Obzerala som sa v zrkadle a rozmýšľajúc žmúrila očami. Mám ísť vonku takto?

Na sebe som mala tričko s dlhým rukávom, ktorý spolovice zakrývala sukňa, na môj vkus moc krátka, ale za to pekná. Dookola mala pripnuté retiazky a v strede sa hompáľalo srdce. Opasok som si pevne utiahla a pripla.

Vlasy som mala stiahnuté v drdole, na perách jemný lesk a oči obtiahnuté ceruzkou.

Na nohách som mala obuté čierne tenisky s vyššou podrážkou a až po kolená natiahnuté čierne nadkolienky.

Otočila som sa a s nádychom vyšla von. Bolo len niečo pred siedmou. Chodby boli prázdne a tiché. Kráčala som s rukami za chrbtom a párkrát sa len tak zo zvedavosti pozrela do uličiek po boku.

Prekvapili ma zapálené fakle po stranách. Lampa bola pre tentokrát ponorená v tme.

Schádzala som schody, už z diaľky som započula prvé tóny hudby a svetlo vychádzajúce spod dvier. Podišla som k nim a nakukla do sály. Bolo tam len strašne málo ľudí, kedže ešte sedem nebolo. Vošla som dnu a dvere znova zavrela.

Diamantové lampy žiarili, hudba sa ozývala z reproduktorov po boku minipódia, po celej sále vyseli rôzne stužky a ozdôbky, ktoré sme tu včera s chalanmi zavesili.

Chrbát mi horel od pohľadu jedného z nich, ktorý zo mňa oči od vstupu nespustil. Pozrela som sa do jeho smaragdových očí a kývla mu na pozdrav. Na sebe mal čierny oblek, čo, musím uznať, mu ladilo perfektne.

Podišiel bližšie, ,,včera sa nám to tu vydarilo skvelo, nemyslíš? Vyzerá to celkom dobre," žmurkol.

,,Pravda," uškrnula som sa.

,,Dnes ti to celkom sekne," zaškeril sa.

,,Ďakujem, aj tebe. V obleku vyzeráš úplne inak ako včera v teplákoch," usmiala som sa.

,,Nezájdeš na drink, kým tu nie je tak moc ľudí?" kývol k baru, ktorý sme zriadili včera.

,,Jasné, ale iba nealko. Nepijem."

,,Ale ja si aspoň to jedno pivko dám," uškrnul sa a zamieril k pultu.

Nasledovala som ho a pritom si obzerala pár ľudí, ktorí sa rehlili na vlastných vtipoch, pár tancujúcich párikov a osamote postávajúcich študentov. Všetci boli slávnostne vyobliekaní, kedže tento deň predstavoval moment, kedy sa oficiálne staneme študentmi.

,,Jednu kolu a pivo, prosím," žmurkol na Matea za pultom.

,,Jej, ahoj, Lara. Typnem si, že tá kola je pre teba," podal mi trojdecový pohár.

,,Hádaš správne," prijala som ju, ,,ďakujem," usmiala som sa.

,,Hej, Mat, a mňa nepozdravíš?" Alex sa zatváril urazene.

,,Aj ty tu si, Alex?" zasmial sa a podal mu veľký pohár piva, ,,na účet podniku," uškrnul sa.

Priložila som si pohár k perám a napila sa. Tá chladná tekutina mi stekala dole krkom, až som si musela povzdychnúť.

V tom hodiny odbili sedem a do miestnosti sa zaraz nahrnula kopa deciek. Niektorí vyzerali až príliš preafektovane, iní zas očividne zabudli, kde sú.

Alex svoj obsah pohára do minúty vypil, ,,ideme si zatancovať?" navrhol.

,,Drbe ti? Nikdy. Neviem tancovať," priznala som.

,,Myslíš, že ja hej?" zasmial sa.

,,Nejdem sa strápňovať," odmietla som a sadla si na stoličku.

Znova som sa napila a pozrela za Alexom, ktorý sa zrazu otočil a vykročil preč.

,,Vážne ma tu nechal?" nadvihla som obočie.

,,Už to tak bude," uškrnul sa Mat.

