Držala som sa pevne Noxovho chrbta, rukami som mu oblapila mohutné hrdlo pokryté hrubou vrstvou šupín a tlačila sa k jeho telu. Vietor mi ostro šľahal do tváre, vlasy mi lietali zo strany na stranu.

,,Nox, prosím!" zakričala som so snahou prekričať poryv vetra.

Môj drak bol však ako zmyslov zbavený. Letel neuveriteľnou rýchlosťou za nepoznaným cieľom.

Keď viditeľne spomalil, zdesene som zdvihla hlavu a pozrela sa, kam mierime. Naokolo však nebolo nič okrem stromov.

Nox začal klesať kdesi pomedzi kríky, pričom polámal niekoľko hrubých konárov, pred ktorými som sa snažila uchrániť si telo.

Keď zostal stáť pevne na nohách, vzpriamila som sa, ,,prečo si to spravil?!" bola som nahnevaná, vôbec som totiž netušila, kde to sme.

,,Nekrič naňho, on za to nemôže. Len spravil to, čo som mu prikázal," ozval sa mne už známy hlas.

Rozzúrene som sa otočila na chlapca kráčajúceho mojim smerom. Plášť za ním povieval vo vetre a bral hlinu zo zeme. Dával si tú vec vôbec niekedy dole zo seba?

,,Ako to myslíš, že prikázal? A prečo som vôbec tu? Vravela som ti, nech mi dáš pokoj!"

Uškrnul sa, ,,to bohužiaľ nejde. Tiež ma neteší, že s tebou musím tráviť toľko času, no nemám na výber. Povedal som ti, že nabudúce bez teba neodídem."

Bol tak arogantný!

,,Nikam s tebou nepôjdem," odfrkla som si.

,,Ak tam zostaneš, umrieš. To chceš?" nadvihol pekne upravené obočie.

Nechápavo som sa zamračila. Jeho slová ma čím viac miatli.

,,Prestaň ma prenásledovať, inak sa postarám o to, aby si umrel ty," šepla som výstrašne a opatrne pohladila Noxa po boku tváre, ,,poď. Pôjdeme."

Drak ani nepotreboval, aby som mu svoj pokyn vysvetlila pohybom tela. Pochopil ma a mávol krídlami k oblohe, pričom som sa ho znova pevne chytila.

,,Varoval som ťa!" zakričal chlapec, kým sa mi úplne stratil z dohľadu.

***

,,Hovoril som, že ten drak je nevyspytateľný! Žiadam od teba, aby si si vybrala iného. Tento je priveľmi nebezpečný. Mohlo sa ti čokoľvek stať!" zúril Fill.

Okamžite som ho zastavila, ,,len sa chcel preletieť. Nezabudni, mal zviazané krídla."

Povzdychol si, ,,ale aj tak musíš byť opatrná. Čudujem sa, že si ho dostala späť sem."

,,Šlo to ako po masle. Keď sa upokojil, počúval ma. Vedel, kam má ísť."

,,Som na teba pyšný," usmial sa, ,,vedel som, že ty budeš medzi prvými, ktorí sa ocitnú na oblohe."

***

,,To bolo šialené! Leteli ste ako blesk!" Bea sa celá šťastná kolísala na stoličke zo strany na stranu.

,,Tu nie je čo oslavovať. Mohlo sa vám niečo stať," Alex sa zamračil.

Něžne som sa k nemu naklonila, ,,nemusíš sa báť. Som tu, celá a zdravá, bez jediného škrabanca."

Nevedela som, prečo im odmietam povedať o tom chalanovi z lesa, lenže vedela som, že robím dobre. Mala som pocit, že im to jednoducho nemôžem povedať. Nikomu z nich. A možno to ani nebolo dôležité, len nejaký blázon. Blázon, ktorý sa mi vkrádal do snov, vždy vedel, kde som a dokázal neviem ako ovládať môjho draka. Hej, určite to bol blázon.

