•..•○*..•.*..○ Jungkookov život sa s tým Taehyungovým vôbec neztotožňuje ○..*.•..*○•..•

„Máš všetko?" spýtala sa žena už snáď po stý raz.

Jungkook len pretočil očami. „Veď je to len prvý deň, mama! Čo tam asi tak budem potrebovať? Zošity a desiatu?"

„Zošity a desiatu, zošity a desiatu," frflala si pod nosom. „Taký mladý a už taký drzý. Peniaze máš? Domov vieš, ako sa dostať?"

„Mama!" skríkol Jungkook. „Čo vyzerám ako nejaký lobotóm?"

„Nepapuľuj," ohriakla ho.

Jungkook sa zasmial, ale zmierlivo vytiahol peňaženku zo zadného vrecka nohavíc.

„No skvelé, ešte ti nikto nič neukradol, čo?"

Jungkook mal chuť plesknúť sa dlaňou do čela. Keby bola súťaž o najprehnanejšie starostlivú mamu s najdebilnejšími otázkami na svete, tá jeho by to vyhrala.

„Oco! Zober ma do školy ty!" pozrel sa s nádejou v očiach na otca, ktorý sa snažil uviazať si kravatu jednou rukou a napchať do pracovného kufríka mobil a doklady tou druhou.

„Prepáč, synak, ale ponáhľam sa. Mama ťa vezme," pozrel sa naňho kútikom oka.

„Mama sa chová, ako by ma išla odviezť do pomocnej školy!"

„Hej! Že dostaneš zaracha, ty škrečok!"

„Škrečok?!" zalapal po dychu Jungkook. Myslel si, že evolúcia ide vyššie a že zo zajačika sa vyvinie aspoň na vydru, ale škrečok?! „Idem pešo, aby si vedela!"

„Ozaj?" zasmiala sa mama. „A vieš, kadiaľ?"

„Isto, že viem! Nie som sprostý! Presne tam!" ukázal prstom na malú Hondu na príjazdovej ceste.

„Ako inak," smiala sa žena. „Maj sa, drahý. Uvidíme sa večer."

„Možno až zajtra," kríkol za ňou ešte manžel. „Šéf nás dnes pozýva na pohárik. Narodili sa mu dvojičky."

„Tak to príde až pozajtra..." povedal potichu Jungkook.

„Netrep," zaškerila sa naňho mama.

Jungkook sa posadil do auta a čakal, dokým sa mama obuje. A ešte naposledy primaľuje. A vymení si čierne sako za to šedé. A samozrejme šatku. Zamával otcovi, ktorý stihol sadnúť do druhého auta a odísť do práce.

„Tak čo? Tešíš sa do novej školy?" pýtala sa ho mama, keď konečne nasadla do auta.

„Nie je až tak nová," namietol Jungkook.

Veď sa len presunul do vedľajšej budovy, kde mal stráviť najbližšie roky. Niektorí jeho starší kamaráti tam už boli, tak sa nebál, že by v „novej" škole nezapadol. A ešte k tomu tam spolu s ním nastupujú aj niektorí jeho spolužiaci, takže pokiaľ bude mať šťastie, bude aspoň s niekým v rovnakej triede.

„Ale no," usmiala sa. „Nie si ani trošku nervózny? Ah, musíme vymaľovať, na tu bránku sa už nedá pozerať..."

Jungkook neodpovedal, veď na čo aj. Mama bola v sekunde vo svojom svete, kde vyberala farbu na ich bránku. Akože hej, potrebovalo by to trochu opraviť, veď to bol domček ešte jeho prapradedka, do niektorých izieb zaťahovalo, studnička na predzáhradke už dávno nefungovala, a príjazdová cesta pre dve autá už sa tiež rozpadala.

Bohužiaľ na to neboli peniaze. Keď mama začala pracovať, muselo sa kúpiť druhé auto, aby nemusela cestovať hromadnou dopravou. Ušetrila tak dosť času.

Pred školou už bolo dosť veľa deciek a Jungkook zatiaľ nezbadal nikoho, koho by spoznával. Ale určite niekde budú.

„Máš všetko?" opýtala sa mama.

Jungkook pretočil očami: „Hej, mám. Aj zošity, aj desiatu."

•.○..•○•..○.•

AHOJ!

Dnes ste sa mohli zoznámiť aj s druhou hlavnou postavou tohto príbehu. :)

Jungkook narozdiel od Taehyunga má celkom dobrý život, čo myslíte? Ale to už dlho trvať nebude, len čo sa stretne s Taehyungom, všetko sa zmení!

Vaša _xoxo_kiki_