,,Kde sú ostatní z party?"

,,Aj tí o chvíľu dojdú," ukázal na dvere, v ktorých sa za chvíľu naozaj objavili obaja stratení.

Kývli na nás a zamierili k pultu. Prázdny pohár od koli som položila na pult za sebou.

Chris mal svoje čiernozelené vlasy rozstrapatené a očividne sa na oblek vykašľal, pričom Dominik mal napravený každučký kúsok svojho saka.

,,Ako sa máš, Lara?" opýtal sa Dom.

,,Nijak, čo vy?"

,,Tiež nič moc. Teda, aspoň ja," odpovedal Dominik.

,,Kde je Alex?" Chris sa obzeral naokolo.

,,Nechal ma tu," zasmiala som sa.

,,Odmietla si tancovať, čo?" uškrnul sa.

,,Ako vieš?"

,,To robí stále," uchechtol sa.

,,Mateo, vieš, čo nám máš naliať," zvolal Dom.

Mateo im podal dva poháre s čírou tekutinou, ,,hotovo," uškrnul sa.

,,Čo to je?" nadvihla som obočie.

,,Toto? Mattakie. Náš drahý Mat to sám vyrába. Už po jednej minúte budeš namol. Je to sakra silné," odpil si Chris.

,,Aha, tam je Alex!" ukázal naň Mat a zasmial sa.

Alex sa snažil tancovať, ale bohužiaľ to vyzeralo ako tanec opice. Dievča pred ním sa snažilo nenápadne utiecť a vyhľadať pomoc u iného tanečného partnera.

Zasmiala som sa, ,,mal pravdu, fakt nevie tancovať."

Pozrel sa na naše smejúce sa tváre a uškrnul sa. Potom zastal a vybral sa k nám. Dievča si od úľavy vydýchlo.

,,Zabávate sa?" opýtal sa.

,,Pri pohľade na teba určite," žmurkla som.

,,Ale no tak, kráska," zopakoval to oslovenie z prvého dňa.

,,Opakujem, nevolaj ma tak."

,,Prečo?"

Lebo ma tak smela volať len jediná osoba! Mala som chuť skríknuť. Do hlavy sa mi nechcene votrela ďalšia spomienka...

,,Kedy sa vrátiš?" opýtala som sa ho.

Max sa pozrel na hodinky a zamyslel sa, ,,neboj, do desiatej som pri tebe. Potom spolu oslávime náš posledný večer," usmial sa.

,,Dobre, ale daj si pozor, prosím," zamrmlala som.

Od rána ma nepríjemne bodalo v žalúdku. Mala som pocit, že sa niečo stane, že ma chce čosi varovať...

,,Samozrejme, kráska," uškrnul sa.

Prevrátila som oči, ,,prečo ma tak vlastne voláš?"

,,Lebo ťa to vystihuje. A je to milé," zasmial sa.

,,Od brata je to divné," zaškerila som sa.

,,Dobre, budem ťa volať láska," uškrnul sa.

,,Len to nie!" zasmiala som sa.

,,Vadí ti to? Raz ťa tak predsa niekto bude volať."

,,Tak skoro nie."

,,To dúfam. A neboj sa, o tri hodinky som späť," otočil sa na odchod.

,,A potom mi zas na rok odídeš," dokončila som.

Otočil sa ku mne, ,,rok nie je až taká dlhá doba, kráska moja. Si moja mladšia a najzlatšia sestra, akú som mohol dostať. Ten rok ubehne raz dva," usmial sa a zabuchol dvere.

Už sú to dva, Max! A kde si?

,,Stalo sa niečo?" opatrne sa opýtal.

,,Eh, nie... Ale radšej už pôjdem," ospravedlňujúco som na nich kývla.

,,Prepáč, ak som..."

,,Nič sa nestalo, len mi je akosi zle..." mykla som plecami.

Áno, bolo mi zle. Ale zo seba samej. Vtedy som mala strašné nutkanie Maxa zastaviť, vedela som, že sa niečo stane. A čo som spravila? Nič.

Vykročila som preč a za sebou zanechala štyri zmätené postavy.