,,Och En moja drahá, ako rada ťa vidím!"

,,Ahoooojjjj maminka! Dnes sa konečne vydávam za toho pravého!''

,,Tak to som rada. Mimochodom , čaká ťa pred dverami a keďže nie si ešte vo  svadobných šatách , tak sa s ním choď porozprávať!"

En vyšla zo strachom von. Bála sa ,že si to Albert nakoniec rozmyslel , alebo že sa mu nedajbože niečo nepáči , alebo sama nevedela čo.

,,Ahoj láska moja!"
,,Ahoj Albert, čo sa deje snáď si si nič nerozmyslel," povedala a bolo vidieť ,že v očiach má strach.

,,Nie. Práve som sa ťa to chcel spýtať. A môj otec ti odkazuje ,že má skvelú nevestu a že si pomýlil vaše mená, myslím tvoje a Lizino a preto nám nedovolil vziať sa.''

,, Vážne?!" Spýtala sa En a smiala sa , jej smiech bol nákazlivý,nuž sa začal smiať i Albert.

,,Čo budeš robiť s kúpeľmi? Poďme sa prejsť," navrhol Albert a En šla s ním , posadili sa na lavičku pod dub, ,,pokojne buď ich riaditeľka, len ti chcem povedať ,že budeš budúca vojvodkyňa a to obnáša svoju daň."

,, Albert, Albert ty si ale nepoučiteľný, dávno som si všetko premyslela ! Kúpele nechávam mamke, po nej to prevezme moja sestra  s ktorou si vynikajúco rozumieš!"

,, Achhhh, ja som vedel ,že si beriem najlepšiu ženu na svete!'' Začali sa bozkávať.

,,Všetko je teraz ako vo sne , lenže sme obaja stratili svojich najlepších kamarátov," povedala En smutne.

,,To nevadí, máme jeden druhého."

,, Som rada ,že ťa mám , Albert!" Povedala a usmial sa .

,,Ja som rád oveľa viac!"

,,Nie ja!"

,,Nie ja !"

,, Albert! Nehádaj sa ," povedala so smiechom En.

Potom už bol čas.

Tentoraz mala šaty po svojom

Od Alberta dostala ďalší opálový  náhrdelník, lebo vedel ,že ich miluje.

A najkrajšia bola korunka , ktorú si En rezervovala špeciálne na svoju svadbu.

Simona dobehla na poslednú chvíľu. Tiež bola pekná a prišla v sprievode Alexandra.

,,Och En! Ako ti to dnes sluší! Dnes strácam svoju jedinú a najlepšou priateľkou na svete , odpusť mi prosím, ak som ti nejako ublížila a ďakujem ,že si tu pre mňa vždy bola a dúfam ,že i budeš," povedala Simona a obidvom dámam sa už  z očí liali slzy.

,, Poďakovať a odprosit by som mala ja. Alexander, buď na ňu dobrý!"

,, Jasné ešte slečna En!"

Obrad sa začal . Nevesta kráčala ulicou a v rukách držala kyticu lúčnych kvetov . Viedol ju jej strýko a z jeho tváre sršala radosť. Keď ženích uvidel nevestu, padla mu sánka. Bola nádherná.

Keď im kňaz dával otázku či si sľubujú ,že pri sebe budú v šťastí i v nešťastí v zdraví i v chorobe až po všetky dni svojho života , nevedeli sa dočkať odpovede a zaznelo slávnostné  ' sľubujem'.

Každý im tlieskal , gratuloval , objímal ich a vravel ,že sú ten najkrajší pár. En bola odteraz ( výdajom za Alberta ) vojvodkyňa Adelaide Aenne de Coubertin. Každý žiaril šťastím. Nikde nebolo ani kúsok nenávisti.

Bol to ich deň a oni si ho patrične užili.