,, Ach, En . Ako sa teším!"

,, Prečo?" Spýtala sa En Liz, veľmi ju nevnímala, odpisovala práve na listy.

,, Nuž, veď dnes sa koná tá súťaž Najkrajšej dámy v sále a práve dnes sa rozhodla Dayana s Martinom oznámiť,že čakajú bábätko. Príde asi aj Vikitta. Určite vyhrám ja, nepokúšaj sa byť krajšia!"
Povedala Liz a začala si cvičiť príhovor. En z toho bolo zlé. Nemohla uveriť,že mestský život jej priateľku natoľko zmenil .

No nezmenila sa len ona. Zmenila sa i En. Albert mal pravdu, bola iná. Pretvarovala sa . Nebola to ona. To poznanie ju bolelo a nerada si to priznávala, veď každý máme svoju hrdosť a jej prekročenie nás bolí. A En nebola výnimkou.

,, Otec! Prečo mi do riti nedovolíš si vziať Adelaide. Veď má peniaze, je krásna. Na výlete ste si rozumeli. Má byť snáď kráľovná, aby som si ju mohol vziať. Veď o týždeň má svadbu s Rinaldom!"

,,Nie. Ani keby bola kráľovná, nevzal by si si ju. A bodka. Nie. A hotovo. Viac sa o tom s tebou nebudem baviť. A teraz vypadni!"

Albert odišiel a keď bol pri otcovi, mal silnú chuť jednu mu vylepiť.

,,Do kedy chces , aby sa tak trápil?" Opýtala sa pani Coubertinová svojho manžela.

,,Tu nejde o to , kto je , alebo nie je tá poondiata Adelaide. Tu ide o to , že som mi vybral niekoho a toho si zoberie. Veď i ja mám svoju hrdosť!"

Pani Coubertinová odišla a do smútkom v očiach pozrela na svojho manžela. Ten zabúdali na trampoty tým,že si nalieval jednu whiskey za druhou.

,,En , smiem ťa teraz pozvať na prechádzku?" Keď En počula ten hlas, mikla sa . Čítala knihu a on ju vyrušil v najlepšej pasáži.

,, Ach. Áno Rinaldo, rada pôjdem. Počkaj ma tu , idem si po slnečník," povedala a s povzdychom odišla.

Po chvíľu sa vrátila a v ruke držala biely slnečník.

,,Kam pôjdeme madam?" Spýtal s žartovne , čo En trochu rozveselilo. Vzťah, alebo zasnúbenie s Rinaldom brala asi tak, že sú iba priatelia. Nič viac. Vedel ju rozosmiať,vedel sa s ňou pekné rozprávať. Nehresil , nenadávaj. Bol ideálom muža, lenže En necítila nič, čo by sa dalo nazvať ' láska'. A vedela ,že jeho pozornosť nepatrí len jej. Ale aspoň tristotisíc dámam.

,,Poďme na Berlkey Street. Je tam pekne!"

,, Dobre. Madam ráči ísť, tak pán s ňou ísť?"

,,Si vtipný. No vidím,že ti niečo je. Čo sa stalo?! A povedz to rýchlo, lebo to z ľudí nerada ťahám ako z chlpatej deky!"

,, Prišiel som vybaviť veci ohľadom našej svadby. Viem,že sa ti tvoje svadobné šaty nepáčia, lebo si si ich nenavrhla sama. Viem,že sa ti nepáčia ani orchidee, ktoré dala moja mama priniesť až z neviem odkiaľ. Mrzí ma to. No prosím,uži si náš spoločný deň. A taktiež život. Nebude to až také zlé!"

,,Ak sa posnažíme , tak nebude. Ale, Rinaldo?"

,,No?"

,,Poviem ti to na rovinu, bez pretvárky. Chcem, aby keď budeme manželia, bola  tvoja pozornosť iba pre mňa, nie pre nikoho iného. Nie som žiarlivá, ale tak to má byť. Súhlasíš?"

,, Dobre. Platí to isté," povedala a žmurkol. Ona sa zasmiala. V duchu si hovorila,že ti nebude až také zlé.

,,Tak ďakujem,že sme sa tak dohodli," povedala a usmiala sa.

,,Pre teba všetko," povedala a žmurkol, ,, En?"

,,No?"

,,Je tu ešte jedna vec!"

,, Hovor!"

