Vo Veľkej sieni už bolo takmer prázdno, keď prišla na večeru Minerva McGonnagallová. Za profesorským stolom sedela len Sibyla Trelawneyová a bezmyšlienkovite sa rýpala v dezerte.

„Nemám rada rebarboru,“ hundrala si popod nos. „Prečo nám nemôžu dať zákusok s kvapkou likéru?“

Minerva ju pozdravila úklonom hlavy a zamierila na svoje miesto. Tanier pred ňou sa naplnil rozvoniavajúcou polievkou. Pustila sa do jedla, no ani pri večeri nedokázala prestať myslieť na prácovné záležitosti. Vzdychla si.

Už aby bolo po Vianociach. Organizácia toho prekliateho večierka ju čoskoro privedie do hrobu. Snáď to aspoň bude stáť za to. 

Mala by prestať počúvať Albusa.