•..•○*..•.*..○ čo si tak asi Jungkook odnesie zo stretnutia s Taehyungom? ○..*.•..*○•..•

Do riti! Doritidoritidoriti! Jungkook upaľoval, čo mu nohy stačili, aby sa čo najrýchlejšie dostal preč od toho nahnevaného chlapca, s ktorým sa zrazil. Čo to bolo?! Snáď nie študent tu na škole?! Jungkook sa oprel o múr vedľa schodiska a niekoľkokrát sa pleskol dlaňami do tváre. Ukľudni sa, Jungkook. Chováš sa ako decko. Veď to sa stáva, že sa prvý deň v škole strápniš tak, že sa na teba vyškiera celá škola.

„Hej, Jungkook!"

Jungkook skoro vyskočil z kože, keď začul svoje meno. Pozrel sa, kto to naňho volá, a dúfal, že naňho neupozorní toho agresívneho chlapca, čo vyzeral, že sa ho chystá vážne zabiť. Dúfal, že nevšimol, ako vyzerá.

„Oh, ahoj," usmial sa na prichádzajúceho Yoochana.

„No nazdar, kamoško," nastavil ruku, aby si mohli tľapnúť. „Si v pohode? Vyzeráš, že si sa práve posral alebo čo."

„Hej, som v pohode," zasmial sa nervózne a pohľadom vyhľadal miesto, kde sa zrazil s tým chlapcom. Nebol tam, a Jungkookovi veru odľahlo. „Si tu len ty?"

„Hej. Gyujin a Yangjun by mali prísť tiež, ale poznáš ich..."

„Hej," prikývol Jungkook.

Skoro sa naozaj posral, keď sa mu v zornom poli objavil ten agresívny chlapec. Našťastie to vyzeralo, že si ho nevšimol alebo že nevie, ako vyzerá ten, kto ho zrazil na zem. To je len dobre. Nechcel mať problém hneď prvý deň školy.

„A ozaj ti nič nie je?" pozrel sa naňho Yoochan podozrievavo.

„Nie~," natiahol Jungkook, „len som narazil do nejakého chuja hen na chodníku," obozretne sa pozrel okolo seba, či ho niekde neuvidí. „Bol dosť nasratý, tak neviem..."

„Prvý deň školy," zasmial sa Yoochan.

„Hej, to sú nasratí všetci, čo?" pridal sa k nemu Jungkook, i keď jemu do smiechu moc nebolo. Stále mal nepríjemne stiahnuté črevá, keď si spomenul, ako naňho ten chalan ziapal.

„Kukaj, tam sú! Hej! Chalani!" Yoochan začal mávať na spolužiakov, čo sa práve objavili spoza školskej brány.

„Skoro ako vždy, čo?" zaškeril sa na nich Jungkook.

„Však ešte máme času~" natiahol Gyujin.

„No že hej!" pridal sa Yangjun.

„No dobre, ale už poďte fakt, ešte musíme nájsť triedu," naháňal ich Yoochan do školy, „a nechcem byť posledný, lebo ešte skončím niekde v prvej lavici a budem musieť dávať pozor."

„To by si musel dávať pozor učiteľ," rozosmial sa Jungkook.

„Si píš," zaškeril sa Gyujin.

„Hej vy debili!" ohnal sa po nich Yoochan. „Som náhodou slušne vychovaný mladý muž, keby ste to nevedeli!"

„A to ti kto takú sprostosť povedal?" zdvihol Jungkook obočie.

„Na tá babka ráno na prechode, keď som jej pomohol s taškou."

„Ó, odkedy ty zachraňuješ staré babky?"

„Odkedy sa tie mladé pozerajú," usmial sa šibalsky Yoochan.

„No ja neviem, chalani," zamyslel sa Yangjun, „ako vyzerá taká mladá babka?"

Jungkook zachrochtal ako prasa, tak sa začal smiať.

„Ste kokoti, fakt že hej."

Jungkook sa uvoľnil. Aj tak mal ale stále pocit, že sa s tým chalanom ešte niekde stretne. A že to nebude pekné stretnutie.

Veľmi dlho som sa tu neobjavila a keď už áno, tak som len tak niekde niečo prečítala. Ako rýchlo ma písanie nadchlo, tak rýchlo ma to aj opustilo a myslela som si, že aj celkom opustím tento profil (a že nie tak dlho som tu vydržala lol).

Ale chcem skúsiť písať ďalej aspoň tento príbeh, aj keď v návrhoch mám ďaľšie. V každom tak pár slov, čo ani nevystačia na niečo, čo by sa dalo publikovať. No uvidím, čo to prinesie. Možno sa do toho zase pustím.