Alex sa ukázal až na ďalší deň, keď za mnou celý zadýchaný dobehol a ukradol si rýchly bozk na moje pery, z ktorého sa mi tak bláznivo zatočila hlava.

Bea ostala zarazene stáť vedľa mňa a ublížene sa na mňa zamračila, ,,kedy si mi to akože chcela povedať?"

Nevinne som pokrčila plecami, ,,je to ešte len druhý deň. Nikto o tom zatiaľ nevie,"... okrem Filla, dodala som v hlave, ,,a ty si kde bol včera celý deň? Nevidela som ťa tu," otočila som sa na Alexa.

,,Prepáč, bol som pomáhať ostatným s transportom drakov. Mal som ti to povedať, ale bolo to prekvapenie," usmial sa.

,,Draci? Oni už sú tu?" obidve s Beou sme sa začali okolo seba nedočkavo obzerať.

Alex sa zasmial, ,,áno, v menšom dračom brlohu kúsok odtiaľto, kde bude prebiehať váš letecký výcvik. Ale neviete to odomňa," uškrnul sa, ,,inak, Lara, s tým tvojim drakom to bola riadna fuška. Takmer mi odpálkoval chvostom ruku."

Naklonila som sa k Bee, ,,preto sa mi ten drak tak páči."

,,Hej! Ja som ťa počul," urazene si založil ruky na hrudi.

,,To bolo mojim cieľom," žmurkla som a vydala sa v spoločnosti mojej kamarátky na vyučovanie.

***

Keď ma Alex objal uprostred jedálne, všetci na nás mohli nechať oči. Mateo, Chris aj Dominik sa ponad svoje taniere plné niečoho pripominajúceho polievku uškŕňali. Bea sa až šialene usmievala a potichu tlieskala. Konečne bola v spoločnosti chlapcov veselšia.

,,Ale no tak, nechajte toho!" oborila som sa na náš stôl a pevnejšie stisla Alexovu ruku, s ktorou som mala tú svoju pod stolom prepletenú.

,,Vedel som, že skončíte spolu. Skôr či neskôr," Christian sa pozrel na Alexa, v očiach sa mu zjavila podivná iskra, ktorú som nedokázala identifikovať.

Alex na sekundu sklopil hlavu, potom ju s úsmevom zdvihol.

,,Dobre, chlapci, myslím si, že ja a Beatrix by sme sa mali ísť prichystať," obe sme sa zdvihli od stola, vzali si tácky do rúk a pobrali sa preč.

***

Keď mi Mateo vložil do rúk môj výcvikový úbor, takmer som ani nedýchala. Tá čierna látka bola taká jemná! Ani som nedokázala uveriť, že bola fakt ohňuvzdorná.

,,Choďte sa všetci prezliecť, za chvíľu sa stretneme tu," rozkázal Fill, ,,Lara, môžeš na slovíčko?" zastavil ma pri odchode.

,,Samozrejme," podišla som k nemu, ,,čo sa deje?"

,,Všimol som si, že si vedela o dnešnej bonusovej hodine," nadhodil, čím vyjadril svoju nevyslovenú otázku.

Alex to síce nechcel, ale vedela som, že svojmu mentorovi veriť môžem, ,,Alex mi o tom povedal."

Zatváril sa nechápavo, ,,a odkiaľ to vedel on?"

Teraz som tu tá nechápava bola ja, ,,vraj vám s nimi pomáhal."

Tvár sa mu rozjasnila, ,,jaj, jasné! Áno, prepáč, vypadlo mi to. Choď sa prezliecť."

Čosi sa mi na jeho výraze nezdalo, ale nechala som to pre tentokrát tak. Utekala som do šatne, kde už bola polovička dievčat skoro prezlečená.

Natiahla som to na seba a neubránila som sa údivu. To oblečenie sadlo dokonale a presne na mieru. Látka neškriabala, práve naopak, bola veľmi pohodlná.

Zhromaždili sme sa na mieste asi pol kilometra od Akadémie. Bola to väčšia čistinka niekde na okraji lesa. Na jej konci bola postavená novovyzerajúca budova, ktorú obývali naši milovaní draci.

