,,Nemôžem uveriť, že si ma nepočúvla! Ale tak, čo som mal čakať?" povzdychol si Fill, ,,stále som zmätený z toho, že si si vybudovala dôveru u tak mocného a nebezpečného draka ako je Nočný bes. Vieš ty vôbec, čoho je ten drak schopný?" zdvihol na mňa svoj unavený pohľad.

Nevinne som mykla plecami, ,,na hodine som tak trošku nedávala pozor."

Pokrútil nado mnou hlavou, ,,je načase s tým začať. Ten drak má v sebe silu jedným dobre mierným útokom spraviť z našej akadémie, nášho domova, uhlík. Aj zo všetkých z nás. Len ťa chcem varovať, že prečo je dôležité, aby si si ho dobre vycvičila. Mám totiž toto miesto celkom rád," usmial sa.

Vkročili sme do budovy a ja som si konečne vydýchla. V izbe ma čakala posteľ, do ktorej som sa chystala okamžite vrhnúť.

,,Neboj, dám na neho pozor. Nezdá sa mi taký nebezpečný, ako o ňom každý vraví. Ty si ho nevidel... Vyzeral byť tak zničený... Nikto z nás predsa nevie pravý dôvod, prečo na ochrancov zaútočil. Keď tam jeden z nich došiel, ani som sa mu nečudovala. Sama by som mu jednu vrazila, ak by tam nebol Alex. Správal sa tak odporne!" znechutene som zvráštila tvár.

,,Dávaj si pozor na slová, drahá zverenkyňa," upozornil ma, ,,vidieť, že si unavená. Choď si ľahnúť, uvidíme sa zajtra na hodine."

Verte či neverte, vôbec som neprotestovala. Avšak pri behu hore schodmi som vrazila práve do Alexa.

,,Hou hou, spomaľ, dievča," uškrnul sa a spustil ruky, ktorými ma zachytil pred pádom.

Jemne ma striaslo, keď ma opustila iskra, ktorá zahalila celé moje telo. Jeho oči dnes akosi zvláštne žiarili šťastím, tie iskry v nich vyzerali extrémne nádherne.

Počkať, už akosi začínať trepať hlúposti.

,,Prepáč, ponáhľam sa do postele," pokúsila som sa ho obísť, avšak on sa otočil a kráčal za mnou.

,,Tak to ťa asi sklamem. Neuveriteľne sa nudím a hodila by sa mi spoločnosť," vravel nenúteným tónom.

Bola som tak unavená... No nejaký pocit vo mne ho nedokázal odmietnuť.

,,Ale len na chvíľu. Momentálne trpím vo vlastnom tele," povzdychla som si, ,,Fill ma totiž varoval pred tým drakom. Neviem, čo si mám o tom myslieť."

Pokrčil plecami, ,,vybrala si si dobre. Najprv sa mi to nepozdávalo. Bál som sa, že ti ublíži. Avšak spojenie medzi drakom a jeho jazdcom som videl už mnohokrát a to, čo sa v tom boxe stalo medzi vami bolo neuveriteľné."

Otvorila som dvere do svojej izby a za Alexom ich zabuchla. Keď sme sa takto ocitli sami, medzi štyrmi stenami, v mojej izbe, do tela mi vstúpila nervozita.

,,Najprv som sa ho bála aj ja, to priznávam. Avšak čosi vo mne mi hovorilo, nech aj napriek tomu prídem bližšie," sadla som si na posteľ, ,,čo tu chceš robiť?"

Zamyslel sa, ,,v podstate, ani neviem. Len nechcem byť sám," podišiel k posteli a zvalil sa na ňu, akokeby to bola jeho a nie moja izba.

,,Hej, cíť sa tu ako doma," uškrnula som sa.

Zaškeril sa takým tým štýlom, že mu pomedzi pery vykúkali zuby, podoprel sa na laktiach a spravil čosi, čo som absolútne nečakala.

Ten magor ma začal štekliť!

,,Prestaň!" so smiechom som sa na neho vyvalila.

,,Čo za to?" zapriadol.

Mykala som sa zo strany na stranu, výskala ako blázon a snažila sa jeho ruky dostať preč z dosahu mojich paží. Neúspešne.

,,Hocičo!"

Uškrnul sa, ,,chcem bozk."

,,Čože?! Zbláznil si sa?" silou mocou som sa mu odtrhla a posadila sa.

Srdce mi búšilo ako splašené. No nie kvôli tomu, čo robil, ale čo práve povedal.

V živote som nevidela ten lesk v očiach, ktorý sa mu v nich zjavil v momente, ako na mňa uprel pohľad. Striaslo ma.

Keď sme sa spoznali, ani ma nanapadlo, že by čosi niekedy niečo podobné vypustil z úst.

Bola som tak zahĺbená v myšlienkach, že som si ani nevšimla ten moment, keď sa ku mne nepatrne priblížil.

Snažila som sa ovládnuť, avšak aj tak mi pohľad zaletel na jeho pery. Vyzerali byť také mäkké a poddajné...

V tom ma strhol na seba a svoje pery priložil na tie moje. Prebehol mnou blesk mnohých pocitov. Bol to totiž môj prvý bozk... No bol neskutočný.

Vytiahol sa nadomňa, no moje pery spod tých svojich nepustil ani na sekundu. Rukou ma pohladil po tvári, svoje dlane som mu nevedome ukryla do jeho hustých vlasov a jemne za ne potiahla, na čo sa uškrnul a bozk prehĺbil.

Keď nám došiel kyslík, museli sme sa chtiac nechtiac odtiahnuť.

Chvíľu sa na mňa mlčky pozeral, potom sa naširoko usmial.

,,Čo sa to..."

V tom sa mi na pery vrhol znova a to oveľa vášnivejšie. Pritlačil moje telo o madrac a mne spoza pier unikol tichý povzdych. Alex sa spokojne usmial a odtiahol sa.

,,Vieš, ako dlho som to už chcel spraviť?" hovoril mierne zadýchane.

Neverila som tomu, čo sa práve medzi nami stalo. Neverila som, že to bolo skutočné.

,,Vieš, ako dlho som po tom zas túžila ja?" neklamala som.

Tú elektrinu medzi nami som ucítila už prvý deň, keď sme sa spoznali. No nechcela som si priznať, že by ktosi ako on chcel dievča ako ja.

Alex sa pozrel na hodinky a povzdychol si, ,,už je veľa hodín..."

,,Ostaň tu," samu ma prekvapilo, že som to vyslovila nahlas.

V očiach sa mu zjavila radosť, ,,ani nevieš, ako rád."