Nebola som zvyknutá cestovať tak dlho a už vôbec nie s neznámym človekom. Čo ak som aj poznala jeho meno? Nevedela som o ňom zhola nič.

V ceste sme pokračovali pešo, keďže z oblohy nás mohli jednoducho zazrieť. V hlave mi neustále vŕtali informácie, ktoré som sa dozvedela od Willa. Je pravda, že som svojho otca nepoznala, takže čosi na tom pravdy byť mohlo, no neverila som, že by sa moja matka zaplietla s niekým takým. Ak ju nabudúce stretnem, nevyhne sa otázkam, o to sa postarám.

Ako malej mi často rozprávala rôzne legendy, milovala som ich. O dračom kameni som samozrejme, že počula, no kto by tomu veril? Nikdy ho nikto naživo nevidel, ani netušil, kde sa vôbec môže nachádzať. Ako je teda možné, že by som ho mala práve ja dokázať nájsť?

,,Nerozmýšľaj toľko, parí sa ti z hlavy," zamrmlal Will a ponaťahoval si stuhnuté krídla, ktorými ma takmer zrazil na zem.

,,A ty dávaj bacha na osobu, ktorú ťaháš za sebou," odvetila som a opatrne preliezla kmeň stromu.

Vyzeralo to tu mierne desivo, keďže sa už pomaly stmievalo. Stále sme totiž nenašli bezpečné miesto na prespatie.

,,Čoskoro určite natrafíme na jednu z jaskýň, tam sa utáborime. V noci je to tu nebezpečné. A to aj bez tých idiotov, čo idú za nami."

,,Čo vlastne plánuješ robiť ďalej? Keď dôjdeme do tvojej krajiny, čo budeme robiť? Však ja ani netuším, kde ten kameň nájsť!" povzdychla som si.

,,Zájdeme za ženou, ktorá vyslovila to proroctvo."

Zachmúrila som sa, ,,prečo by to práve ona mala vedieť?" nechápala som.

Uškrnul sa, ,,ona vie všetko."

Mal pravdu. Čoskoro sme naozaj narazili na jednu z jaskýň ukrytú za hustým porastom krovín.

,,Ako môžeš vedieť, že sa nás vnútri čosi nepokúsi zožrať?" zastala som pred vchodom.

,,To neviem," znova sa uškrnul.

,,No super," povzdychla som si a nasledovala ho.

Páchlo to tu vlhkosťou a čímsi, čo nedokážem popísať. Kvôli tme som si takmer nedovidela ani na nohy, no Will bol očividne dobre orientovanou bytosťou.

,,Tu rozložíme spacáky, stan nám tu hádam nebude treba. Oheň pre istotu vynecháme, aj tak nie je nejaká extrémna zima," zhodil batoh z chrbta rovno na zem.

,,Nehýbte sa a ruky dajte nad hlavu!"

Obaja sme sa okamžite zasekli v pohybe a zažmúrili do tmy. V tme jaskyne som zazrela mierne roztrasené dievča, približne v mojom veku. Dlhé vlasy jej siahali až po zadok, oblečenie, ktoré na nej mierne ovísalo, bolo v niektorých častiach roztrhnuté. No aj s nedobrou viditeľnosťou som si všimla, že v tvári je neuveriteľne krásna.

,,Kto si?" spýtal sa Will so zjavnou jemnosťou v hlase.

,,Kto ste vy?" zopakovala jeho otázku.

,,Neplánujeme ti ublížiť. Moje meno je William, toto je Lara. Obaja len potrebujeme nájsť miesto na prespatie," rozprával s ňou ako s vyplašenou zverou.

Dievča na chvíľu mlčalo, neskôr zdvihlo tvár, ,,už... Už dlho som nikoho živého nestretla," zašeptala.

Will vyčaril úsmev, ktorým odzbrojil takmer aj mňa. Vravím takmer! O čo sa ten chalan snažil?

,,Aké je tvoje meno?"

,,Volám sa Merry. Žijem tu už takmer polroka."

Z jej slov ma striaslo. Aké to muselo byť? Čo vôbec jedla a pila? Mala som pocit, že to radšej nechcem vedieť.

Kým sa Will rozprával s neznámou dievčinou, ja som začala chystať priestor na spanie. Keď vytiahol z batoha mikinu a podal jej ju, skoro som zinfarktovala na mieste. Odrazu sa hral na dobrého chlapca? Mala som chuť smiať sa.

Keď som rozložila spacáky na zem, sadla som si a poobzerala sa tu.

Tma zhustla ešte viac, vonku očividne zapadlo slnko. Nebola zima, no mne sa do tela zahryzol mráz a vytvoril mi na tele zimomriavky.

,,Will?" ozvala som sa, ,,kedy zas uvidím svojho draka?"

Nox mal dôjsť za nami, no už je to celkom dlhá doba, odkedy som ho naposledy videla.

Chlapec sa nechcene odvrátil od Merry a uprel na mňa svije rozšírené zreničky, ,,mal by nás nájsť čoskoro. Volám ho, no diaľka sťažuje komunikáciu. No sľubujem, že maximálne o dva dni bude pri nás," znova sa otočil na dievča a mňa úplne ignoroval.

Toto jeho správanie sa mi vôbec nepozdávalo. Mala som z toho nepríjemný pocit.

Doľahla na mňa únava, tak som zaľahla a nečinne pozerala do kamenného stropu, odkiaľ na pár miestach odkvapkávala dažďová voda.

Will a to dievča, Merry, sa vybrali spoločne na prieskum jaskyne a ja som na nich dvoch neustále myslela. Na ten spôsob, akým sa na ňu pozeral. Žeby láska na prvý pohľad? Tá myšlienka sa mi zvláštnym spôsobom protivila, no nechala som to plávať. Aj tak hneď ráno vyrážame na cestu.

Privrela som viečka a s myšlienkami na posledné dni som sa ponorila do ríše snov.

Ako sa vám príbeh zatiaľ páči? Budem vďačná za každé prečítanie, komentár či vote! 😊❤️