Fill si nás zaujato prezrel, potom odstúpil, ,,táto hodina síce nebola vo vašom rozvrhu daná, no myslím si, že ňou neopovrhnete. Bude sa uskutočňovať každý druhý deň presne na tomto mieste. Úbory si môžete nechávať v šatniach, tie sa totiž na noc zamykajú. Dnes sa budeme predovšetkým venovať osedlaniu draka. Nechcete predsa spadnúť. A vravím vám, je veľmi malá pravdepodobnosť, že taký pád prežijete. Následne si ukážeme základné príkazy, bez ktorých sa neozaobídete. Uvidíme, koľko toho dnes stihneme, no ak budeme rýchly, možno ostane čas na to, aby ste si vyskúšali, ako sa na takom drakovi sedí. Je tu šanca, že väčšina z vás na drakovi už sedela," pozrel sa úkosom na mňa, ,,ale rozhodne nie v pozícii jazdca. Teraz sa každý z vás vyberie postupne do tejto novopostavenej budovy a privedie si sem toho svojho. Dávajte pozor na to, aby sa nevystrašili. Vtedy je každý drak nebezpečný," dokončil a sám sa vybral pre toho svojho, Smaragda.

Jeho draka som nevidela odkedy ma sem na ňom tak nečakane doviezol. Držal ho za hrubý povraz obviazaný okolo krku. Týčil sa v celej svojej výške, bol nádherný.

Postupne sme takto vchádzali do budovy jeden za druhým, až som prekročila prah ja. Ani do tejto miestnosti bohvie ako neprechádzali slnečné lúče, no jasne som videla cedule nachádzajúce sa pred každým boxom.

Podišla som k tej so svojim menom a naširoko sa usmiala, keď som mala tú možnosť uvidieť to prekrásne stvorenie konečne bez priviazaných krídiel a tej odpornej masky.

Žmúril na mňa očami, a keď zistil, že sa jedná o mňa, jeho zrak sa vyjasnil. Odrazu akokeby ožil.

,,Chýbala som ti?" šepla som a otvorila dvierka.

Ani nebola potreba, aby som ho zatiahla za to blbé lano okolo krku, aby šiel za mnou. Nasledoval ma bez najmenších problémov.

,,Ak pre nich máte vybraté mená, pri odchode máte možnosť pripísať ich na cedulky s vaším menom," oznámil nám Fill.

Pozrela som sa na draka. Už dlhšie viem, ako by sa mal volať. To meno ma napadlo hneď v prvý deň, keď som ho zazrela.

,,Páčilo by sa ti, ak by som ťa smela oslovovať Nox?"

Následne sa oficiálne začala výcviková hodina.

Tie sedlá, ktoré mali mať na sebe, sa mi vôbec nepozdávali. Ani môjmu drakovi. Bolo veľmi ťažké mu ho dať na seba, no nakoniec sa pod mojim výstražným pohľadom podvolil.

Pripadala som si, akokeby sme mali jazdiť na koňoch, nie na drakoch.

Fill vložil svoju nohu vysoko do strmeňa, rukou sa chytil za lano a vyhodil sa nahor. Spravil to tak elegantne, až som mu závidela.

,,Je rad na vás," uškrnul sa.

Zaskočene som sa pozrela na Noxa, ,,dovolíš mi vysadnúť na teba?" jemne som ho poškrabkala pod šupinou na boku.

Miesto, kde som mala vložiť nohu, sa nachádzalo akosi privysoko, takže som netušila, ako tam svoju nohu dostanem. No môj okrídlený spoločník vyriešil túto dilemu za mňa.

Ľahol si a tým mi umožnil nohu bezpečne vložiť do strmeňa. Pripadalo mi kruté chytiť sa za lano, keďže by sa mu pri tom čine muselo nepríjemne zaryť do krku, takže som ho uchopila za jeden osteň, na ktorý som dočiahla. Pri výskoku sa drak znova postavil a ja som sa ocitla nebezpečne nad zemou.

Bol to úžasný pocit. Cítila som sa... Tak slobodne. Zem podomnou vyzerala vzdialenejšie, než som si myslela.

Nox moje pocity očividne zdieľal, keďže v tom momente rozprestrel svoje obrovitánske krídla, až takmer zrazil niekoľko kmeňov naokolo.

Zasmiala som sa, ,,viem, aj mne sa to páči. Ale tá príroda za nič nemôže," šepla som k nemu.

Bolo to zvláštne. Akokeby porozumel mojim slovám, krídla stiahol späť k telu.

Poobzerala som sa a s pýchou zistila, že len niektorým z nás sa podarilo úspešne dostať až sem. Mnohým musel Fill pomáhať.

,,A týmto môžem dnešnú hodinu oficiálne ukončiť," prehovoril môj mentor a uchopil svojho draka za lano.

Ucítila som napätie dračieho tela podomnou. Nepáčilo sa mi, ako odrazu zneistel a prekročil z nohy na nohu s takým dôrazom, až sa zatriasla zem. V tom znova roztiahol krídla a silno nimi zamával.

Slabo som začula, ako Fill varovne kričí moje meno, no to sa už drak odlepil od zeme a donútil ma pevne sa ho chytiť.

,,Čo to robíš? Musím zosadnúť!"

No bolo príliš pozde.