,,Keď som ti hovoril .... veď vieš o čom , spomenul som ,že Albert o tom vie. Klamal som . Nevie o tom. Prosím prepáč, a nehovor mu to."

,,No dobre."

,, Dostanem pusu?" Spýtal  sa  s humorom a En mu dala pusu na líce.

Vyzeral spokojný, podľa En sa i on tešil  na ich život. Samozrejme ,že sa bál, ale to bolo druhoradé.

En typovala správne. Veď takú, aká je iba si ani nezaslúžil.

,,En! Ty ešte nie si hotová?" Spýtala sa Simona,lebo En sa prezliekla dnes u nej.

,,Nie. No nečakaj ma. Choď, aby si to stihla!" Simona vedela,že En treba poslúchať, takže hneď šla.

,,Simona?"

,, No?. Nebodaj už si?"

,,Nie. Vyzeráš úžasne."

,, Ó, neboj sa , nezoberiem ti miesto!" Poveda a žmurkla.

,,Nebude moje. Liz už má nacvičenu ďakovnú reč."

,, Vážne?"

,, Áno," povedala En , zasmiali sa a rýchlo Simonu vypichla z izby.

Simona mala krásne šaty.

A Liz nastúpili do rovnakého koča.

,,Simona , tešíš sa?"

,, Áno. Vyhrá podľa mňa En," povedala, aby Liz trochu podráždila.

,,Nie. Vyhrám ja!'

Liz nebola oblečená na výhru , ale myslela si to.

Večierok sa začal. Dayana žiarila šťastím. Bola rada,že čaká dieťatko. Ako sa už vyjadrila, je jej dobre. Večierok bol dokonalý, až na jednu vec. Všade boli nejaký ľudia , ktorí si všeličo zapisovali.  Simona z toho bola nervózna a Dayana s Liz taktiež. Napokon zistilo,že je to komisia zo súťaže , ktorú vyhlásia zajtra v novinách. Vraj výsledky budú vo všetkých novinách.

A čo Simonu štvalo ešte viac, bolo to ,že En tu ešte stále nebola.

Ozval sa veľký hukot. Okná , ktoré boli otvorené sa pohli, vietor ich rozkýval.

Vytvoril sa koridor.

Taký tresk môže byť iba vtedy, Albert nedomyslel, ale mal pravdu.

En práve prišla.

Zhrkla sa okolo nej celá komisia. En sa horko ťažko predrala pomedzi nich až došla k Dayane , Liz, Simone a ne jej prekvapenie tam bol i Albert.

,,Zdravím vás," povedala a vzápätí si všimla kyslý výraz na Lizinej tvári, ,,Liz! Miesto ti nepreberiem a ďakovný reč nepoužiješ, lebo to uverejňujú v novinách. "

,, Ach, pozrime, kto je taký múdry. Odrazu sa o to tak zaujímaš, je zaujímavé, že doobedu si ani nevedela , o akú súťaž sa jedná," povedala Liz a odišla, nezabudla sa na ňu škaredo pozrieť. En pichlo pri srdci a skoro neudržala slzy.

,,Dayana, Martin! Gratulujem vám. Prajem , aby bolo zdravé . Teším sa naňho!" Povedala a pokúsila sa o úsmev. Nepodarilo sa jej to. Pretvárka ju už bolela.

,,I my sa tešíme,'' povedala Martin.

Chvíľu sa s nimi ešte rozprávala, no nakoniec sa neudržala. Vyšla to záhrady. Začala plakať, zo začiatku iba pomaly. Potom silnejšie.

,,En!"

Skoro vykríkla.

,,Ahoj Albert. Ty sa nehneváš?"

,,Ani sa ti nečudujem. Nie nehnevám. Milujem ťa, takže hnevať sa na teba nedá,' ' povedal a žmurkol. En to zdvihlo náladu. Oprela sa oňho.

,,Prepáč. Je toho veľa. Ako vidíš,dnes som už pretvárku nevydržala. Prepáč," povedala a znova plakala. Albert si i napriek tomu myslel ,že je krásna.

,,Už nič nehovor,. Pamätaj,že som tu vždy pre teba. I keď radšej by som bol pri tebe, " povedal a slovo pri zvýraznil.

,, Nedá, nedá sa to . No budeme priatelia."

Ahoj!

Pochybujem , že niekedy hrali také súťaže, ale chcelo to niečo nové.

Komentáre potešia, ale viac votes.