○1○.• Taehyung •.
•..•○*..•.*..○ Zoznámte sa s Taehyungovým životom. ○..*.•..*○•..•
„Kde mám pivo?"
To boli prvé slová, ktoré Taehyung v to ráno od otca počul. Zaškeril sa, akoby prehltol citrón, a hodil igelitku s logom večierky na stôl v kuchyni.
„Nepočul si ma?! Povedal som, že mi máš doniesť pivo!"
„Seriem ti na tvoje pivo," vypľul z úst Taehyung dosť nahlas, aby to jeho otec počul.
„Čo si to povedal?! Ty malý skurvysyn!"
Možno keby nebol opitý už (alebo stále?) o pol siedmej ráno, bolelo by to viac. Takto sa Taehyung po nekoordinovanej facke len zapotácal a stihol sa zachytiť rohu stola.
„Povedal som, že ti seriem na tvoje pivo!" zakričal naňho a na slove seriem si dal záležať.
Ešte to tak, aby mu kupoval pivo za svoje prachy. Keď chce ten ožran chlastať, nech si na to zarobí, kurva.
„Veď ja ťa kurva naučím...!" zahulákal muž a vrhol sa k Taehyungovi.
Dobre, Taehyung musel uznať, že aj opitý bol ten starý chuj nebezpečný. Hlavne, keď sotva dokázal stáť na vlastných nohách. A keď bol sám Taehyung vo svojich sedemnástich rokoch o dobrých dvadsať kíl ľahší.
„Ah, kurva!" vykríkol bolestivo, keď ho mohutné telo skoro rozmliaždilo na podlahe.
„Hah, teraz už nie si taký hrdina, čo?! Ty bastard! Skurvený malý hajzel! Aby ti mater do rána skapala!"
Päsť na tvári bolela, i keď nie toľko, ako keď bol otec triezvy. Čo už sa našťastie dlho nestalo. Taehyunga napínalo, keď naňho rozzúrene dýchol tu hnilobu, čo mal v ústach. Zaprel sa doňho rukami a pozbieral všetku silu, čo mal, aby ho zo seba zhodil.
„Keby si nemal tak prepitý mozog, tak by si si aj pamätal, že už skapala!" posadil sa, rýchlo vstal a vybehol z kuchyne skôr, než sa otec pozviechal na nohy. Aj tak si za chvíľu nebude ani pamätať, že od neho niečo chcel.
„Kokot vyjebaný," zavrčal, keď sa zavrel v kúpeľni.
Zo spodnej pery mu tiekla krv. Fakt super. Ešte ani poriadne nezačala škola a on tam príde ako nejaký skurvený bitkár z ulice.
„Seriem ťa. Seriem ti aj tvoje pivo, do piče. Ah!" nešetril dezinfekciou, aj keď to pálilo ako čert.
V očiach ho z toho pálili slzy. A možno nielen z toho. Ako si vôbec môže brať mamu do huby?! Však to kvôli nemu bola mŕtva. Keby mohol, rozkopal by mu hlavu na kašu. Kto by sa ale postaral o jeho sestry, keby skončil niekde vo väzení? Do piče aj s jeho životom.
„Taehyung! Kde si! Vylez von už aj! Kde si, ty hajzel malý?!"
Fajn, je čas vypadnúť. Nemal v pláne pobiť sa do krvi s vlastným otcom, tobôž nie, keď mal byť za hodinu a pol v škole. Ešteže dievčatá už odišli. Babka ich zobrala do školy, ešte než Taehyung odišiel nakúpiť.
„Tu si! No poď môj, len poď," otec sa náhle objavil vo dverách kúpeľne, v rukách vlastný opasok, plieskal si s ním do dlane. Nohavice mal spadnuté ku kolenám, že ani nemohol poriadne chodiť.
Taehyung cítil, ako v ňom narastá adrenalín. Pokiaľ sa ho ten kretén dotkne, tak mu vážne roztrieska hlavu o umývadlo a bude mu jedno, čo sa stane potom...! Našťastie stačil jediný krok k tomu, aby sa ten ožran zamotal do vlastných gatí a zdrbal sa na podlahu, pričom sa tresol hlavou o roh práčky. Zavyl ako jeleň v ruji a zvalil sa na zem, kde aj zostal ležať.
Taehyunga asi na sekundu napadlo, že by ho mal skontrolovať, ale nakoniec sa naňho ani nepozrel, prekročil jeho zvalené telo a vybehol z bytu, sotva si stihol cestou pozbierať nevyhnutnosti.
•.○..•○•..○.•
Ako som povedala v predkeci - bude tu veľa veľa vulgárnych slov.
Aj tak dúfam, že sa to niekomu bude páčiť.
Nabudúce sa zoznámime s Jungkookom.
Vaša _xoxo_kiki_
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top