiteľovi, ktorý vyzeral, že čoskoro vypustí dušu.

„Bože, ďakujem! Zachránil si mi, život, človeče!" dostal zo seba a vzal ju do náruče, na čo sa skoro zbláznila od zlosti, no on ju ignoroval a položil na zem. Klbko vrčalo na svojho pána, ceriac tesáčiky.

„Vidím, že si rozumiete," pousmial som sa.

Odfrkol.

„Neznášam to psisko! Frajerka ho rozmaznáva a len to šteká ako besné. Malá krysa, však Ferrero? Nezabúdaj, že ja som s bol s Jasmine ešte pred tebou!" prebodol čivavu pohľadom.

„Naozaj som ti vďačný, ehm," podal mi ruku muž.

„Nate," potriasol som mu ňou.

„Caleb," usmial sa.

Zazvonil mu mobil. Letmo pozrel na meno volajúceho, prevrátiac oči, no nezdvihol hovor.

„Čo keby si dnes zabehol do klubu Diamantového jaguára? Vyhadzovačom pred vchodom povedz, že som ťa pozval a ak bude problém, nech ma zavolajú. Chcem sa ti poďakovať, že si chytil tohto prašivca," uškrnul sa, nečakajúc na odpoveď sa zvrtol s mobilom už na uchu a rýchlo kráčal z parku, čivava Ferrero za ním.

Zmätene som za nimi hľadel.

♦ ♦ ♦

„Tak ako? Pochopil si, že to nemá zmysel?" privítal ma Leov hlas z obývačky, len čo som otvoril dvere.

Odfrkol som a prešiel ku gauču, na ktorom sa na moje prekvapenie túlil Leo s tmavovlasým chalanom. Hlavu mal položenú na Leovom ramene a nevinné strieborné oči upieral na mňa. Boli schovaní pod dekou, na ktorej ležala poloprázdna misa od popcornu, na stole plechovky Coca Coly a notebook so zapnutým seriálom od Netflixu.

V živote som Lea nevidel na rande! Videl som ho sexovať. Bol som svedkom, ako ľuďom jazykom plienil mandle. Užil som si aj tie trápne momenty, keď jeho milenka vychádzala spolu s ním z kúpeľne. Ale nikdy som ho nevidel s niekým len tak schúleného pod dekou, pozerajúc seriál. Robiť niečo tak nevinné. A že sa poznáme od základnej školy.

Prehltol som prvý šok a upriamil pohľad priamo na návštevníka.

„Ty si určite Aaron! Konečne ťa v tomto byte aj vidím. Myslel som, že si zo mňa Leo robí prdel," otočil som sa na Leovho priateľa.

Zasmial sa a podal mi ruku.

„A ty musíš byť ten vychýrený kuchár, ktorému chcel Leo prebrať zásluhy. Mimochodom, tie cestoviny včera boli naozaj skvelé."

Usmial som sa.

„Som Nate."

„Čína je na ceste. Budeš jesť s nami alebo si Juliette pozval aj na večeru a ona v rámci celej vďačnosti súhlasila?" nadvihol útočník obočie.

Prebodol som ho pohľadom.

„Idem vám robiť tretie koleso na voze," odsekol som a hodil sa na gauč, vedľa tulipáriku. Leo nespokojne zaskučal.

„Dúfal som, že si to vezmeš k sebe!"

„Ale čo? Odkedy ti prekáža, že som v tomto byte aj ja?"

Prevrátil oči.

„Beriem ohľad na Aarona! Nechcel som ho stavať po tak krátkom čase do tejto pozície trávenie spoločného času s mojimi šibnutými blízkymi."

„Takže ste oficiálne spolu?"

„Od včerajška."

„Tak to gratulujem!" usmial som sa a stiahol k sebe misu s popcornom.

„Čo pozeráme?"

Leo zaskučal, no Aaron, ktorý nás doteraz pobavene sledoval, mi odpovedal:

„Skončili sme sériu a mali sme v pláne film. Nejaký nápad?"

„Uhm," prikývol som s plnými ústami a potiahol k sebe Leov notebook, aby som našiel film.

„Vážne necháš Nata vybrať film, zlato? Myslel som, že je to naše doma-rande," štuchol prstom Leo do svojho chalana. Aaron ho s úsmevom pohladil po tvári, vzal mu bradu medzi prsty a vtisol mu bozk na kútik pier.

„Aj tak si nevedel vybrať," odvetil.

Leo sa usmial a pritiahol si Aarona bližšie k sebe. Pritúlil sa k jeho krku a Leo si položil bradu na vrch jeho hlavy.

Usmial som sa. Vyzerá to na vážny vzťah.

Večer som sa z bytu vytratil s tým, že som pozvaný na párty do klubu. Nebol som si istý, či tam naozaj pôjdem, ale aspoň hrdličkám nechám súkromie. Pochybujem, že Leo by presvedčil Aarona, aby šli na vec, keď som pri tom.

Keď ma taxík vyhodil pred klubom, nebol som si úplne istý, čo mám čakať. No rozhodne to nebola dlhá rada, ktorá sa tiahla asi až o blok ďalej. Fialový neónový názov Diamantový jaguár žiaril v tme a lákal ľudí dnu. Pred vchodom však stáli dvaja obrovskí chlapi v čiernych tielkach a tvárili sa ako tie kamenné príšery, ktoré vedia sedávať na budovách.

Keď už som tu, skúsim to. Mám voľný večer, prišiel som taxíkom, tak prečo nie? Ak neskončím v tomto klube, tak v inom. Váhavo som pristúpil k vyhadzovačom.

„Do rady," zavrčal jeden z nich.

„Pozval ma Caleb," skúsil som.

„Som Nate. Dnes sme sa stretli."

Chlap sa prestal mračiť a pustil ma dnu.

„Poď so mnou."

Prekvapene som zažmurkal. Toto šlo naozaj ľahko! Komu som to, preboha, chytil psa?

Keď som vošiel, skoro ma zhodilo z nôh.

Diamantový jaguár bol obrovský a celý ponorený do odtieňov fialovej, červenej a ružovej, ktoré sem tam presvietili aj iné farby, najmä na pódiách. Toto rozhodne nie je klasický klub s tanečným parketom a barom. Dofrasa nie! Bar bol rozsiahly a zjavne ani tak nestačil, keďže som videl dva ďalšie menšie, ďalej od tanečného parketu. Jeden vzadu, na opačnej strane pri väčšine miestach na sedenie, ďalší pri pódiách, na ktorých tancovali muži a ženy veľmi málo oblečení a trblietaví. Za pódiami stála brána, ktorej vnútro skrýval ťažký šarlátový záves. Hoci som zaň nevidel, bolo mi jasné, že sú to, sakra, súkromné salóny.

Bože, kde som sa to ocitol?