,,Si v poriadku?" spýtal sa Alex starostlivým tónom.

Rýchlo som prikývla a pokračovala v obede, z ktorého mi neskôr prišlo tak zle, že som sa vybrala späť do izby.

***

Dni ubiehali, vzťah medzi mnou a Alexom sa upevňoval a Bea začala randiť s Mateom, s ktorým sa poslednou dobou dávala často do reči.

Hodiny na drakoch boli pre mňa najlepšou časťou dňa, no za to som sa bála, že sa kdekoľvek zas zjaví ten neznámy chalan z lesa. Ale našťastie ma už ani raz od oného dňa v sne nenavštívil.

,,Ahoj, láska," za pás ma oblapili pevné ruky a pritisli si ma k telu.

,,Ahoj," usmiala som sa a venovala mu bozk na pery.

,,Čo by si povedala na to, ak by sme si večer niekam vyrazili?" navrhol.

Zaskočilo ma to, ,,to môžme?"

,,Nie som študent, ale pomocník. A nezabudni, že stačí prehodiť pár slov s Fillom a všetko bude vyriešené."

Zamyslela som sa, ,,tak dobre. Ale nechcem sa dostať do žiadnych problémov."

Jeho oči žiarili podivnou iskrou neistoty. Tú som mu v očiach výdavala posledné dni neustále.

,,Deje sa niečo?"

Zarazil sa, ,,nie, prečo?"

Mykla som ramenami, ,,zdá sa mi, že ťa čosi trápi. A to nie len dnes."

Mávol rukou, ,,neboj, o nič nejde. Mama je len trochu chorá, ale dostane sa z toho," vysvetlil.

,,Och, to ma mrzí. Pozdravuj ju odomňa a odkáž jej rýchle uzdravenie."

Jeho tvár sa odrazu rozžiarila, ,,a čo ak by sme šli dnes za ňou? Určite by ťa rada spoznala. A k tomu ani nebýva daleko."

,,Veľmi rada," usmiala som sa.

***

Obliekla som si čosi teplejšie, keďže vonku začalo mrznúť. Bol totiž stred novembra.

,,Môžem?" ozval sa Alex spoza dvier.

,,Samozrejme."

Otvoril dvere a obzrel si ma. Podišiel ku mne a vtisol mi na pery bozk.

,,Vyzeráš úžasne," šepol mi do pier.

,,Ďakujem, aj ty," opätovala som mu kompliment, potom som si na niečo spomenula, ,,kde si inak celý deň bol? Nevidela som teba a ani jedného z chalanov. A to ani na obede. Mala som obavy."

,,Riešili sme náš dnešný výlet. Profesori totiž nemôžu vedieť, kam ideš. Mimo areál Akadémie ísť nesmieš. A to ani so mnou," vysvetlil, no akosi sa mi vyhýbal pohľadom.

,,Tak radšej poďme skôr, ako na to prídu."

Vonku bolo naozaj chladno. Pevne som si k sebe pritisla bundu a nasledovala Alexa do lesa, kde na nás čakal nádherný sivastý drak.

,,To je Azur. Azur, toto je Lara," predstavil ma svojmu drakovi, ktorého som mala možnosť vidieť po prvýkrát.

Alex do sedla vyskočil bez najmenších problémov, no mne musel podať ruku, aby som bola schopná vyskočiť za neho. Pevne som sa ho chytila za pás.

,,Pripravená?" spýtal sa.

,,Ako nikdy," uškrnula som sa a upevnila svoje zovretie.

Z jeho tela som cítila akúsi dávku nervozity. Očividne sa bál, ako na mňa zareaguje jeho mama. No aj tak som z toho mala veľmi čudný pocit.

Alexa som mala neuveriteľne rada a verila som, že aj on mňa. No poslednou dobou bol taký zvláštny, až som sa bála, ako dnešný večer skončí.

No na rozmyslenie bolo pozde. Drak sa spolu s nami vzniesol k oblohe.